Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1305-2005.pdf
PDF · 68.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/1305/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČ 00151866, konajúceho prostredníctvom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Kuzmányho 51, proti povinnému: C. C., N.. XX.X.XXXX, A. C.P. N. A. XXX, vedenej u JUDr. Juraja Kočiho na Exekútorskom úrade Michalovce, Okružná 3 pod sp. zn. EX 1230/2005, v konaní o zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Ukladá povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 24,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil súdu podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku nároku oprávneného uplynutím prekluzívnej lehoty.
Oboznámením s listinnými dokladmi súd zistil, že vykonávané rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok bolo vydané podľa z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.
Podľa § 88 ods. 1 z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení k 1.1.02008, kedy nadobudla účinnosť novela priestupkového zákona vykonaná z.č. 298/2008 Z.z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Táto trojročná lehota bola lehotou prekluzívnou, čo znamená, že sa v nej musel výkon rozhodnutia nielen začať, ale i skončiť.
Vykonaným dokazovaním súd teda zistil, že vykonávané rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok nadobudol sa stal vykonateľným dňa 8.9.2003. V zmysle vyššie uvedených zák. ustanovení došlo teda k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu (§ 3 z.č. 222/2004 Z.z.) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.
Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť len povinný. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal ďalšie finančné náklady z titulu náhrady trov exekútora. A pritom tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný. Dokonca z pohľadu zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i v exekučnom konaní musí vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože nariadením exekúcie (t.j. udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bolo jeho návrhu vyhovené. Keďže však súd exekúciu zastavil, zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie a exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúciu, teda ani tie, ktorými by postihol majetok povinného pre trovy exekučného konania. Naopak na základe tohto súdneho rozhodnutia bude mať súdny exekútor dostatočný časový priestor na vymoženie svojich trov povinného, ktorý by inak nemal žiadny finančný postih za porušenie zákona, ktorým mu bola uložená pokuta.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že zaviazal povinného s poukazom na vyššie cit. zák. ust. na zaplatenie trov exekúcie vo výške 24,04 Eur, ktoré pozostávajú z náhrady za hotové výdavky (poštovné) v sume 20,04 + DPH v sume 4,00 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.