Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-105-2013.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: L. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X., ul. T. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Finkom, so sídlom v Humennom, Laborecká 18, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 3.976,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/46/2013 - 124 zo dňa 24.6.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.921,60 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.907,57 eur od 6.1.2010 do zaplatenia v mesačných splátkach po 200,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky stráca žalovaný výhodu splátok.
V prevyšujúcej napadnutej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.976,53 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.907,57 eur od 6.1.2010 do zaplatenia, trovy konania vo výške 238,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 851,13 eur na účet zástupcu žalobcu, a to v pravidelných mesačných splátkach po 200,-
- 2 -
eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovanému ako dlžníkovi bol veriteľom GE Money a.s., Bratislava, poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaný sa ho zaviazal
zaplatiť vrátane úrokov vo výške 1.458,14 eur a poplatkov vo výške 167,30 eur pravidelnými 72 mesačnými splátkami s dátumom prvej splátky dňa 5.7.2008. Spolu sa zaviazal vrátiť sumu 4.944,96 eur. Platobnou históriou bolo preukázané, že žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas a jednotlivými splátkami uhradil len sumu 1.015,28 eur. Preto právny predchodca žalobcu v súlade s čl. 7.3 Obchodných podmienok pre úver, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa ku dňu 13.10.2009 zriekol budúceho poplatku za vedenie účtu a k tomuto dňu zosplatnil celý úver. V danej veci sa pohľadávka stala splatnou dňa 13.10.2009, teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť dňa 14.10.2009. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na 14.10.2012. Žalobca podal na súd žalobu ešte dňa 27.7.2012, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Premlčané neboli ani jednotlivé mesačné splátky. Žalovaný podal žalobu na súd o zaplatenie 51 mesačných neuhradených splátok, z ktorých prvá by bola splatná dňa 5.8.2009, teda právo sa prvýkrát mohlo uplatniť dňa 6.8.2009, pričom posledný deň pripadol na deň 6.8.2012. Vzhľadom na podanie žaloby na súd ešte dňa 27.7.2012 súd nemohol prihliadať na vznesenú námietku premlčania. Výška istiny úveru a príslušenstva nebola medzi účastníkmi sporná a nie je v rozpore s právnymi predpismi, ani s dobrými mravmi. Jednotlivé časti žalovanej sumy boli dohodnuté v zmluve. Žalobný návrh bol podaný dôvodne, preto mu súd vyhovel v celom rozsahu. Vyslovil názor, že zmluvná pokuta bola v súlade s bodom 6.1 Obchodných podmienok v spojení so Sadzobníkom poplatkov vo výške 20 % z dlžných splátok. Podľa bodu 6.2 Obchodných podmienok pre úver bol veriteľ oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil úspechom žalobcu v celom rozsahu a odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 238,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 851,13 eur za 4 úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozsudku, z režijného paušálu, z náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 24.6.2013, náhrady cestovných výdavkov hromadným prostriedkom za cestu na pojednávanie dňa 24.6.2013 a späť. Neúspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepatrí. Súd umožnil žalovanému úhradu dlhu v splátkach po 200,- eur mesačne, pričom sa obmedzil na citáciu § 160 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len vedľajší účastník. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku pre neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, či sa súd zaoberal veľkosťou písma Obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú napísané tak drobným písmom, že sú bez optickej pomôcky nečitateľné a už samotná táto skutočnosť predstavuje, že sú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité a nezrozumiteľné, a teda neplatné ako celok. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Zmluvná pokuta vo výške 20 % zo splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do
9Co/105/2013 - 165
- 3 -
omeškania, neprimeraným spôsobom zvyšuje sankcie za omeškanie, čím dochádza k ich duplicite.
Žalovaný účastník na výzvu odvolacieho súdu oznámil, že súhlasí s podaným odvolaním zo strany vedľajšieho účastníka.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 178,68 eur. Ako dôvod uviedol, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania. Medzi žalovaným a vedľajším účastníkom nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, a preto odvolanie vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za podané oprávnenou osobou. Vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípade, keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovným spôsobom najmä vzťah medzi ním a účastníkmi. Vedľajší účastník v zásade nemá právo na podanie odvolania a ust. § 201 O.s.p. poskytuje len výnimku z uvedenej zásady. V konaní vedľajšieho účastníka dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania, k zneužívaniu zákonnej ochrany spotrebiteľa. Paušálny vstup do konania, pre ktorý nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania.
Podaným odvolaním bol napadnutý celý rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal tento rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Práve z dôvodu takejto vady konania musel byť napadnutý rozsudok čiastočne zrušený a vec vrátená v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
Na úvod treba konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie trpí vadou konania spočívajúcou v tom, že napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Takáto vada by zakladala dôvod na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 166 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalobca však takýto návrh na doplnenie rozsudku nepodal, a čo je ešte významnejšie, vedľajší účastník v ňom podanom odvolaní proti rozsudku nenapadá túto vadu konania a nedomáha sa podaným odvolaním prisúdenia náhrady trov prvostupňového konania. Okrem toho odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v tejto časti vec posúdil podľa nesprávneho právneho ustanovenia a, naviac, aj nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho musí byť rozsudok v tejto časti zrušený.
Ďalšia vada odvolania podaného vedľajším účastníkom spočívajúca v chýbajúcom súhlase žalovaného účastníka, na strane ktorého pôsobí vedľajší účastník, bola v priebehu odvolacieho konania zhojená tým, že si žalovaný účastník osvojil odvolanie vedľajšieho účastníka.
- 4 -
V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený preskúmavať napadnutý rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Vedľajší účastník svojím odvolaním napadol celý prvostupňový rozsudok, ktorého zákonnosť spochybnil tým, že Obchodné podmienky, tvoriace neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy zo dňa 5.6.2008, majú mať, vzhľadom k veľkosti písma, za dôsledok neurčitosť a nezrozumiteľnosť tejto časti zmluvy, a preto jej neplatnosť. Tento dôvod neplatnosti namietal vedľajší účastník aj v priebehu prvostupňového konania.
Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.6.2010 do 31.5.2014, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Podľa prechodného ustanovenia § 879m upravujúceho režim pôsobenia zák. č. 129/2010 Z.z. je v ňom zakotvená zásada nepravej retroaktivity, podľa ktorej citované ustanovenie Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, avšak vznik právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré na ich základe boli uplatnené pred 1.6.2010, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.5.2010. To znamená, že Občiansky zákonník v znení platnom od 1.6.2010 sa nevzťahoval na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred týmto dátumom.
V preskúmavanej veci bola zmluva o úvere uzavretá ešte dňa 5.6.2008 a k jej zosplatneniu malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu dňa 12.9.2009. Možno preto konštatovať, že tak vznik tejto zmluvy, jej platnosť, ako aj nároky vzniknuté ku dňu 12.9.2009, sa musia posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platných do 31.5.2010, a to aj v prípade, že by predmet úveru (100.000,- Sk), ako aj cena
úveru (148.968,- Sk) boli napísané menšími písmenami než ostatný text zmluvy. Takýto stav zo zmluvy o úvere zo dňa 5.6.2008 nie je zistiteľný. Naopak, je možné konštatovať, že tak predmet zmluvy, ako aj cena úveru sú napísané väčšími písmenami ako ostatný text zmluvy.
Na preskúmavanú vec nie je taktiež možné aplikovať ust. § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014. Podľa novelizovaného znenia tohto ustanovenia, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanovuje vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Aj v tomto prípade sa jedná o ustanovenie, na ktoré sa vzťahuje zásada nepravej retroaktivity (§ 879r Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho sa na preskúmavanú vec vzťahovať nemôže.
Táto aplikácia neprichádza do úvahy ani s odkazom na § 52 ods. 2, posledná veta, Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 14.6.2014, podľa ktorého ustanovenia
9Co/105/2013 - 166
- 5 -
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkmi je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom k prechodnému ustanoveniu § 879p Občianskeho zákonníka je totiž toto ustanovenie aplikovateľné len na právne vzťahy vzniknuté následne po 13.6.2014.
Na tomto závere nič nemení ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení platnom od 23.4.2014 a účinným od 1.5.2014. Jedná sa totiž o procesné ustanovenie upravujúce výlučne len postup orgánov rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy vzniknutých podľa tohto osobitného verejnoprávneho zákona. Z prechodných ustanovení § 29b tohto zákona naviac nevyplýva, žeby sa na toto ust. § 5b vzťahovala čo aj len nepravá retroaktivita. Zákon o ochrane spotrebiteľa v tejto súvislosti priznáva práva a povinnosti orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Pritom v § 1 ods. 1 zákona sa hovorí o pôsobnosti orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľov a v § 19 zákona za orgány verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa označuje ministerstvo, príslušné orgány podľa osobitných predpisov (zák. č. 152/1995 Z.z., zák. č. 308/2000 Z.z., zák. č. 128/2002 Z.z., zák. č. 747/2004 Z.z., zák. č. 39/2007 Z.z., zák. č. 355/2007 Z.z., zák. č. 351/2011 Z.z. a zák. č. 362/2011 Z.z.). Ďalej za orgány verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa označuje zákon orgány dozoru a obce. Konanie pred súdom je v tomto zákone upravené len v ust. § 3 ods. 3, 4 a 5, kde sú vymenované prípady, kedy sa spotrebiteľ, prípadne združenie, môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Aj podľa dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z.z. reaguje tento zákon na potreby aplikačnej praxe, keď ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Za tohto stavu nie je skôr uvedený odvolací dôvod opodstatnený.
Vedľajší účastník tak v priebehu prvostupňového konania, ako aj v podanom odvolaní namietal neprijateľnosť zmluvných ustanovení týkajúcich sa zmluvných pokút, ako aj ich výšku, keď tvrdil, že má sa jednať o 20 % z dlžnej čiastky. Dôvod neprijateľnosti zmluvných pokút dojednaných v tejto veci vedľajší účastník nekonkretizoval. Aj v podanom odvolaní označil za dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky
týkajúcej sa zmluvnej pokuty jej výšku, ktorá by podľa neho sa mala rovnať 20 % zo splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, čím podľa vedľajšieho účastníka sa neprimeraným spôsobom zvyšujú sankcie za omeškanie, čím dochádza k ich duplicite.
Podľa podanej žaloby, ako aj v podaní žalobcu zo dňa 22.5.2013 a 28.5.2013, je predmetom tohto konania zmluvná pokuta v celkovej výške 54,92 eur, pozostávajúca z násobkov sumy 3,32 eur rovnajúcej sa 20 % zo sumy 68,68 eur (výška mesačnej splátky), a to za neuhradené splátky zo dňa 5.6.2009, 5.7.2009, 5.8.2009 a 5.9.2009. Jedná sa pritom o zmluvnú pokutu upravenú v bode 6.1 a 6.2 Obchodných podmienok pre úver. Len tieto Obchodné podmienky upravujú právne dôsledky porušenia povinností zákazníka, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to nezávisle od toho, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinností. V takom prípade podľa bodu 6.2 Obchodných podmienok, v prípade
- 6 -
porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške vzniklo veriteľovi právo domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka, t.j. vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100,- Sk (3,32 eur). Jedná sa o zmluvné pokuty splatné za obdobie od 12.6. do 12.9.2009, teda za obdobie pred zosplatnením úveru, preto v danom prípade sa zmluvná pokuta neurčuje podľa bodu 7.3 Obchodných podmienok.
Za skôr uvedené porušenie zmluvných povinností vznikol žalobcovi nárok domáhať sa popri spomínaných zmluvných pokutách aj úroku z omeškania vo výške stanovenej v Sadzobníku, t.j. vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky (36,5 % ročne). V dôsledku toho sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti pred zosplatnením úveru pozostávala v mesiacoch jún až september jednak zo zmluvnej pokuty vo výške 13,73 eur a jednak z úroku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň príslušného mesiaca z dlžnej čiastky mesačnej splátky (68,68 eur), čo pri priemerných 30 dňoch v mesiaci zodpovedá 3 % zo sumy 68,68 eur a 2,06 eur. Obchodné podmienky teda stanovili pre takýto prípad súhrnnú sankciu vo výške 23 %, resp. 17,85 eur.
Zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej čiastky nie je možno samo osebe označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 2 písm. k/ Občianskeho zákonníka), ktorá sankcionuje neplatnosťou len neprimerane vysokú sumu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa. Túto úroveň nedosahuje ani súčet zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, rovnajúci sa cca 23 % z dlžnej čiastky. Preto tento dôvod tvrdenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno považovať za opodstatnený a nezakladá následok vo forme neplatnosti tejto časti zmluvy.
Odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nemôže prihliadať na ďalšie prípadné existujúce dôvody neplatnosti zmluvy. To však neplatí v prípade, že ide o dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy, či jej časti. Na absolútnu neplatnosť zmluvy, príp. jej časti, musí súd prihliadať aj bez návrhu účastníka, a to aj v odvolacom konaní.
Zmluva o zmluvnej pokute musí byť uzavretá v písomnej forme, a to pod sankciou jej neplatnosti (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V preskúmavanej veci tvorí zmluva o zmluvnej pokute len súčasť Obchodných podmienok pre úver, ktoré netvorili s úverovou zmluvou neoddeliteľný celok - jediný dokument, pričom neboli účastníkmi podpísané. Nedodržanie písomnej formy zmluvy o zmluvnej pokute má za dôsledok jej absolútnu neplatnosť.
Pochybil preto prvostupňový súd, keď pri rozhodovaní vo veci neprihliadol k ustanoveniam § 39 a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Keďže ďalšieho pochybenia sa dopustil pri rozhodovaní o trovách konania, keď jednak nerozhodol o trovách vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a žalobcu a jednak nezohľadnil vzťah solidarity medzi žalovaným a vedľajším účastníkom pri úhrade spoločne vzniknutých trov, musel byť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
9Co/105/2013 - 167
- 7 -
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.