Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-19-2014.pdf
PDF · 99.44 KB
No categories available
12C/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: J. Š., nar. XX.XX.XXXX H., D. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.332,80 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.332,80 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 2.332,80 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do 4.11.2012 vo výške 181,20 eur, dlžnú sumu spolu s príslušenstvom a trovy konania p o v o ľ u j e žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 139,50 eur v mesačných splátkach vo výške 10 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.
Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 2.332,80 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 4.11.2012 vo výške 181,20 eur a ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 2332,80 eur od 5.11.2012 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 25.1.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.447,06 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.369,75 eur riadneho úroku 512,- eur, úroku z omeškania 526,44 eur a ostatného príslušenstva 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Výška a špecifikácia pohľadávky uvedená v prílohe E bola generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Suma 38,87 eur predstavovala ostatné príslušenstvo a poplatky a suma 526,44 eur predstavovala úrok z omeškania, ktoré si v tomto konaní žalobca neuplatňuje.
Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4.315,21 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátka vo výške 86,40 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splatné splátky od 20.11.2010 do 20.1.2013 v počte 27 v celkovej výške 2.332,80 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.1.2013 sa stali splatnými 4.11.2012, na vtedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Listom doručeným súdu dňa 9.12.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý sa vo veci vyjadril.
Súd vo veci vykonal pojednávanie podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu, u ktorého mal vykázané doručenie dňom 22.9.2014.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to návrhom, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávok, kópiou podacieho hárku, výzvou k úhrade, zmluvou o postúpení pohľadávok, odovzdávacím protokolom, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, a vyjadrením žalobcu, výpisom z úverového účtu žalovaného, vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyjadrením národnej banky Slovenska, vyjadrením žalobcu, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.1.2007 mal súd zistené, že podľa článku I. Bodu 1 bolo predmetom zmluvy o úvere poskytnutie splátkového úveru žalovanému vo výške 130.000,- Sk, s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 12 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy s poplatkom za poskytnutie úveru 2.600, - Sk a poplatkom za správu úveru 60,- Sk výškou splátky 2.603,- Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2007 s počtom splátok 72, vždy ku 20. dňu kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou 20.1.2013, ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,64 %.
Listom zo dňa 16.10.2012 oznámil postupca postúpenie pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. K tomuto bola pripojená súpiska podacieho hárku, v zmysle, ktorého je zrejmé, že uvedené oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo podané u poštového doručovateľa dňa 17.10.2012.
Listom zo dňa 16.10.2012 vyzval žalobca na žalovaného k úhrade pohľadávky najneskôr do 31.10.2012.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval na to, že z jednoduchého jazykového a logického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky klienta, ktorý je s plnením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo, ak súčet všetkých omeškaní klienta s plnením, čo len v časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje pohľadávku zloženú zo splátok splatných po dátume 27.9.2012 t.j. dátum postúpenia pohľadávky a teda právny predchodca mu musel postúpiť pohľadávku ako celok a nielen časť pohľadávky, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Podľa názoru vedľajšieho účastníka je to jasný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu musel zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť, ešte pred dátumom postúpenia pohľadávky. Inak povedané banka nemohla postúpiť nebanke "živý úver", ale pohľadávky z ukončeného úveru. V ďalšom poukázal na to, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, nakoľko v zmluve chýbajú údaje podľa § 4 ods. 2 písmena a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, pričom dal do pozornosti rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 3.5.2010, že poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene matka taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Avšak vzhľadom na to, že už k 27.9.2012, ako to vyplynulo podľa vedľajšieho účastníka z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný 1213 dní v omeškaní je, podľa jeho názoru nárok žalobcu premlčaný a vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný sa vo veci vyjadril a uviedol, že si uvedomuje svoju pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalobcu, poukázal však na to, že je v zlej sociálnej aj finančnej situácii a požiadal o možnosť splácania pohľadávky v splátkach.
V danom prípade nebolo sporné , že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňa 25. 1. 2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Čo sa týka námietky a vedľajšieho účastníka vo vzťahu k neuvedeniu rozčlenenia splátky na istinu, úrok a poplatky uvedený v § 4 ods.3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. (Ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.) aplikovať nemožno, nakoľko bol do zákona včlenený až dňom 01.01.2008, pričom zmluva bola uzavretá už dňa 25. 1. 2007.
K námietke vedľajšieho účastníka poukazujúceho na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu č.AZ XI ZR 388/10 o neprijateľnosti poplatku za vedenie účtu, pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, ktorý je súčasťou splátky, súd poukazuje, že v zmluve dohodnutý poplatok nebol poplatkom za vedenie účtu, ale za správu úveru. V ďalšom súd poukazuje na závery, ku ktorým dospel Ústavný súd ČR - III. ÚS 3725/13 ) k tomu, že : I. Ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru není neurčité jen proto, že neobsahuje úplný výčet činností, za něž je poplatek sjednán. II. Na ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru se nevztahuje zákaz těch ujednání ve spotřebitelských smlouvách, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. Pokiaľ ide o námietku premlčania k premlčaniu priznaných splátok nedošlo, nakoľko v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 31) uvedenie omeškania v dĺžke 1213 dní, je údajom o omeškaní od poslednej uhradenej splátky, k čomu došlo dňa 6.5.2009 a zaplatenia premlčaných splátok sa žalobca nedomáhal. Predčasná splatnosť úveru nebola súdu preukázaná. Pokiaľ ide namietanú nemožnosť uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky z peňažného ústavu na žalobcu, k tomu súd uvádza, že s takým výkladom, že postúpiť môže banka iba pohľadávku, s ktorou je dlžník v omeškaní, nemožno súhlasiť. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 481/2001 o bankách - Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Citované ustanovenie zákona o bankách umožňuje postúpiť banke pohľadávku z peňažného záväzku voči jej klientovi ako celok, aj keď je klient v omeškaní iba s časťou peňažného záväzku. Znamená to teda, že banka nemusí vyčkať na uplynutie splatnosti celého peňažného záväzku klienta, ale svoju pohľadávku z úverovej zmluvy môže postúpiť vcelku na iný subjekt. Výklad je jednoznačný to tak gramatický ako aj logický, nakoľko § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o postúpení časti peňažného záväzku zodpovedajúceho omeškanej sumy, ale o postúpení peňažného záväzku ako takého, pričom slovo „tomuto“ zabezpečuje, že v prípade ak klient má voči banke viac peňažných záväzkov a v omeškaní je iba s niektorým, tak postúpiť možno iba peňažný záväzok, u ktorého došlo k omeškaniu a nie aj peňažné záväzky ďalšie. Slovo „tomuto“ sa vzťahuje k peňažnému záväzku ako celku a nie len k omeškanej časti záväzku. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska NBS predloženého žalobcom, v ktorom sa uvádza, že ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru. Súd berie ohľad na potrebu ochrany spotrebiteľa avšak to nemôže viesť až k absurdnému výkladu jednotlivých právnych inštitútov tak, aby za každú cenu sa vyhľadal akýkoľvek dôvod pre ospravedlnenie konania spotrebiteľa za nesprávne rozhodnutie, a takto mu zabezpečiť možnosť zníženia dlhu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný svoj záväzok spočívajúci v úhrade splátok úveru nesplnil. Ak sa potom žalobca domáhal zaplatenia nesplnených splátok v počte 27 (splatných od 21.11.2010, pričom žaloba bola podaná dňa 26.11.2013) bolo potrebné jeho návrhu vyhovieť a priznať mu sumu dlžných splátok 86,40 eur x 27 = 2.332,80 eur. S plnením jednotlivých splátok sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška základnej sadzby ECB bola ku dňu splatnosti jednotlivých splátok v čase od 21.10.2010 do 12.04.2011 - 1,00 % ročne, v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 - 1,25 % ročne, v čase od 13.07.2011 do 08.11.2011 - 1,50 % ročne, v čase od 09.11.2011 do 13.12.2011 - 1,25 %, v čase od 14.12.2011 do 10.7.2012 - 1 %, od 11.7.2012 do 31.1.2013 - 0,75 %.
Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne aj pri splátkach, pri ktorých mohol žiadať viac, priznal súd zo všetkých splátok úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z výsluchu žalovaného mal súd zistené, že žalovaného jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výška 62 eur mesačne. V súčasnosti je bez stáleho zamestnania a trvalý pobyt má nahlásený v obci Zlatá Baňa ako bezdomovec. Vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 20 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok. Rovnako aj nahradiť trovy konania.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto súd nepriznal s poukazom na argumentáciu NS SR, ktorá aj keď sa týka trov vedľajšieho účastníka je aplikovateľná aj k na žalobcu v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 , podľa ktorého: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd z týchto dôvodov priznal žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) len náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd dodáva, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nepatrí, keďže bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.