Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-269-2013.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Subarea
16P/269/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky E. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. E. Č.. XXX, G. X.. Y. Ž., U. W. W. I. Č.. XX, S., proti odporcovi O. Z., K.. X.X.XXXX, I. O. B. E. Č.. XXX, I. Č. W.Í. Z. Č.. XXX, G. Q.. X. O., U. W. W. G. Č.. XX, W. K. B., G. Ú. Q.. U. Z., K.. X.XX.XXXX U. Q.. S. Z., K.. XX.XX.XXXX, G.Ý. S. R. Ú. V., W. B. U. Y. W. K. B., V. F., v konaní o rozvod a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E.S. Z., Y.. E., K.. XX.X.XXXX a odporcu O. Z., K.. X.X.XXXX, T. P.U. XX.X.XXXX, G. B. S. Q. Q. Ú. R. X., B. G.. X, Y. XXXX, K. W. XX, V. V. Č. X r o z v á d z a.
Na čas po rozvode sa zverujú mal. U. Z., K.. X.XX.XXXX U. Q.. S. Z., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a odporca - otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí výživným vo výške 30,-- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky - matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Odporca - otec je oprávnený sa stretávať W. Q.. U. a mal. S. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti navrhovateľky - matky s tým, že navrhovateľka
- matka je v čase určenom ako začiatok styku povinná deti na stretnutie s odporcom - otcom pripraviť v mieste bydliska navrhovateľky - matky a v určený čas umožniť stretnutie odporcovi - otcovi s deťmi za jej prítomnosti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči účastníkom konania.
Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva účastníkov konania a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode na základe návrhu navrhovateľky doručeného tunajšiemu súdu dňa 16.8.2013.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V danom prípade však takéto okolnosti súd nezistil.
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú súdom priznané znalečné pre súdnu znalkyňu PhDr. P. Z. v celkovej výške 375,84 Eur. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie , kedy sa obaja rodičia nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave osobnej starostlivosti o maloleté deti a tiež na preverenie, či sú na strane odporcu vzhľadom na zistenia vplývajúce z vykonaného dokazovania dané nejaké objektívne skutočnosti, ktoré by ho prípadne vylučovali z možnosti realizovania stretnutí s jeho maloletými deťmi. Išlo teda o úkon , ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo , či aspoň stretnutia odporcu s deťmi sú možné , ak áno akým spôsobom a v akom rozsahu sa má tento styk odporcu s maloletými deťmi upraviť. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou , teda v polovici.
Nakoľko však obaja rodičia ( účastníci konania ) boli v tomto konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov a to navrhovateľka na základe uznesenia sp.zn. 16P/269/2013-10 zo dňa 4.9.2013 a odporca tým, že na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci sp.zn. 4483/14 mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol mu určený advokát na jeho zastupovanie v tomto konaní, pričom podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p., takéto rozhodnutie Centra právnej pomoci má v zmysle uvedeného ustanovenia účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná, a keďže následným vykonaným dokazovaním nebolo preukázané , že by u oboch účastníkov došlo pri rozhodovaní súdu k zmene ich osobných a majetkových pomerov, keďže ako navrhovateľka, tak aj odporca sú naďalej poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, súd týchto účastníkov nezaviazal na zaplatenie trov štátu spočívajúcich v uhradenom znalečnom pre súdnu znalkyňu, pretože podľa jeho názoru naďalej u nich sú dané predpoklady na ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, avšak túto povinnosť odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu. Odporcovi na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci sp.zn. 4483/14 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol mu určený advokát na jeho zastupovanie v tomto konaní. Súd využijúc zmocnenie mu dané vyššie uvedeným ustanovením zákona o súdnych poplatkoch odporcu na úhradu súdneho poplatku zodpovedajúceho sume 66,-- Eur nezaviazal, nakoľko tento toho času je bez príjmu a nevlastní žiadne iné majetkové hodnoty a navyše podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p., je treba na neho nazerať ako na osobu oslobodenú takisto od platenia súdnych poplatkov, nakoľko rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaný nároku na právnu pomoc má v zmysle uvedeného ustanovenia účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení navrhovateľka, odporca , ich právni zástupcovia, ako aj kolízny opatrovník maloletých detí prehlásili, že sa práva na podanie odvolania vzdali, s výnimkou Slovenskej republiky vo vzťahu k výroku o náhrade trov štátu, nakoľko pre túto časť konania je Slovenská republika podľa §-u 94 ods. 4 O.s.p. účastníkom konania a táto tohto svojho práva na vzdanie sa opravného prostriedku nevyužila, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné s výnimkou výroku o nepriznaní práva Slovenskej republike na náhradu trov štátu, proti ktorému môže Slovenská republika podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.