Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-27-2012.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Subarea
5C/27/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: E. H., fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci pod obchodným menom C. E. H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Ľ. Y. XX/XX, G. Y., právne zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Novozámocká 214, Nitra proti odporcovi: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 477,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 23.6.2011 až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 28,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 675,35 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Petra Mesároša, advokáta, č. účtu:XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: F a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 477,78 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že je držiteľom nákladného motorového vozidla ťahač návesu H. X EČV: J. (ďalej len „motorové vozidlo“), pričom dňa 11.03.2011 došlo k škodovej udalosti, nakoľko navrhovateľovi na čelné sklo jeho motorového vozidla z pred ním idúceho vozidla zn. Y. O., EČV: J., držiteľa J. M. odletel kameň a poškodil čelné sklo. Škodca má poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla uzatvorené s odporcom. Pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda (rozbité čelné sklo) na vozidle navrhovateľa vo výške 477,78 Eur. Nakoľko sa jedná o škodovú udalosť, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením, navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči odporcovi ako poistiteľovi. Odporca oznámil navrhovateľovi, že ním uplatnený nárok považuje za neoprávnený, s odôvodnením, že vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého malo prísť k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody. Argumentáciu odporcu označil navrhovateľ za účelovú. Navrhovateľ poukázal na ust. § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Svoj nárok považoval za dôvodný aj s ohľadom na všeobecné poistné podmienky odporcu.
Navrhovateľ dňa 28.5.2014 pred začatím pojednávania vzal návrh v časti o zaplatenie 79,63 Eur späť, preto súd uznesením zo dňa 28.5.2014, č.k. 5C/27/2012-86 konanie o návrhu v časti o zaplatenie 79,93 Eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2014.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.11.2012, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení namietal, že v danom prípade nejde o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla, preto v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
prichádza do úvahy možnosť liberácie. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, a prevádzkovateľa môžeme liberovať zo zodpovednosti za túto škodu. V priebehu konania doplnil svoju argumentáciu a tvrdil, že v konkrétnych parametroch danej škodovej udalosti je z technického hľadiska vznik tejto škody neprijateľný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedkov J. J. a J. M. a listinnými dôkazmi - záznam o dopravnej nehode, faktúra zo dňa 28.03.2011, uplatnenie nároku n náhradu škody u odporcu zo dňa 31.5.2011, oznámenie o riešení škodovej udalosti, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 132 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
J. J. ako vodič (v čase škodovej udalosti) nákladného motorového vozidla navrhovateľa a J. M. ako držiteľ motorového vozidla Y. O., EČV: J. spísali záznam o dopravnej nehode zo dňa 11.03.2011, v ktorom uviedli, že nehodu zavinil vodič vozidla Y. O..
Z oznámenia o riešení škodovej udalosti vyplynulo, že J. M. ako poistený mal s odporcom ako poisťovateľom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6549815159 na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Y. O., J.. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Navrhovateľ, ako poškodený dňa 31.5.2011 uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu formou doručenia vyplneného formulárového tlačiva. Uviedol v ňom, že počas jazdy spod kolies osobného automobilu Y. O. PD XXX DA odletel kameň do čelného skla poškodeného motorového vozidla, ktoré išlo za ním.
Navrhovateľovi bola dodávateľom AUTOSKLO JOLLY K. Y., L. nad L. vyfakturovaná suma 477,78 Eur faktúrou č. XXXXXX zo dňa 28.03.2011 za opravu vozidla (čelné sklo 4911, lepiaca sada LS5+, montáž MON12L), z toho hodnota tovaru a montáže bez DPH bola vyčíslená v sume 398,15 Eur (DPH v sume 79,63 Eur) .
Odporca listom zo dňa 07.06.2011 ( a následne listom zo dňa 08.02.2012) oznámil navrhovateľovi, že zistil, že zo strany navrhovateľa ani zo strany poisteného nebolo jednoznačne preukázané, že zdokumentované viacnásobné poškodenie čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa vzniklo odskočením skaliek od vozidla poisteného, preto uzavrel, že toto čelné sklo bolo poškodené už pred predmetnou škodovou udalosťou, preto poistnú udalosť vybavil bez poskytnutia náhrady škody.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
V danom prípade si navrhovateľ ako poškodený uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda uplatnil svoj nárok priamo voči poistiteľovi vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
V konaní bola spornou otázka existencie zodpovednosti poisteného za škodu (z hľadiska preukázania škody) ako aj otázka charakteru samotnej škodovej udalosti, t.j. či ide o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke.
Súd pri posudzovaní daného prípadu dospel k záveru, že vymrštenie kamienka (resp. kamienkov) spod kolies motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Súd pritom vychádzal z názoru, že samotné odskočenie kamienkov spod kolies vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies vozidla, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nedošlo k „spojeniu“ kamienkov a kolies vozidla a k následnému vymršteniu kamienkov a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému sa prevádzateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ však bol povinný pri uplatnení svojho nároku tento nárok preukázať v zmysle § 15 ods. zákona č. 381/2001 Z.z. Súd z uvedeného dôvodu v konaní vypočul svedka J. J., ktorý v čase škodovej udalosti viedol poškodené vozidlo a navrhovateľom navrhnutého svedka J. M., ktorý bol vodičom vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Y., keď z výpovedí svedkov vyplynul jednoznačný a rovnaký čas, miesto a priebeh škodovej udalosti.
Súd sa zaoberal aj námietkou odporcu prednesenou v rámci obrany na pojednávaní dňa 22.10.2014 v rámci záverečnej reči, o účelovosti svedeckých výpovedí odôvodnenou skutočnosťou, že svedkovia sa poznali s navrhovateľom a tiež tým, že je z technického hľadiska vylúčené, aby došlo k poškodeniu spôsobom opísaným svedkami. Súd sa pri hodnotení svedeckej výpovede zaoberal aj otázkou možnej zaujatosti svedkov, nezistil však žiadnu okolnosť, ktorá by svedčila o zaujatosti svedkov, resp. znížení hodnovernosti ich výpovedí, nakoľko pokiaľ ide o svedka J. J. ktorý v čase škodovej udalosti bol zamestnancom navrhovateľa, v čase svedeckej výpovede už pre navrhovateľa nepracoval, objektívne preto neexistoval dôvod, napr. jeho vzťah podriadenosti voči navrhovateľovi alebo materiálnej závislosti na navrhovateľovi. Svedok J. M. uviedol, že tak navrhovateľa, ako aj pána J. pozná zbežne, nakoľko býva v susednej obci, rovnako preto nebola osvedčená žiadna okolnosť, objektívne zakladajúca dôvod pre zaujatosť, resp. zníženie hodnovernosti. Súd poukazujúc na uvedené vyhodnotil obranu odporcu ako nedôvodnú a účelovú. Odporca poučený podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku nenavrhol súdu vykonať žiaden dôkaz, ktorým by získal oporu pre svoje tvrdenie o spochybnení škodového deja, súd preto vyhodnotil jeho tvrdenie ako účelové.
Poukazujúc na všetky doposiaľ uvedené dôvody súd vyvodil, že zo strany navrhovateľa bol nárok riadne preukázaný tak, ako to vyžaduje ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, preto súd nároku navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorej výška v konaní nebola nijakým spôsobom rozporovaná.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania z dlžnej sumy uplatnený navrhovateľom od 8.6.2011 do zaplatenia, keďže v danom prípade bolo poistné plnenie splatné v súlade s ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, t.j. do 22.6.2011, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 9,25% z dlžnej sumy od 23.6.2011 do zaplatenia v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z. a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keď priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa navyše len úroku z omeškania. Náhrada trov konania spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 28,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 675,35 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vychádzal súd z hodnoty sporu 398,15 Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 28,22 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 7 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), písomné podanie na súd -návrh na začatie konania (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), 2 x písomné podanie na súd- vyjadrenie zo dňa 26.2.2013 a 21.2.2014, zastúpenie na pojednávaní dňa 28.5.2014, 17.6.2014 a 22.10.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál 2 x 7,63 Eur, 1x7,81 Eur a 4 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH. Náhrada trov ďalej spočíva v cestovnom vo výške 149,22 Eur ( na pojednávania dňa 28.5.2014, 17.9.2014 a 22.10.2014 Nitra - Bratislava a späť, spotreba 4,9 l/100 km, základná náhrada 0,183 Eur/1 km, cena paliva 1,360/1 l, teda spolu 149,22 Eur + 20% DPH, a v strate času na ceste na pojednávania, za každú aj začatú polhodinu 13,40 Eur x 12 začatých polhodín, za cestu na pojednávanie a späť dňa 28.5.2014, a 17.9.2014 a 22.10.2014 celkom 3 x 53,60 Eur + 20% DPH Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.