Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4CoP-17-2014.pdf
PDF · 66.9 KB
Case nature
Subarea
4CoP/17/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky J. N., bytom V. XXX, zastúpenej Mgr. O. I., advokátom so sídlom v G., H. XX, proti odporcovi S. N., bytom V. XXX, zastúpenému Mgr. V. W., advokátom so sídlom v K., T. XX, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. decembra 2013, č.k. 5P/232/2012-106 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 270,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľku neurčil. Vo výroku III. vo zvyšku návrh zamietol. Vo výroku IV. navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala o určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu vo výške 300,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, nakoľko odporca si plnil vyživovaciu povinnosť od opustenia spoločnej domácnosti a preto návrhu vyhovel a uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky od podania návrhu, pričom zohľadnil sumu poukazovanú od podania návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zvýšených potrieb navrhovateľky, ktorá sa stala študentkou vysokej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie študijných potrieb navrhovateľky. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti posudzoval osobné a majetkové pomery rodičov navrhovateľky, pričom obaja majú náklady na zabezpečenie životných potrieb, a to z dôvodu zistenia miery akou sú schopní prispievať navrhovateľke na výživu a kto zabezpečuje osobnú starostlivosť o navrhovateľku, ktorá je samozrejme menej intenzívna, pretože navrhovateľka je už plnoletá. Odporca sám navrhol, že je schopný prispievať navrhovateľke na výživu sumou 270,- Eur mesačne, a preto uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 270,-Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súd priznal navrhovateľke výživné s účinnosťou od podania návrhu /01.09.2012/. Súd nedoplatok na výživné neurčil, nakoľko bolo preukázané, že odporca si vyživovaciu povinnosť plnil a dlh na výživnom nevznikol /(270 eur x 15 mesiacov = 4.050,- eur) mínus (12 mesiacov x 300 eur + 3 mesiace x 150 eur = 4.050 eur)/. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech, a preto súd rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Dôvodila tým, že v konaní bola z väčšej časti úspešná, a to v rozsahu 77,14% ku úspešnosti odporcu vo výške 22,86%. Vypočítané to je ako priznané výživné vo výške 270 eur k 350 eur žiadaným v návrhu. Navyše, počas konania sa prostredníctvom právneho zástupcu jednoznačne vyjadrila, že požaduje výživné už na úrovni 270 eur. Bolo teda rozhodnuté tak, ako navrhovala. V zmysle vyššie uvedeného je plne namieste aplikovať prvú časť vety § 142 ods. 2 O.s.p. V tomto prípade mal súd priznať minimálnu náhradu trov konania vo výške 54,28% zo žiadanej sumy (77,14% - 22,86%). Na základe uvedeného žiadala rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že súd zaviaže odporcu k náhrade trov konania vo výške 846,10 eur (54,28% z uplatnenej sumy 1558,77 eur) na účet jej právneho zástupcu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Každý výrok rozhodnutia súdu musí byť odôvodnený (§ 157 ods. 1, § 169 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, ktoré skutočnosti mal preukázané, akými úvahami sa riadil a ktoré ustanovenia zákona v predmetnej veci použil. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje odôvodnenie výroku, potom odvolací súd takýto výrok pre nedostatok dôvodov nemôže preskúmať a takýmto nesprávnym procesným postupom súdu, je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť brániť sa voči súdnemu rozhodnutiu, ktoré neobsahuje odôvodnenie výroku.
O takýto prípad v danej veci ide. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len ust. § 142 ods. 2 O.s.p. bez bližšieho odôvodnenia prečo žiadnemu z účastníkov nepriznal pomernú náhradu trov konania. Nezaoberal sa vôbec tým, aký mali účastníci čiastočný úspech, resp. neúspech v konaní, nevyčíslil pomernú náhradu trov konania.
Týmto nesprávnym procesným postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Táto okolnosť je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom ochránených záujmov.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .