Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27S-1-2023.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Subarea
27S/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci návrhu navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. XXXX/XX, proti: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, sídlom v Trenčíne, Inovecká 5, o nariadenie neodkladného opatrenia, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným Okresnému súdu Trenčín dňa 02.01.2023 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastaví výkon rozhodnutia sp. zn: F./XXXX-P, a to do právoplatného skončenia konania vo veci preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia Krajským súdom v Trenčíne. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.2022 prevzal navrhovateľ rozhodnutie o priestupku (ďalej ako "rozhodnutie"), číslo spisu: F./XXXX-P, kde ako sankciu určilo OR PZ v Trenčíne pokutu vo výške 600,- eur a zákaz činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov. Dňa 27.10.2022 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ v Trenčíne pre nezákonnosti v rozhodnutí. Dňa 19.12.2022 Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej ako "KDI"), ako odvolací orgán, rozhodol o odvolaní navrhovateľa a to potvrdením rozhodnutia OR PZ v Trenčíne. Rozhodnutie OR PZ značne skomplikovalo život navrhovateľa v rámci pracovnej činnosti navrhovateľa a zároveň dochádzanie za nutnou liečbou matky navrhovateľa. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola OR PZ uložená povinnosť, až do právoplatného skončenia súdneho konania, ktoré iniciuje navrhovateľ, neodobrať vodičské oprávnenie navrhovateľa. V prípade ak Krajský súd zamietne žalobu podanú navrhovateľom na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, platnosť neodkladného opatrenia skončí a navrhovateľ bude v plnom rozsahu znášať sankcie určené predmetným rozhodnutím. Navrhovateľ k návrhu nepripojil žiadne listiny.
2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 CSP). Oboznámil sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
3.1 Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
3.4 Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
3.5 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok"), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
3.6 Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len Správny súdny poriadok) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanoveným týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
3.7 Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
3.8 Podľa § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
4.1 Civilnoprávne súdy v zmysle čl. 1 CSP a § 3 CSP prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 4.2 Civilnoprávne súdy môžu v rámci civilného sporového konania (civilného procesu) poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam aj formou neodkladného opatrenia.
4.3 V rozhodovanom spore bolo najskôr potrebné si ustáliť, či jednotlivé navrhovaný zákaz resp. povinnosť, ktorú žiada navrhovateľ uložiť žalovanému, majú vôbec súkromnoprávny charakter a či svojím charakterom neprípustne nepresahujú do úpravy takého právneho vzťahu, ktorý spadá už do oblasti verejného práva.
4.4 Žalovaný je v tomto prípade správnym orgánom. Rozhodnutie o priestupku, ktoré mal žalovaný vydať (avšak navrhovateľ jeho existenciu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal) bolo vydané zrejme podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
4.5 Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže domáhať ochrany na správnom súde za podmienok ustanovených zákonom číslo 162/2015 Z.z., teda Správnym súdnym poriadkom (§ 2 ods.2 uvedeného zákona). Správne súdnictvo je teda aktuálne upravené v osobitnom zákone a samotné konanie súdu v správnom súdnictve má tak špecifickú právnu úpravu obsiahnutú práve v Správnom súdnom poriadku.
4.6 Podľa § 25 správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Teda ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktoré sú upravené v tretej časti Civilného sporového poriadku sa tam nepoužijú. Ide o vyjadrenie vzťahu špeciálnych ustanovení (Správny súdny poriadok) vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam (Civilný sporový poriadok). Subsidiárne sa preto pre konanie v správnom súdnictve použijú všeobecné ustanovenia CSP( prvá časť) a ustanovenia pre konanie v prvej inštancii (druhá časť CSP).
4.7 Predmet tu prejednávaného návrhu navrhovateľ vymedzil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento inštitút v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy upravený nie je. Otázky využitia inštitútu, v tom čase ešte predbežného (dnes neodkladného) opatrenia v správnom súdnictve sa týka judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 65/1998 (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 38S/122/97-12 zo dňa 27. 11. 1997) a právna veta znie: "V konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) nemožno vydať predbežné opatrenie." V odôvodnení okrem iného súd uviedol, že inštitút predbežných opatrení je v konaní podľa piatej časti O.s.p. vylúčený, nakoľko by išlo o neprípustný zásah z hľadiska princípu deľby výkonnej a súdnej moci. Aj z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že inštitút predbežného, dnes neodkladného opatrenia sám osebe je v konaní vo veciach správneho súdnictva vylúčený. Platí tu zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie má prednosť pred všeobecným zákonom alebo ustanovením. Špeciálnym ustanovením vo veciach správneho súdnictva sú aktuálne ust. § 184 až § 189 Správneho súdneho poriadku, ktoré upravujú odkladný účinok správnej žaloby. Funkciu neodkladného opatrenia v správnom súdnictve teda plní práve inštitút odkladného účinku správnej žaloby. Ním sa docieľuje dočasná úprava pomerov účastníkov konania, ktorej naliehavosť vyplýva zo skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie vytvára pre účastníka konania svojimi konštitutívnymi účinkami novú právnu situáciu (podporne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/20/2012).
4.8 Podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Hrozbou závažnej ujmy navrhovateľ odôvodňuje aj tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
4.9 Vzhľadom na obsah návrhu navrhovateľa a navrhované vymedzenie trvania neodkladného opatrenia navrhovateľom je vylúčené, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v tomto konkrétnom prípade zo svojej povahy nemá (a ani nemôže) mať trvalý charakter a po ktorom podľa vôle navrhovateľa nemá nasledovať občianske (civilné) sporové konanie, ale ktoré má trvať do skončenia správneho súdneho konania.
4.10 Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, keď v danom prípade navrhovateľ žiada vydať neodkladné opatrenie v súvislosti so správnym súdnym konaním a nie civilným sporovým konaním, pričom neodkladné opatrenie v správnom súdnictve nie je možné nariadiť, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5.1. Nad rozsah vyššie uvedeného, súd konštatuje, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené.
5.2. Navrhovateľ k návrhu predmetné rozhodnutie sp. zn: F./XXXX-P nepriložil. K návrhu nedoložil žiadne listiny, preto súd konštatuje, že navrhovateľ ani len neosvedčil (natož nepreukázal), že akýmkoľvek konaním žalovaného dochádza k zásahu do oprávnených záujmov navrhovateľa.
5.3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
5.4. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
5.5. Súd konštatuje, že ani jeden z vyššie uvedených predpokladov navrhovateľ nenaplnil, keď neuniesol dôkazné bremeno v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keď svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.
5.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou hospodárnosti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.