Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-74-2014.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Raiffeisenbank a.s., IČO:49240901, so sídlom Praha 4, Hvězdova 1716/2b, Česká republika, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti odporcovi D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E., V. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 32.548,62 CZK s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 32.548,63 CZK so zmluvným úrokom vo výške 27,60 % ročne zo sumy 32.548,63 CZK od 23.3.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 32.490,14 CZK od 23.3.2013 do zaplatenia, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 2.000,-- CZK mesačne vždy ku 20-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť opakovane do budúcna pod stratou výhody splátok,
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 312,09 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 19.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade 32.548,62 CZK s príslušenstvom a k náhrade trov konania.
Odporca sa vo veci vyjadril, súhlasil s daným návrhom a žiadal splátkový kalendár. Na pojednávanie sa nedostavil, súd v zmysle ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o vydaní kreditnej karty, ktorého súčasťou boli aj obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s.. Odporcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 30.000,-- CZK. Odporca sa zaviazal splácať úver vo výške a spôsobom určeným v článku 6 obchodných podmienok a bol povinný mesačne uhradiť navrhovateľovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. Odporca však neuhrádzal túto mesačnú čiastku riadne a včas, navrhovateľ v zmysle obchodných podmienok vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. O tom bol odporca informovaný listom 15.3.2013. Navrhovateľ si uplatňuje čiastku, ktorú odporca čerpal a to vo výške 32.548,62 CZK. Zároveň žiadal k úhrade zmluvného úroku vo výške 27,6 % ročne a úroku z omeškania.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvajú a súhlasia s tým, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť istinu v splátkach a to vo výške 2.000,-- CZK. Poukázal pritom na to, že predložili všetky doklady, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie súdu. Súd mal k dispozícii zmluvu o vydaní kreditnej karty, súhrnný výpis z kartového účtu, oznámenie o okamžitej splatnosti, ako aj ostatný spisový materiál.
Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o spor z tzv. spotrebiteľskej zmluvy, a to o spor s medzinárodným prvkom, súd skúmal, či na prejednanie veci má právomoc v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Podľa č. 16 ods. 2 tohto nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Keďže odporca má bydlisko v Slovenskej republike, súd mal právomoc vo veci konať.
Súd ďalej riešil otázku podľa akého právneho poriadku posudzovať záväzkový vzťah účastníkov konania vzhľadom na to, že ide o záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, pretože navrhovateľ má sídlo v Českej republike a odporca je občanom SR.
Podľa čl.3 ods.1 v čase uzavretia zmluvy platného Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky platilo, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. V zmysle bodu 28 všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy sa právne vzťahy medzi klientom a bankou riadia právnym poriadkom Českej republiky. Je teda zrejmé, že predmetnú vec treba posudzovať podľa českého právneho poriadku.
Podľa § 1 zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľských úverov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 01.08.2008) tento zákon stanovuje niektoré podmienky zmluvy, ktorou sa dojednáva spotrebiteľský úver v súlade s právom Európskych spoločenstiev.
Podľa § 2 písm.a) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľským úverom je poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.
Podľa § 2 písm.b) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednaný.
Podľa § 2 písm.c) zákona č. 321/2001 Sb. veriteľom je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods.1 ) a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (ods.2).
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporca s návrhom v celom rozsahu súhlasil. Mal uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom o kreditnej karte. Súd mal preukázanú za výšku jeho nedoplatku z predložených listinných dôkazov, ktoré odporca nenamietal, nenamietal ani výšku predmetnej pohľadávky. Preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.
Čo sa týka úrokov z omeškania, navrhovateľ si ich uplatnil v zmysle § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb., kde výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný kalendárny deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
Navrhovateľ si teda úrok z omeškania uplatnil v zákonom stanovenej výške, preto mu ho súd v celom rozsahu priznal.
S poukazom na žiadosť odporcu a výšku priznaného nároku a s tým, že navrhovateľ súhlasil, rozhodol súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom v splátkach po 2.000,-- CZK mesačne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného odporcu k náhrade trov a to za 2 úkony právnej pomoci á 61,41 Eur + 2 x režijný paušál (7,81 Eur a 8,04 Eur) + 20 % DPH (27,73 Eur) + náhrada za stratu času 64,32 Eur, náhrada cestovných výdavkov 10,37 Eur (cesta U. - E. a späť) + zaplatený súdny poplatok vo výške 71 Eur. Spolu trovy konania 312,09 Eur.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd 61,41 Eur a paušálnu náhradu za tento úkon a to s poukazom na to, že takéto písomné podanie, ktorým by sa vyjadroval vo veci a nebolo len procesným podaním, nebolo podané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.