Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoP-28-2014.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Subarea
26CoP/28/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: B. a W. I., obe nar. X.X.XXXX, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX P. X., Česká republika, t.č. R., V. XXXX/XX, zast. advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Bratislava, Rožňavská 2 a otca: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R., V. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 20. augusta 2014 č. k. 6P/184/2014-24 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku p o t v r d z u j e .
Odvolací súd ukladá súdu prvého stupňa, aby začal konanie vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov voči maloletým na čas do ich rozvodu.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I/ uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti B. a W. I. do osobnej starostlivosti matky, II/ uložil otcovi povinnosť platiť na ich výživu mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a III/ dočasne upravil styk otca s maloletou B. a W. tak, že tento je oprávnený sa s nimi stýkať každú sobotu v roku od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74, § 75 ods. 1, 2, 6 a 8 prvá veta, § 76 ods. 1 písm. a), b) a f), § 76 ods. 4 ako aj § 102 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) ako aj ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR (zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“). Vecne mal za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, pretože situácia v rodine maloletých detí je natoľko vyhrotená, že je nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a to v záujme maloletých detí. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloleté deti. Medzi nimi vznikajú rozpory nielen pokiaľ ide o maloleté deti, ale predovšetkým kvôli ich manželskému spolužitiu, ktoré sa prejavuje agresivitou otca v slovných aj fyzických útokoch voči matke, čo sa následne prenáša do ich vzájomnej nevraživosti a svedkami týchto útokov sú aj maloleté deti, ktoré sú tak neustále vystavované nebezpečenstvu psychickej ujmy. Otec bráni matke v stretávaní sa s deťmi a maloleté deti sú pod neustálym psychickým tlakom a podľa vyjadrení matky majú z otca strach. Maloleté deti sú citovo naviazané na matku, v ktorej vidia oporu, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na vzniknutú situáciu je dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky v záujme maloletých detí, preto predbežným opatrením upravil aj styk otca s maloletými deťmi tak, aby nevznikali medzi rodičmi hádky a nedorozumenia. Matka odôvodnila vydanie predbežného opatrenia v časti úpravy obavou z toho, že otec sa vyhráža, že deti zoberie a už ich ona nikdy neuvidí. Styk bol upravený v rozsahu na každú sobotu v roku od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a to vzhľadom k tomu, že maloleté deti majú strach z otcovho správania. Súd prvého stupňa taktiež v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti a to na každé mesačne 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pretože v návrhu matka neuviedla výšku výživného a výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále,
pričom aj otec je povinný podieľať sa na výžive maloletých detí. Výška výživného bola priznaná v rozsahu zákonného minima, ktoré musí každý z rodičov, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec a ako vyplýva z obsahu tohto podania, odvolanie smerovalo do úpravy styku, pričom navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletými dcérami B. a W. každý víkend s tým, že matka mu odovzdá maloleté deti vždy v piatok o 17.00 hod. a on ich matke vráti vždy v nedeľu do 18.00 hod.. Uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé a účelovo vymyslené len preto, aby mu v maximálnej miere znemožnila stretávať sa s deťmi, ktoré má veľmi rád a nikdy by nedopustil, aby nejako trpeli. Tvrdenia navrhovateľky, ktorá ho označila za psychopata, ktorý ju týral sa absolútne nezakladajú na pravde. Nesúhlasil najmä s rozsahom úpravy styku a to každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, pretože deťom by sa chcel aj naďalej venovať v čo najväčšej miere, majú sa navzájom veľmi radi a deti by mohli aj naďalej využívať všetky výhody, ktoré im mohol poskytnúť v súvislosti s bývaním v ich rodinnom dome a užívaní veľkej záhrady, kde majú vybudované rôzne detské aktivity ako preliezky, šmýkačky, detský domček a taktiež tu majú psíka, ktorého dostali k narodeninám.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho zástupcu, ktorá navrhla potvrdiť v celom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uviedla, že potom ako otec prevzal uznesenie súdu prvého stupňa, jej telefonoval okolo 17.00 hod., že jej dovezie deti, ktoré od neho prevzala silne rozrušené a uplakané. Keď sa upokojili tak sa jej zverili, že si museli vypočuť invektívy na jej adresu, že je „kurva“, boli strašené tým, že otec pôjde do väzenia na štyri roky, kde mu budú robiť zle a starý otec sa pred deťmi vyjadroval, že „keby dostal ich matku do rúk, tak ju vyfacká“. Taktiež sa jej deti mali zveriť s tým, že v čase, keď boli u otca, tak sa s nimi kúpal vo vani nahý, pričom im to veľmi prekážalo. Zostala z toho šokovaná, keďže dovtedy sa nikdy nekúpali nahí ani ona ani otec, nevie si vysvetliť, čo ho viedlo k takémuto kroku. V čase, keď má otec právo byť s deťmi v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa, vymýšľa aktivity mimo mesta R., napr. aquapark Uherské Hradište, jazda na koňoch, zábavný park v Znojme, Skalické dni a neustále deťom zdôrazňuje, že matka si takéto výlety nemôže dovoliť a keby boli s ním, tak on im takéto aktivity dopraje. Dovtedy ho však nikdy nezaujímalo to, čo by chceli deti robiť, aké majú názory, čo ich trápi, aké majú školské úlohy a pod.. Toho času sú deti v pokoji a kľude, majú svoj režim, na ktorý sú zvyknuté, na sídlisku, kde s ňou bývajú majú kamarátov, s ktorými trávia voľný čas. Jej rodičia nakúpili pre deti nové postele a pomohli zariadiť izbu pre dcéry, keďže otec odmietol vydať z domu ich postele a písacie stolíky. Od začatia školského roka otec takmer každé ráno čakáva na deti pred vchodovou bránou do školského areálu, tvrdí že si chodí kupovať ovocie do obchodu, ktorý je pri vchode do školského areálu, čo však predtým nikdy nerobil, nikdy nevstával skôr ako deti odišli do školy. Pred vstupom do školského areálu dával deťom, každej po jednom eure, kupuje im darčeky, preto má obavu, že sa ich snaží kúpiť a zmanipulovať proti nej. Otec má psychické problémy, ktoré nerieši, je labilný, dokáže sa v sekunde zmeniť a nevie sa kontrolovať, čo môže ohroziť zdravý vývoj detí. Jej prítomnosť pri stretnutiach s deťmi je pre ochranu detí, preto do času vykonania znaleckého dokazovania v rámci konania o návrhu na rozvod, kde sa toto riziko odborne posúdi, je potrebné úpravu styku realizovať v rozsahu, ktorý určil súd prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku je vecne správne a je preto dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/184/2014 je návrh matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: B. a W. I., obe nar. X.X.XXXX.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd prvého stupňa uložil otcovi, aby odovzdal maloletú B. a W. do osobnej starostlivosti matky; aby platil na výživu maloletej B. a W. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a to vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky a ktorým zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený stýkať sa s nimi každú sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 221 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení iba potvrdiť alebo zmeniť. Jeho zrušenie prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ sa konanie zastavuje, čo má prispieť k tomu, aby dočasná úprava pomerov bola poskytnutá skutočne v reálnom čase a aby nedochádzalo k zrušovaniu rozhodnutí súdu prvého stupňa len pre procesné nedostatky.
Preskúmaním napadnutého uznesenia, obsahu spisu, vyhodnotením tvrdení otca a matky dospel odvolací súd k záveru, že návrh matky je dôvodný.
V záujme maloletých detí môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletých detí zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, podľa písm. b) rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd prvého stupňa si už základnú otázku a to otázku potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením vyriešil správne a táto nebola ani zo strany odvolateľa namietaná.
Pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností najvýznamnejším bolo, že tu boli podstatné okolnosti spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca, pričom súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne prispôsobil povahu svojho rozhodnutia v tomto smere konkrétnym okolnostiam prípadu, t.j. predovšetkým stavu v čase jeho rozhodovania (tu por. aj § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkony rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. A napokon podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o nezaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o
nezaopatrené dieťa (§ 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
Prispievať na výživu svojich detí je základnou povinnosťou oboch rodičov. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, výživy, ošatenia, kultúry a štúdia. V zmysle vyššie citovaného § 62 ods. 3 ZoR každý z rodičov si musí plniť vyživovaciu povinnosť vždy aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30% zo sumy životného minima a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali, neumožňovali určenie výživného ani v tejto minimálnej výške.
Každý rodič má zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto napriek tomu, že príjmy rodičov doposiaľ neboli zistené, bolo správne ak súd prvého stupňa určil výživné v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima, t. č. 27,13 eur mesačne.
Vo veci samej v časti týkajúcej sa maloletých detí ide o konanie beznávrhové a rodičovské práva a povinnosti spolu nežijúcich rodičov k maloletým deťom majú byť upravené súdom (pokiaľ tu nie je dohoda rodičov) ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov. Cieľom a účelom takejto úpravy je zabezpečenie riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzájomného vzťahu rodičov a detí a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor na prehlbovanie vzťahu k deťom a uplatňovanie svojho výchovného vplyvu a pôsobenia na maloleté deti. I keď možno skonštatovať, že rodič majúci deti v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove ich detí a formovaní ich osobností, možnosti druhého rodiča sú limitované časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom.
Odvolací súd aj v tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým upravil styk rodiča nemajúceho deti v starostlivosti v rozsahu každej soboty od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti druhého rodiča majúceho deti v osobnej starostlivosti považoval za primeraný /zachovávajúci potrebnú proporcionalitu medzi záujmami maloletých detí na ich nerušenom vývine na jednej strane a záujmom otca detí na zachovaní pozitívnych citových väzieb a ďalšom uplatňovaní aj jeho výchovného pôsobenia na maloleté bez ohľadu na úroveň vzťahov medzi rodičmi detí/ potrebe dočasnej úpravy pomerov do času, kedy sa výsledkami dokazovania vo veci samej poskytnú podklady, či už pre potvrdenie takéhoto spôsobu úpravy styku alebo naopak ústup od takejto úpravy, keďže pre posúdenie úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bude potrebné v konaní vo veci samej vykonať rozsiahlejšie dokazovanie hlavne znalcom z odboru detskej psychológie a až na základe záverov, vyplývajúcich z takéhoto vykonaného dokazovania bude možné rozhodnúť vo veci samej týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Odvolací súd má za to, že v danom štádiu konania je potrebné považovať obmedzenie styku otca s maloletými v prítomnosti matky pri stretnutiach s ním, ako aj jeho rozsahu za primerané okolnostiam, ktoré vyplynuli tak z návrhu, ako aj z doterajšieho priebehu konania, preto odvolanie otca nebolo možno považovať za opodstatnené, nakoľko spôsob úpravy styku predbežným opatrením bez ďalšieho nepredurčuje budúce rozhodnutie vo veci samej.
Nariadené predbežné opatrenie je predbežným opatrením pred začatím konania o veci samej týkajúcej sa úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým v zmysle § 102 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré je vykonateľné dňom jeho nariadenia v zmysle § 75 ods. 5 O.s.p. na zánik, ktorého sa vzťahuje § 77 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. uložil súdu prvého stupňa, aby začal konanie vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov voči maloletým na čas do ich rozvodu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a zároveň uložil súdu prvého stupňa, aby začal konanie vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov voči maloletým na čas do ich rozvodu v zmysle § 76 ods.3 O.s.p..
O trovách konania potom odvolací súd (obdobne ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval, nakoľko o týchto je možné rozhodnúť až v rámci rozhodnutia o veci (§ 145 O.s.p.).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.