Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-103-2013.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: RAC spol. s r.o., so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 600 245, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100304/1/400646/2013 zo dňa 03.09.2013, takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica číslo: 1100304/1/400646/2013 zo dňa 03.septembra 2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra o uložení predbežného opatrenia číslo: 9401401/5/2361998/2013 zo dňa 31.mája 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur za zaplatený súdny poplatok a 510,79 Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo T. a.s. pobočka W. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 14.10.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: 1100304/1/400646/2013 zo dňa 03.09.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra o uložení predbežného opatrenia číslo: 9401401/5/2361998/2013 zo dňa 31.mája 2013, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi, aby strpel uloženie zákazu nakladania s hnuteľným majetkom osobným motorovým vozidlom Ford Mustang, ev.č. SADAM01 a nákladným vozidlom LAND ROVER DISCOVERY, ev.č. SA456BP a to až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku. Žalobca žiadal zrušiť obe rozhodnutia správnych orgánov.
V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 50 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže uložiť predbežné opatrenie z dvoch zákonných dôvodov a to počas daňovej kontroly na zabezpečenie jej účelu alebo počas daňovej kontroly ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti alebo vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo je obava že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu daňový úrad vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol ako dôvod uloženia predbežného opatrenia skutočnosť, že predbežné opatrenie sa ukladá na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, kedy takéto opatrenie trvá do dňa ukončenia daňovej kontroly, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
predbežné opatrenie bolo uložené, pretože je predpoklad dorubenia dane vo výške 25.500,- Eur. Je toho názoru, že dôvod uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia nekorešponduje s tým čo je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal, že účelom daňovej kontroly je zisťovanie a preverovanie všetkých skutočností a pre tento účel dáva zákonodarca možnosť správcovi dane využiť ust. § 50 ods. 1 daňového poriadku a prípade uložiť predbežné opatrenie práve v súvislosti s výkonom daňovej kontroly vo vzťahu k dôkazom, ktoré môžu byť podkladom pre skutkové závery správcu dane ohľadne správneho určenia dane. Uložený zákaz nakladania s motorovými vozidlami podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nijako nemôže ovplyvniť zisťovania v rámci daňovej kontroly a preto neexistuje zákonný dôvod na uloženie takéhoto opatrenia. Okrem toho správca dane nezohľadnil zákonný limit nevyhnutného rozsahu a v rozhodnutí nevysvetlil prečo uložil predbežné opatrenie zákazom nakladania práve s dvomi motorovými vozidlami. V napadnutom rozhodnutí chýbajú zákonné dôvody, ako aj rozsah v čom spočíva ohrozenie zo strany žalobcu.
Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.1.2014 vyplýva, že žalovaný považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za vecne správne, pričom námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za nedôvodné a to z toho dôvodu, že podľa jeho názoru žalovaný rovnako ako vo výroku tak aj v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dôvodom na uloženie predbežného opatrenia je zabezpečenie účelu dosiahnutia daňovej kontroly a teda nevidí rozpor medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Poukazuje, že daňový úrad vo svojom rozhodnutí neuviedol, že niečo považuje za ohrozené, ale uviedol tak ako mu to umožňuje znenie § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, že počas daňovej kontroly na zabezpečenie účelu daňovej kontroly môže daňový úrad uložiť daňovému subjektu, aby niečo strpel resp. aby nenakladal s vecami určenými v rozhodnutí. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pretože predbežné opatrenie sa môže uložiť okrem iného aj vtedy, ak je predpoklad, že na základe kontrolných zistení správca dane dorubí daň alebo zníži nadmerný odpočet, čo je aj prípad tohto daňového subjektu, pretože v priebehu daňovej kontroly existoval dôvodný predpoklad budúceho dorubenia dane.
Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Nitra súd zistil, že daňový úrad vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť strpieť uloženie zákazu nakladania s hnuteľným majetkom a to konkrétne s dvomi motorovými vozidlami až do zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, pričom dôvodom pre takéto prijaté opatrenie bol podľa názoru prvostupňového správneho orgánu predpoklad dorubenia dane vo výške 25.500,- Eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 31.5.2013, v ktorom namietal neexistenciu zákonného dôvodu uloženia predbežného opatrenia, zmätočnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že daňový úrad pospájal dva zákonné dôvody pre uloženie predbežného opatrenia tak, že výrok nekorešponduje s odôvodnením tohto rozhodnutia.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože prvostupňový správny orgán uviedol len jeden dôvod pre ktorý bolo uložené predbežné opatrenie a tým dôvodom je, že predbežné opatrenie bolo uložené na dosiahnutie účelu daňovej kontroly. Teda vo výroku aj v odôvodnení rozhodnutia je jeden a ten istý dôvod. Pokiaľ ide o skutočnosť, že prečo boli zabezpečené dve vozidlá, žalovaný uviedol, že to bolo z dôvodu hodnoty majetku ktorá musí zodpovedať približne výške predpokladaného rozdielu dane zisteného počas daňovej kontroly. Preto považuje prvostupňové rozhodnutie za vecne správne.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 v zmysle § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe, pričom zdôraznil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal ani otázkou hodnoty motorových vozidiel vo vzťahu k nezaplatenej dani a ani účelom uloženého opatrenia.
Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť ospravedlnil a súhlasil aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok
Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.
Predbežné opatrenia
(1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
Podľa § 63 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že námietky žalobcu týkajúce sa zmätočnosti oboch rozhodnutí a ich nepreskúmateľnosti sú dôvodné a to jednak preto, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že predbežné opatrenie bolo uložené na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011, pričom v odôvodnení rozhodnutia v druhom odseku jasne uviedol, že predbežné opatrenie bolo uložené na zabezpečenie účelu daňovej kontroly na základe ktorej podľa predbežných zistení je predpoklad dorubenia dane vo výške cca 25.500,- Eur. Krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v druhostupňovom rozhodnutí resp. vo vyjadrení žalovaného k žalobe, podľa ktorého prvostupňové rozhodnutie obsahuje len jediný dôvod pre ktoré bolo predbežné opatrenie uložené a tým je zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Rozpor medzi výrokom rozhodnutia ako aj odôvodnením rozhodnutia spôsobuje zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia a nakoľko žalovaný ako druhostupňový správny orgán v tomto smere nevykonal žiadnu nápravu a výrok prvostupňového rozhodnutia neopravil v súlade s jeho odôvodnením, stáva sa zmätočným aj druhostupňové rozhodnutie.
Každý účastník správneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade.
Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov.
Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia musí reagovať na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci.
Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej v rozhodnutí treba uviesť, ktoré dôkazy vyhodnotil správny orgán a akým spôsobom a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov.
Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.
Pokiaľ absentuje logická náväznosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že z predbežného opatrenia nevyplýva ani skutočnosť akým spôsobom by daňový subjekt mohol zmariť účel kontroly v prípade, ak by správca dane o predbežnom opatrení nerozhodol. Správca dane predbežné opatrenie riadne neodôvodnil a obmedzil sa len na citovanie príslušných právnych predpisov. Neskúmal a neuviedol svoju úvahu o primeranosti použitého procesného prostriedku vo vzťahu k právu na užívanie majetku a neuviedol ani odôvodnenú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas príp. že jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. Pokiaľ správca dane argumentuje len všeobecne, že predbežné opatrenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípadného daňového nedoplatku, je povinný vo svojom rozhodnutí uviesť aké úvahy ho viedli k takémuto záveru, prečo je rozsah zákazu primeraný vo vzťahu k predpokladanému nedoplatku dane a prečo je na mieste obava, že daňový subjekt túto daň neuhradí bez toho, že by došlo k zabezpečeniu jeho majetku.
Podľa názoru Krajského súdu v Trnave rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie nenapĺňa požiadavku riadneho a presvedčivého správneho rozhodnutia a preto ho súd zrušil ako nepreskúmateľné.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania celkom vo výške 580,79 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za tri právne úkony á 134,- Eur krát 3 ( prevzatie a príprava zastupovania, podanie žaloby a účasť na pojednávaní), plus 20 % DPH z týchto troch úkonov, plus 2 krát režijný paušál 7,81 Eur a 1 krát režijný paušál 8,04 Eur, plus 20% DPH z hodnoty režijných paušálov.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.