Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/56/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX, Z. G. E., o vymoženie 209,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. - 32 zo dňa 3. októbra 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie v celom rozsahu za neprípustnú a o jej zastavení.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch uznesenia vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to Notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom č. N 996/2004, NZ 19642/2004 zo dňa 6. marca 2004. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 17.10.2003 Zmluvu o úvere č. 8340002, súčasťou ktorej bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou č. 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa predloženého osvedčeného odpisu notárskej zápisnice bola pred notárom spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal v mene splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 7.200,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 18.12.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostával z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný prostredníctvom splnomocneného advokáta povereného substitučným zástupcom uznal uvedený dlh v plnom rozsahu čo do základu a výšky. Mgr. Tomáš Kušnír, resp. Mgr. Bruno Žlnay, v mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici, vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 15. marca 2004; v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd, citujúc ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, § 22, § 23, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, skonštatoval, že splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír konal v rozpore si zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním dlhu konal preukázateľne v rozpore so záujmami

povinného-svojho klienta. Taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec, určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Uznaním záväzku, ktorého výšku nebolo možné vopred predpokladať, sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok. Naviac, povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento už bol určený v predtlači zmluvy o úvere, vybraný oprávneným, úzko spolupracujúcim s týmto advokátom. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok. Exekučný súd preto takéto splnomocnenie, uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov, považuje za absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Predložená notárska zápisnica tak nie je spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 205 os.2 a/, b/, f/ a § 241 ods.2 písm. a/O.s.p.. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd neumožnil účastníkom, osobitne oprávnenému, viesť kontradiktórne konanie. Nedal mu možnosť vyjadriť sa k nekalej povahe zmluvnej podmienky, ktorú konštatoval ex offo, prípadne vyjadriť sa k stanovisku povinného. Exekučný súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ po tom, čo je súdom upozornený, nemá zámer dovolať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky. Všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom v § 40 Notárskeho poriadku. Základná vlastnosť notárskej listiny je jej vierohodnosť podľa § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku a z toho vyplývajúca povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade dochádza k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolávať sa na účely približovania sa k idei spravodlivosti však nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv, ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu istoty v právnych vzťahoch. Spravodlivosť sa musí presadzovať za pomoci ustanovených noriem, pravidiel a postupov. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať exekučný súd svojimi rozhodnutiami. Nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, a teda skutkové a právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný. Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere, považuje oprávnený za dostatočne určité a zrozumiteľné, a preto nie je ho možné považovať za neprijateľnú podmienku. Nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Udelenie plnomocenstva neznamená pre povinnú stranu možnosti plnomocenstvo kedykoľvek odvolať a taktiež povinná mohla kedykoľvek uznať dlh sama formou notárskej zápisnice. Odvolateľ preto žiadal odvolací súd, aby zrušil v celom rozsahu napadnuté uznesenie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konania, alternatívne aby konanie podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. prerušil.

Oprávnený vo veci okrem odvolania, podal aj návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Považoval za potrebné v záujme maximalizácie ochrany svojich legitímnych práv doplniť k odvolaciemu dôvodu postavenému na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia notárskej zápisnice, či splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko a všeobecne, či zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu hovoriť, či povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok a či zástupca povinného, ktorý určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, tak skutočne urobil bez splnomocnenia povinným a tým dlžníka zaviazal k povinnosti, o ktorej skutočne nemohol mať vedomosť. Oprávnený navrhol Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v tomto znení, (1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a (2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v jeho napadnutej časti považujúc ho za vecne správne. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti právneho vzťahu zastúpenia na základe splnomocnenia daného Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť práve tú skutočnosť, že v danom prípade zo strany povinného nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený jeho zástupca bez toho, aby tohto poznal, pričom z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie, a teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku (§ 22 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade je treba jednoznačne takúto dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto hľadiska Mgr. Tomáš Kušnír (prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya) nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku dlžníka, o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej zápisnici, ktorá takto nemôže byť exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Existencia uvedeného zákonného dôvodu neprípustnosti exekúcie, i keď v štádiu exekučného konania po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na jej výkon, oprávňuje exekučný súd takúto exekúciu po vyhlásení jej neprípustnosti zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd dopĺňa, že v súčasnosti zo stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného exekučného súdu kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných, skúmať i existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd z tohto hľadiska nedospel k záveru o potrebe preskúmať v predmetnej exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a prerušiť tak konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Oprávnený v predmetnej exekučnej veci, okrem podaného odvolania, navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že tento návrh zamietol, a to preto, lebo nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje, aby v prípade, že súd chce konanie prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal a preto nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Zamietol návrh na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ preto, lebo nie je dôvod tieto otázky riešiť, keďže rozhodovanie vnútroštátneho súdu, aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, ako tomu bolo v tomto prípade. Položené prejudiciálne otázky nie sú relevantné pre rozhodnutie v tejto veci a uplatnenie práva spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom nijaké rozumné

pochybnosti (rozsudok Súdneho dvora C-283/81). Pokiaľ ide o prvú otázku, predostretú odvolateľom, či je možné za neprijateľnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať, a ktorým splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, túto súd riešil v tom smere, že právny vzťah zastúpenia, na základe ktorého splnomocnenec vystupoval, bol neplatný, a preto nebolo potrebné nastolenú otázku riešiť.

Druhá otázka, či je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu č. 93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, je taktiež irelevantná, keďže súd nevykonal exekúciu pre neexistenciu exekučného titulu, ktorý je podmienkou pre postup exekučného súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.