Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/2/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/5/2015
„Identifikačné číslo spisu: 8014200025 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200025.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: REMAX s. r. o., so sídlom Tarnov 103, IČO: 44 272 073, právne zastúpeného JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100305/1/426893/2013 a č. 1100305/1/426983/2013 obe zo dňa 09. septembra 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/2/2014-55 zo dňa 22. októbra 2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/2/2014-55 zo dňa 22. októbra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu REMAX s.r.o., so sídlom Tarnov 103, právne zastúpeným JUDr. Patrik Holinga s.r.o., advokátska spoločnosť, so sídlom Hlavná 25, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013 a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013 na základe žalôb takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2013 žalovaný ako správny orgán príslušný podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že podľa Daňového poriadku odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Med zo dňa 06.05.2013, ktorým bol podľa Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 4 184, € nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.

Ďalším preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2013 žalovaný podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Med zo dňa 06.05.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 6 XXX,X.7 € nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Obe preskúmavané rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca, zastúpený JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Košice v odvolaní zo dňa 19.06.2013 nesúhlasil so závermi správcu dane v napadnutých rozhodnutiach a namietal postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok. Poukázal na § 48 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď nimi neboli uplatnené. Namietal v tejto súvislosti, že správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok pochybil, pretože týmto zákonným

postupom sa neriadil. Nezohľadnil pri určení dane nutné výdavky na dodávku vody, tepla, energie, ako aj na ostatné náklady potrebné na prevádzku budovy. Jednostranne zohľadnil iba výstupy bez toho, aby zohľadnil náklady na vstupe. Namietal ďalej, že v tabuľke celkového rozdielu DPH je zarátaný nevrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 11/2010 a 12/2010, čím je skreslený rozdiel uvedený v tabuľke o XX XXX,XX €. Vratku dane nedostal, čím mu vznikla škoda. Uviedol, že dňa 30.04.2013 na ústnom pojednávaní konanom za účelom prerokovania pripomienok k záverom správcu dane v protokole o určení dane podľa pomôcok namietal, že objektívny záver vo veci možno dosiahnuť iba porovnaním kontrolovaného obdobia s rovnakým obdobím iného účtovného roku, resp. porovnaní s iným daňovým subjektom s rovnakým predmetom činnosti v podobnom podnikateľskom prostredí. Inak je protokol jednostranný, zavádzajúci a jeho výsledok je v priamom rozpore s garantovaným prostredím. Navrhol, aby sa na závery z tohto protokolu neprihliadalo. Poukázal na to, že správcovi dane predložil aj bankový výpis za II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010, na základe ktorého správca dane uznal platby uskutočnené bankovými prevodmi a tak znížil vyčíslený rozdiel dane zo sumy 5 XXX,XX € na sumu X XXX,XX € za II. štvrťrok 2010 a zo sumy X XXX,XX € na sumu X XXX,XX € za III. štvrťrok 2010. Navrhol správcovi dane, aby zohľadnil aj hotovostné platby ako podiely z výherných prístrojov, terminálov, čo správca dane neakceptoval. Namietal aj skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno, keď hotovostné platby sú správcovi dane známe z iných daňových tlačív v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier, ktoré podali spoločnosti uvedené v rozhodnutí. Navyše sú každý mesiac kontrolované správcom dane.

Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku a zistil tento skutkový stav: Správca dane podaním č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 oznámil žalobcovi, že dňa 02.05.2012 sa začne daňová kontrola z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok - III. štvrťrok 2010, november a december 2010. Zároveň ho požiadal, aby v lehote do 15 dní odo dňa začatia kontroly predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly, inak správca dane využije oprávnenie zistiť daň podľa pomôcok. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2012 vykonanom z dôvodu začatia daňovej kontroly správca dane opäť požiadal konateľa žalobcu o predloženie všetkých dokladov a evidencií potrebných pre výkon daňovej kontroly. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že požadované daňové doklady nemá k dispozícii, lebo ich odovzdal na archiváciu spoločnosti SALIGA s.r.o., Veľké Chrašťany na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú správcovi dane predložil spolu s odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 10.08.2011 a dokladom o úhrade za archivačné práce. Okrem toho uviedol, že so zástupcami tejto spoločnosti nie je možné sa kontaktovať ani emailom, ani telefonicky, doporučený list sa vrátil s poznámkou adresát neznámy a na obyčajnú listovú zásielku adresát nereagoval. Tieto skutočnosti preukázal fotokópiami listinných dôkazov. Výzvou zo dňa 18.05.2012 správca dane vyzval žalobcu na predloženie v nej uvedených účtovných dokladov v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Túto výzvu opakoval opätovne listom zo dňa 18.06.2012. Dňa 20.06.2012 konateľ žalobcu osobne doručil správcovi dane bez ďalších účtovných dokladov zmluvy o nájme nebytových priestorov s rôznymi daňovými subjektmi a výpis z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010.

Konštatoval, že žalobca si správcom dane požadovanú povinnosť v stanovených lehotách nesplnil, preto mu správca dane podaním zo dňa 11.07.2012 (doručené dňa 20.07.2012, čím bola daňová kontrola ukončená) oznámil, že dňa 23.07.2012 začne proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodov, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku, t.j. že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Dňa 20.12.2012 vykonal správca dane miestne zisťovanie, predmetom ktorého bolo preverenie stavu majetku žalobcu k tomuto dňu. Na základe výsledkov určovania dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Med zo dňa 11.01.2013, v ktorom zistil základ dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 31 XXX,XX € a určil daň v sume X XXX,XX € na základe pomôcky, a to podaného daňového priznania. Za III. štvrťrok 2010 zistil základ dane v sume XX XXX,XX € a určil daň v sume X XXX,XX € na základe pomôcky, a to podaného daňového priznania. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2013 žalobca prevzal dňa 21.01.2013. V tento deň sa proces určovania dane podľa pomôcok ukončil a nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie. Na začiatku vyrubovacieho konania sa žalobca vyjadril k protokolu podaním zo dňa 04.02.2013, kde uviedol pripomienky, ktoré sa stali jeho odvolacími dôvodmi. V rámci vyrubovacieho konania správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky k protokolu o určenie dane podľa pomôcok dňa 30.04.2013, návrhy žalobcu a zaujal k nim stanovisko. Podľa tohto stanoviska sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s názormi žalobcu a s jeho pripomienkami. V rámci vyrubovacieho konania správca dane využil ako pomôcky

zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou ORFEX s.r.o., Košice a bankový výpis týkajúci sa žalobcu od Slovenskej sporiteľne a.s. za obdobie II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010, ktorý obsahoval dosiahnuté príjmy oslobodené od dane práve od tejto zmluvnej strany. Na základe týchto pomôcok správca dane upravil protokolom zistený základ dane a určil daň za II. štvrťrok 2010 v sume X XXX,XX € (daň v sume XXX,XX € bola vyrubená podaným daňovým priznaním) a za III. štvrťrok 2010 určil daň v sume X XXX,XX € (daň v sume XXX,XX € bola vyrubená podaným daňovým priznaním). V nadväznosti na to správca dane vydal rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Med a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Med zo dňa 06.05.2013, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2010 v sume X XXX,XX € a za zdaňovacie III. štvrťrok 2010 v sume X XXX,XX €.

Citoval ust. § 24 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. d/, § 46 ods. 1 a ods. 9 písm. b/, § 48 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 3, 4 a 5, § 49 ods. 2 a 3, § 68 ods. 2 písm. c/, ods. 3 a 5, § 74 ods. 2 a 5 Daňového poriadku. Dôvodil, že preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 74 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a zameral sa predovšetkým na dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku. Podľa tejto právnej úpravy na to, aby správca dane vôbec mohol aplikovať toto ustanovenie, teda zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 Daňového poriadku. Na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných povinných procesných úkonov žalobcu bola v danom prípade splnená zákonná podmienka na použitie § 48 Daňového poriadku uvedená v odseku 1 písmeno d/ tohto ustanovenia. V konaní zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že žalobca v absolútnom zmysle slova nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. k výkonu daňovej kontroly nepredložil požadované účtovné doklady, v dôsledku čoho neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať. Nastala tým zo zákona skutočnosť zakladajúca možnosť správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok. Správne preto správca dane posúdil, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky. Nesplnením si povinností uvedených v § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. nepredložením požadovaných dokladov k výkonu daňovej kontroly aj napriek niekoľkým výzvam správcu dane, nastala skutočnosť umožňujúca správcovi dane použiť pri určení dane pomôcky. Ak teda správca dane zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok, postupoval v súlade so zákonom. Námietku žalobcu vo vzťahu k určeniu dane podľa pomôcok preto považuje za neopodstatnenú.

Uviedol, že ak žalobca poukazuje na § 48 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že podľa tohto ustanovenia je správca dane povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené a v tejto súvislosti namieta, že správca dane sa pri určovaní dane podľa pomôcok týmto zákonným spôsobom neriadil považoval za potrebné uviesť, že žalobca toto namieta neúčinne. V zásade platí, že uvedené ustanovenie ukladá správcovi dane prihliadnuť iba na také okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, ktoré boli v procese určenia dane zistené. Zákon teda neurčil správcovi dane tieto okolnosti vyhľadávať. Považoval za potrebné uviesť aj to, že špecifickými a výnimočnými sú tieto okolnosti u dane z pridanej hodnoty a to z tohto dôvodu, že akýkoľvek nárok súvisiaci s daňou z pridanej hodnoty sa viaže na splnenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Či už ide o právo na odpočítanie dane alebo iné nároky daňového subjektu, ktoré svojim charakterom však nikdy nie sú podmienené okolnosťami, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.

V tejto súvislosti argumentoval, že ak žalobca predložil zmluvy o nájme nebytových priestorov s dodatkom, bankový výpis, zmluvu o spolupráci a potvrdenie o predĺžení jej platnosti, tieto doklady sa mohli stať v procese určenia dane podľa pomôcok jedine pomôckami. To isté platí aj o zohľadnení ním predkladaných návrhov na pomôcky, potom ale žalobca ich nesprávne charakterizuje ako „uplatnené výhody“. Na základe vyššie uvedených záverov má za preukázané, že v procese určovania dane podľa pomôcok neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu. Preto správca dane v tomto procese nemal dôvod aplikovať postup uvedený v § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Ak teda žalobca navrhoval správcovi dane zohľadniť (použiť ako pomôcku) pri určení dane nutné výdavky na dodávky vody, tepla, energie, ako aj na ostatné náklady potrebné na prevádzku budovy, bolo nevyhnutné pre účely určenia dane týmto spôsobom predložiť účtovné doklady resp. iné doklady (faktúry, záznamy), ktoré podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku mohol správa dane využiť ako pomôcky a posúdiť ich vplyv na určenie dane. Ak žalobca takto nepostupoval, správca dane v rozsahu, ktorý navrhoval žalobca, nemal k dispozícii žiadne pomôcky a preto nemal ako pomôcku využiť. Pokiaľ ide o návrh „zohľadniť“ (použiť ako pomôcku) pri určení dane porovnanie kontrolovaného obdobia s rovnakým obdobím iného účtovného roku resp. porovnaní s iným daňovým subjektom s rovnakým predmetom

činnosti v podobnom podnikateľskom prostredí žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s posúdením tohto návrhu so správcom dane ako neaplikovateľným pre účely dane z pridanej hodnoty. Pri dani z pridanej hodnoty platí, že iba v rovine konkrétneho obsahu individuálneho zdaniteľného obchodu (konkrétny dodávateľ, deň dodania, predmet, množstvo, cena dodania) je možné posúdiť vplyv pomôcky na určenie dane. To platí tak v rámci daňovej kontroly a inak to nie je ani pri posudzovaní pomôcky (nároku) daňového subjektu v procese určenie dane podľa pomôcok.

Ďalej dôvodil, že žalobca neúčinne argumentuje pri určení dane podľa pomôcok nevyplateným nadmerným odpočtom za zdaňovacie obdobie 11/2010 a 12/2010, ktorý mal správca dane zohľadniť. Tieto argumenty vecne neobstoja. Zo spisového materiálu vyplýva, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 bol žalobcovi vrátený dňa 24.02.2011 vo výške XX XXX,XX € a za zdaňovacie obdobie december 2010 dňa 25.03.2011 vo výške X XXX,XX €. V konečnom dôsledku predmetom tohto konania je určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok a III. štvrťrok 2010. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zohľadnenie (použitie ako pomôcky) platieb od spoločnosti ORFEX s.r.o., Košice (podiely z výherných prístrojov, terminálov v roku 2010) poukázal na obsah napadnutých rozhodnutí, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pri určení dane správca dane použil ako pomôcku daňové priznanie, konkrétne v ňom uvedenú celú sumu týkajúcu sa oslobodenej činnosti, ktorú uviedol žalobca. Využitím ďalšej pomôcky (bankový výpis) správca dane akceptoval oslobodenie, ale iba vo výške X XXX,XX € za II. štvrťrok 2010 a vo výške X XXX,XX € za III. štvrťrok 2010. Za účelom dokladovania reálnosti vyplatenia ďalších platieb v konkrétnej výške žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorý mohol byť využitý ako pomôcka. Uvedenou informáciou v rozsahu svojej činnosti nedisponuje ani správca dane a zmluva medzi prevádzkovateľom a vykonávateľom deklaruje iba percentuálnu výšku a spôsob jej výpočtu, preto tento návrh nemohol správca dane akceptovať.

V závere odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že dôvody odvolania žalobcu nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť určenie dane podľa pomôcok. Všetky návrhy v princípe mylne považoval žalobca za okolnosti, z ktorých mu vyplývajú výhody. Tieto námietky sú však neakceptovateľné a dôvody sú uvedené vyššie. V právnom zmysle slova išlo o navrhovanie pomôcok. Dôvody prečo návrhy a pripomienky neboli prijaté správca dane uviedol v odôvodnení rozhodnutí, s ktorými sa žalovaný stotožnil. Na to, aby žalobca pri určení dane podľa pomôcok namietal účinne, jeho námietky by mali smerovať voči nedodržaniu zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku. Vyplýva to jednak z rozsahu preskúmavania rozhodnutia odvolacím orgánom a tiež z rozsahu oprávnenia daňového subjektu v § 49 ods. 2 tohto zákona.

Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí. Nezákonnosť týchto rozhodnutí skutkovo a právne rovnako odôvodnil a to tým, že sa nestotožňuje so závermi žalovaného uvedenými v jeho rozhodnutiach, ani so závermi správcu dane obsiahnutými v odôvodnení rozhodnutí, ktoré žalovaný potvrdil a rovnako namieta postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok.

Citoval ust. § 48 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď nimi neboli uplatnené. Správca dane v protokole o určení dane podľa pomôcok uvádza, že v procese určovania dane podľa pomôcok ním neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu a ktoré by ovplyvňovali výšku určenej dane. S týmito závermi sa stotožnil aj žalovaný.

Opakovane namietal tento postup z dôvodu, že správca dane nezohľadnil pri určení dane nutné výdavky na dodávku vody, tepla, energie, ako ani ostatné náklady potrebné na prevádzku budovy. Nezohľadnil ani subdodávky služieb potrebných na udržanie prevádzky, upratovanie, správu a opravu budovy. Jednostranne zohľadnil u žalobcu len výstupy bez toho, aby zohľadnil náklady na vstupe. V konaní namietal tú skutočnosť, že v tabuľke celkového rozdielu DPH je zarátaný aj nevrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 11/2010 a 12/2010, čím je skreslený rozdiel uvedený v tabuľke o 27 XXX,XX €, pričom žalobca vratku nedostal, čím mu vznikla škoda. Na ústnom pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu uviedol, že objektívny záver v danej veci možno dosiahnuť iba porovnaním kontrolovaného obdobia s rovnakým obdobím iného účtovného roku daňového subjektu, resp. akceptovateľné je i porovnanie s iným daňovým subjektom vykonávajúcim rovnaký predmet činnosti v podobnom podnikateľskom prostredí. Takto vypracovaný protokol je podľa názoru žalobcu jednostranný, zavádzajúci a jeho výsledok je v priamom rozpore s garantovaným slobodným

podnikateľským prostredím. Navrhol, aby bol protokol o určení dane podľa pomôcok vykonaný znovu, resp. aby sa na jeho závery v ďalšom konaní neprihliadalo. Okrem iného predložil aj svoj bankový výpis za obdobie november 2010, podľa ktorého správca dane uznal platby uskutočnené bankovými prevodmi. V súvislosti s tým navrhol, aby správca dane zohľadnil aj hotovostné platby ako podiely z výherných prístrojov, terminálov. Správca dane však tieto hotovostné platby pri určení dane nezohľadnil.

Ďalej uviedol, že namietal skutočnosť, že v danej veci neuniesol dôkazné bremeno. Hotovostné platby boli a sú daňovému úradu známe z daňových tlačív v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier, ktoré spoločnosti uvedené v rozhodnutí podali. Naviac sú každý mesiac kontrolované daňovým úradom. Bol toho názoru, že správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok pochybil, ak neprihliadol tiež na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, ktoré ním boli dokonca uplatnené. Na základe týchto skutočností uviedol, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobám sa vyjadril žalovaný písomnými podaniami zo dňa 17.03.2014 a 11.04.2014, ktorými poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutia a navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa , a , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Na tunajšom súde sa žaloby žalobcu proti rozhodnutiam žalovaného viedli v registri „S“ pod spisovými značkami a . Pretože tieto konania sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo súvisia, súd uznesením č.k. -31 zo dňa 05.008.2014 spojil obe konania podľa os. 1 s tým, že sa budú spoločne pojednávať pod sp.zn. .

Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu žalôb jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného ako odvolacieho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti , ktorý upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov ( ).

Krajský súd preskúmal podľa a nasledujúcich ustanovení napadnuté rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

Predmetom preskúmania v danom prípade sú rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“), ktorými bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa Daňového poriadku za zdaňovacie II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010.

Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt

a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami sú byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 02.04.2012 začala u žalobcu dňa 02.05.2012 daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za I. štvrťrok - III. štvrťrok, november 2010 a december 2010. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 02.05.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX konateľ žalobcu správcovi dane uviedol, že nemá k dispozícii daňové doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly, pretože ich odovzdal na archiváciu spoločnosti SALIGA s.r.o., Veľké Chrašťany, s ktorou sa nevie skontaktovať, v čom predložil aj listinné dôkazy. Správca dane žalobcu vyzval listami zo dňa 18.05.2012 a 18.06.2012 na predloženie dokladov týkajúcich sa kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia.

Ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a administratívneho spisu je nesporne preukázané, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. k výkonu daňovej kontroly nepredložil požadované účtovné doklady na základe výzvy správcu dane, v dôsledku čoho neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať. V dôsledku toho nastala zo zákona skutočnosť zakladajúca možnosť správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca túto skutočnosť v konečnom dôsledku ani nepopieral. Žalobca v priebehu určenia dane podľa pomôcok nepredložil také účtovné doklady, ani iné doklady, ktoré by správca dane mohol využiť ako pomôcku.

Správca dane písomným podaním zo dňa 11.07.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Med oznámil žalobcovi určovanie podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku.

Je nesporné, že predmetom určenia dane podľa pomôcok je daň z pridanej hodnoty, ktorá je upravená o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“).

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2010) predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu európskeho spoločenstva, d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 citovaného ustaovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 a 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným úradom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Ak žalobca nepredložil účtovné doklady resp. iné doklady a tvrdí, že ide o okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. od. 5 Daňového poriadku, v tomto prípade sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že ide o návrh na aplikáciu pomôcok. Daň z pridanej hodnoty, ako to vyplýva aj z vyššie citovaných ustanovení , je špecifickou daňou, ktorá je viazaná na konkrétne subjekty, predmet, výšku, cenu a podobne. Aj v prípade ak žalobca si uplatňoval náklady na prevádzku predložením zmluvy o nájme nebytových priestorov, bankového výpisu, zmluvu o spolupráci a potvrdenia o predĺžení jej platnosti, tieto doklady sa mohli stať v procese určenia dane podľa pomôcok jedine pomôckami, nie uplatnenými výhodami. Žalobca však v konaní faktúry, záznamy nepredložil a preto nemajú charakter pomôcok a nemohli byť ako pomôcky v konaní využité.

Žalobca namietal, že požadoval na ústnom pojednávaní, aby objektívny záver v danej veci bol dosiahnutý porovnaním kontrolovaného obdobia s rovnakým obdobím iného účtovného roku žalobcu resp. akceptovateľné je aj porovnanie s iným daňovým subjektom vykonávajúcim rovnaký predmet činnosti v podobnom podnikateľskom prostredí. Aj v tomto prípade sa súd stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, t.j. že tento návrh je neaplikovateľný pre účely dane z pridanej hodnoty. Tak ako už bolo uvedené vyššie ide o špecifickú daň, u ktorej platí, že je viazaná na konkrétny individuálny zdaniteľný obchod, t.j. na konkrétneho dodávateľa, predmet dodania, množstvo a cenu dodania a iba v tomto rozsahu je možné posúdiť vplyv pomôcky na určenie dane. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu neopodstatnená.

Za neopodstatnenú považuje súd aj námietku žalobcu, že v tabuľke celkového rozdielu DPH je zarátaný aj nevrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 11/2010 a 12/2010. S touto námietkou sa vysporiadal aj žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí kedy konštatoval, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 bol žalobcovi vrátený dňa 24.02.2011 vo výške XX XXX,XX € a za zdaňovacie obdobie december 2010 dňa 25.03.2011 vo výške X XXX,XX €, pričom predmetom tohto konania určenia dane podľa pomôcok je zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že v predmetných konaniach boli podmienky na aplikáciu § 48 Daňového poriadku splnené. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, ako aj v žalobe nie sú námietkami, ktoré by smerovali proti nedodržaniu zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku.

Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane o určení dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok v zákonom stanovenom rozsahu a rozhodol správne, ak konštatoval, že podmienky na aplikáciu § 48 Daňového poriadku boli splnené. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, z ktorého je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, žalovaný sa vyrovnal v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom s námietkami žalobcu a rozhodnutia aj v potrebnom rozsahu odôvodnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd žaloby žalobcu podľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.