Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoZm-8-2021.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Subarea
1CoZm/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: K.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. J. XX, XXX XX F.-T., proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX F.-W. Y., právne zastúpenému: JUDr. Eva Hrinková, advokát, so sídlom Hečkova 18, 831 51 Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.035,65 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,45 eur a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/17/2019-15 zo dňa 18.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/17/2019-15 zo dňa 18.11.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol o zastavení konania s odkazom na ustanovenia § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zároveň výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva, a to s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 20.05.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 401,65 eur so 6% úrokom zo zmenkovej sumy od 21.05.2016 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej sumy 331,94 eur so 6% úrokom zo zmenkovej sumy od 22.05.2016 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej sumy 302,06 eur so 6% úrokom zo zmenkovej sumy od 28.05.2016 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,45 eur a trov konania, a to z titulu vlastných zmeniek vystavených žalovaným v dňoch 27.12.2006, 21.03.2007 a 15.06.2006. Podaním zo dňa 16.09.2019 žalobca vzal späť svoju žalobu v celom rozsahu, a to z dôvodu, že žalovaný zaplatil splátky s niekoľkoročným oneskorením. Svoje skutkové tvrdenia, že žalovaný plnil na zmenkovú sumu, ktorá je predmetom tohto konania, však žiadnym spôsobom nepreukázal. S poukazom na ustanovenie § 144 CSP a § 145 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie konanie zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri určení nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady procesného zavinenia vyplývajúcej z § 256 ods. 1 CSP a v danom prípade, vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť bez podporenia svojho tvrdenia dôkazmi o zaplatení zmenkovej sumy žalovaným, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v konaní preukázateľne nevznikli, keď mu žaloba v danom čase nebola ani len doručená, súd prvej inštancie rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca osobne v zákonnej lehote dňa 13.12.2019 z dôvodu, že od žalovaného dostal len sumu 744,- eur, avšak mal dostať aj súdny poplatok a trovy konania. Podľa žalobcu zostalo neuhradených 494,22 eur, úrok zo zmenkovej sumy, ktorý je ku dňu 13.12.2019, t.j. ku dňu podania odvolania vo výške 9,20 eur. Žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že sa mylne domnieval, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy a tiež z obavy, aby v prípade, keď žalobu späť nevezme, nebol nútený zaplatiť neprimerane vysokú odmenu advokáta žalovaného. To, že dlžník zaplatil svoj dlh so štvorročným oneskorením, bolo vyhodnotené tak, že sa stal dlžník víťazom, čo žalobca považuje za nelogické a nespravodlivé. Vzhľadom k uvedenému preto žalobca žiada, aby súd pozmenil jeho späťvzatie žaloby na čiastočné späťvzatie v rozsahu zaplatených 744,- eur a aby dlžníka zaviazal na zvyšnú sumu 503,42 eur a tiež na zaplatenie súdneho poplatku a trov konania.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 07.07.2021 a uviedol, že žalovanému nie je známe, z akého titulu si žalobca voči nemu uplatňuje pohľadávku, ani či je oprávnená, túto spochybňuje a odmieta ju. Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný žalobcovi zaplatil značnú sumu finančných prostriedkov a nesporným je, že žalobca nepreukázal, že mu bola zaplatená iba suma 744,- eur. Odôvodnenie žalobcu, že z akejsi obavy vzal žalobu späť, je ťažko uveriteľné. Žalobca tak podľa žalovaného nepreukázal oprávnenosť svojho nároku, nie je ani dôvod na pozmenenie jeho späťvzatia žaloby a žalobca preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania žalovanému.
6. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 28.12.2022, žalobca sa však v súdom poskytnutej desaťdňovej lehote k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
8. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním dotknutému uzneseniu zistil, že súd prvej inštancie viedol konanie pod sp. zn. 2CbZm/17/2019, v ktorom si žalobca uplatnil zmenkový nárok na základe žaloby podanej na Okresnom súde Bratislava V dňa 20.05.2019. Podaním zo dňa 16.09.2019 žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že mu dlžník zaplatil splátky s niekoľkoročným omeškaním. Zároveň žiadal dlžníka zaviazať k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť bez preukázania svojho tvrdenia o zaplatení dlžnej sumy žalovaným.
9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podaní, ktorým zobral svoju žalobu späť a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako zastaviť konanie, keďže žalobca zobral späť žalobu v celom jej rozsahu, čo je zrejmé z jeho podania zo dňa 16.09.2019 (čl. 13 spisu). Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby nemá ďalej záujem. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú okamihom, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším úkonom vziať späť. Vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca zamýšľal a čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Nie je preto možné vyhovieť ani odvolaniu žalobcu a zmeniť späťvzatie žaloby na čiastočné späťvzatie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania je preto správne. Odvolací súd sa ďalej nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že štvorročné omeškanie so zaplatením dlhu bolo vyhodnotené ako víťazstvo dlžníka, t.j. žalovaného. Odvolací poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, z obsahu ktorého je jednoznačné, že v otázke náhrady trov konania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou procesného zavinenia zastavenia konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a správne určil mieru zavinenia na zastavení konania, keďže žalobca síce uviedol, že žalobu zobral späť z dôvodu uhradenia dlhu žalovaným, t.j. ako reakciu na správanie sa žalovaného, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia a žiadne dôkazy ani len neoznačil, v dôsledku čoho je procesná zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcu. A hoci sám žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovi zaplatil značnú sumu finančných prostriedkov, nebolo možné vychádzať ani zo zhodných tvrdení strán sporu, keďže z podania, ktorým žalobca zobral späť žalobu a tiež ani z vyjadrenia žalovaného, nie je zrejmá suma úhrady zo strany žalovaného a ani dátum úhrady. Napokon ani osobná skúsenosť žalobcu z iného konania, kde nezobral späť žalobu a bol zaviazaný na zaplatenie trov konania, nie je dôvodom na vyhovenie odvolaniu, keďže vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne ustálil záver o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.
20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).