Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák, AK so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. XX, o zaplatenie sumy 260,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. júna 2013, č. k. -41, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a v časti zaplatenia sumy 260,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2011 do zaplatenia, keď vo zvyšnej časti konanie zastavil a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2,3,4, § 25 ods. 1,2, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4,5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 26,54 Eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom apríl 2011 až do zaplatenia zobral späť, súd konanie v tejto časti zastavil. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde pri jej uzatváraní bol odporca v postavení spotrebiteľa. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220100941, odporca obdržal úver vo výške 500 Eur a mal zaplatiť celkový poplatok za správu úveru vo výške 345 Eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňa ako odplatu, tak dohodnutý úrok), ktorý mal odporca splácať v 13 mesačných splátkach po 65 Eur, 20 dňa v mesiaci s uvedením priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 48,66%. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 345 Eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia z.č. 258/2001 Z.z. a ust. § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem toho, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z., aby obsahovala aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. I keď zmluva obsahuje počet splátok a

začiatok resp. mesiac prvej mesačnej splátky, vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a s ohľadom na spotrebiteľa a prehľadnosť a jasnosť podmienok zmluvy, v danej konkrétnej zmluve absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odporca ako spotrebiteľ nemá k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto súd je toho názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) z.č. 258/2001 Z.z. a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Súd mal zhodnou výpoveďou účastníkov preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 585 Eur a podľa zmluvy mal okrem úveru vo výške 500 Eur, ktorú obdržal, zaplatiť navrhovateľovi celkový poplatok za správu úveru 345 Eur. Nakoľko vzhľadom na už vyššie uvedené súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, a vzhľadom k tomu, že odporca zaplatil úver, ktorý mu bol poskytnutý, súd návrh o zaplatenie sumy 260 Eur i s príslušenstvom zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď odporca mal úspech v konaní a rovnako i v súvislosti so zastavením konania v časti, kde zobral návrh späť, nakoľko tak nebolo pre správanie sa odporcu, preto má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že si žiadne neuplatnil a z obsahu spisového materiálu mu žiadne nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu zaplatiť mu všetky trovy a náklady, ktoré mu vznikli, keď uviedol, že mal pôžičku vo výške 100,- eur a vrátil im 585,- eur a preto žiada zaplatiť od navrhovateľa sumu 85,- eur. Ďalej uviedol, že žiada zaplatiť všetky trovy, ktoré mu vznikli s účasťou na pojednávaní v tomto konaní, keď si musel zobrať dovolenku ako aj cestovné náklady.

Na kvalifikovanú výzvu Okresného súdu Galanta uznesením zo dňa 02. septembra 2013 č. k. -52, v ktorom bolo uvedené, aby odporca v lehote 10 dní doplnil svoje odvolanie o uvedenie, v akom rozsahu rozhodnutie odvolaním napáda a či svojim odvolaním mieni napadnúť všetky tri výroky rozhodnutia alebo len výrok o trovách konania, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha, odporca reagoval podaním zo dňa 10.10.2013 doručeným súdu dňa 24.10.2013, v ktorom opakovane uviedol, že žiada, aby mu navrhovateľ zaplatil sumu 85,- eur a to sumu, ktorú preplatil na pôžičke, ďalej aby mu bola zaplatená suma 2 x suma 100,- eur a taktiež žiada o preplatenie sumy, čo bol 2 x uvoľnený z práce ako aj všetky cestovné náklady.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 260,- eur, úroku z omeškania zo sumy 260,- eur od 16.4.2011 až do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom apríl 2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti istiny 265,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od 16.4.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ cit. zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere zo dňa 08.04.2010, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ). Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 27.11.2012 t.j. až po dátume 01.03.2010.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov( §11 ods. 1 cit. zákona).

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie

neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 8.4.2010 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Čo sa týka údaja o konečnej splatnosti úveru, v danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento údaj zmluva neobsahuje, pretože na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak ako to uvádza navrhovateľ nepostačuje uvedenie “výšky splátok, počet splátok a termíny splátok, pretože zákon pod týmto údajom vyžaduje presné určenie konečnej splatnosti úveru z ktorého má jednoznačne vyplývať ktorým dňom, mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru.

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 8.4.2010 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky odporcu v celkovej výške 585,- eur len na istinu poskytnutého úveru vo výške 500,- eur a návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 260,- eur s prísl. ako nedôvodný zamietol.

Odvolacia námietka odporcu v ktorej uviedol, že žiada od navrhovateľa zaplatenie sumy 85,- eur, nakoľko túto sumu navrhovateľovi zaplatil naviac, nie je dôvodná, nakoľko z obsahu spisu v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva, žeby si odporca kvalifikovaným spôsobom uplatnil jej zaplatenie vzájomným návrhom v zmysle ust. § 98 O.s.p. a pre odvolacie konanie toto ustanovenie v zmysle § 216 O.s.p.

neplatí. Na základe uvedeného, je preto potrebné zo strany odporcu sa domáhať svojich nárokov voči navrhovateľovi novou samostatnou žalobou.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 260,- eur s prísl. rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

Čo sa týka odvolacej námietky odporcu v ktorej uviedol, že si uplatňuje náhradu cestovných výdavkov a iných súdnych trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, odvolací súd konštatuje, že nie je dôvodná. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odporcovi bolo dané poučenie o vyčíslení trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. v Poučení pre účastníka občianskeho súdneho konania ( č.l. 21-22), ktoré mu bolo doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania. Keďže odporca si aj napriek poučeniu zo strany súdu náhradu trov konania riadne nevyčíslil, správne súd prvého stupňa mu túto náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.