Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Vyd-1-2022.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Vyd/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľky: B. Ž., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX T., okres S. - N., Č. Q., za účasti účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zo dňa 01.03.2022 v znení jeho doplnenia zo dňa 27.10.2022, z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom, zo dňa 01.03.2022, doručenom súdu dňa 09.03.2022, žiadala, aby súd, v konaní podľa § 359j ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, potvrdil vydržanie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obci T., okrese C.H. H. C., a to parcelám registra „C“ č. 45/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 99 m2, č. 45/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 353 m2, č. 45/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 53 m2, č. 44/1 - záhrada vo výmere 557 m2 a č. 44/2 - záhrada vo výmere 52 m2. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že všetky parcely boli vytvorené geometrickým plánom z 27.09.2006, avšak listy vlastníctva k uvedeným parcelám v katastri nehnuteľností založené neboli. Je jej známe, že na pôvodnej parcele registra „E“ č. 312/2 boli pravdepodobne v roku 1994 vytvorené aj ďalšie parcely registra „C“ evidované na LV č. XXX. Dňa 02.05.2007 sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.02.2007 stala vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo 243, ktorý postavila jej teta (darkyňa) s manželom koncom 50-tych rokov 20.storočia na parcele registra „E“ č. 312/2 a ako jeho vlastníci ho spoločne využívali až do ich smrti. Keďže teta navrhovateľke darovala rodinný dom, ktorý spolu so svojím manželom oprávnene, neobmedzene a nepretržite užívali a riadne sa oň starali ako aj o všetky ostatné priľahlé parcely je navrhovateľka presvedčená, že k nim nadobudla vlastníctvo vydržaním a že sa i ona na základe darovacej zmluvy stala vlastníčkou nielen rodinného domu, ale aj vlastníčkou všetkých ňou užívaných parciel. O tieto sa riadne stará ako o vlastné, udržiava ich a platí obci za ne dane. Držba všetkých parciel je z jej strany oprávnená a dobromyseľná a aj vzhľadom na dĺžku jej trvania, t.j viac ako 10 rokov, je presvedčená, že splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k nim, a to najneskôr dňom 02.05.2017, kedy uplynulo 10 rokov odo dňa nadobudnutia jej vlastníckeho práva k rodinnému domu. Na podporu svojich tvrdí predložila čestné vyhlásenia najstarších obyvateliek obce Zlatníky, kladné stanovisko obce Zlatníky k vydržaniu a potvrdenie o platení miestnych daní a poplatkov za uvedené parcely.
2. Tunajší súd uznesením sp. zn. 1Vyd/1/2022-49 zo dňa 13.10.2022, vyzval navrhovateľku, aby svoj návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam doručené súdu dňa 09.03.2022 opravila a doplnila, pričom ju súčasne poučil o tom, ako má doplnenie a opravu vykonať. Súčasne ju poučil o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
3. Navrhovateľka, podaním zo dňa 27.10.2022 doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.11.2022, doplnila svoj návrh tak, že označila ďalších účastníkov konania, a to: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, 3/ Š. Š., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D., 4/ Š. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. XXXX/XX, C. H. C., 5/ M.Ú. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, C. H. C., 6/ M. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, 7/ P.. O. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H. Z. H. N., 8/ S. R., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, 9/ C. X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XX, 10/ Ď. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, 11/ K. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XX, 12/ Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. Č.. XXX. Ďalej upravila petit svojho návrhu tak, že navrhla, aby tunajší súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí vydržanie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - parcelám registra „C“ evidovaným na katastrálnej mape, katastrálne územie T., obec T., okres C. H. C., a to k parcele č. 45/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 99 m2, priľahlej parcele č. 45/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 353 m2, priľahlej parcele č. 45/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 53 m2, priľahlej parcele č. 44/1 - záhrada vo výmere 557 m2 a priľahlej parcele č. 44/2 - záhrada vo výmere 52 m2. Opätovne uviedla, že vlastnícke právo k uvedeným parcelám nadobudla ich vydržaním dňom 02.05.2017, kedy uplynulo 10 rokov od ich oprávnenej a dobromyseľnej držby jej osobou, počítaných odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu v obci T. so súpisným číslom XXX.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 23 ods. 1 a 2 CMP, konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
6. Podľa § 24 CMP, konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.
7. Podľa § 25 CMP, v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 26 ods. 1 a 2 CMP, navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
10. Podľa § 359c ods. 1 až 3 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
11. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
12. Podľa § 359e ods. 1 až 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
13. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
16. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
17. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
18. Konanie o potvrdení vydržania má dve fázy, pričom prvou je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhou fázou je po vydaní vyzývacieho uznesenia. V priebehu prvej fázy konania súd skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania a zamietne návrh ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, pričom vychádza z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
19. Súd po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľky v znení jeho doplnenia dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila, že ona alebo jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
20. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k čomu musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
21. Súd v konaní skúmal to, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k ňou označeným nehnuteľnostiam, a to k parcele č. 45/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 99 m2, priľahlej parcele č. 45/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 353 m2, priľahlej parcele č. 45/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 53 m2, priľahlej parcele č. 44/1 - záhrada vo výmere 557 m2 a priľahlej parcele č. 44/2 - záhrada vo výmere 52 m2, vydržaním. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.02.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a jej tetou ako darkyňou nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo 243 v T., postavenom na parcele č. 45/2 v katastrálnom území T. (v súčasnosti zapísanom na LV č. XXXX). Od tejto darovacej zmluvy, ktorá tvorí prílohu jej návrhu a z ktorej je zrejmé, že ňou bola prevedená len nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území T., pričom aj v darovacej zmluve je výslovne uvedené, že predmetný rodinný dom stojí na neusporiadanom pozemku; navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo aj k parcelám, o ktorých tvrdí, že ich vydržala. V danom prípade navrhovateľka nedisponuje nadobúdacím právnym titulom k nehnuteľnostiam -predmetným parcelám, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ich nadobudla vydržaním, keďže už v čase nadobudnutia rodinného domu nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patria aj ostatné nehnuteľnosti, t.j. parcela, na ktorej rodinný dom stojí ako aj priľahlé parcely.
22. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. V danom prípade, ak sa navrhovateľka domnieva, že predmetné nehnuteľnosti vydržala už jej teta, resp. spolu so svojím manželom, ktorí tieto nehnuteľnosti mali užívať už od konca 50-tych rokov 20. storočia, nemôže sa navrhovateľka úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke P. Č., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. V predmetnej veci, vzhľadom na okamih vydržania, nemôže byť verejnou listinou potrebnou pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359j CMP, ale predpokladom pre tento zápis môže byť rozsudok, ktorým súd určí, že predmetné nehnuteľnosti (parcela na ktorej stojí rodinný dom spolu s priľahlými parcelami) patria do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľky, ktorá za života mala vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k nim a na jeho základe následné rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní po nebohej tete navrhovateľky.
23. Pokiaľ navrhovateľka zároveň tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť vydržala ona sama, a to ku dňu 02.05.2017, keďže sa držby nehnuteľností ujala dňa 02.05.2007, ktorým dňom na základe darovacej zmluvy nadobudla inú nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX v obci T., pričom právnym titulom vstupu do oprávnenej držby mala byť neformálna ústna darovacia zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a tetou navrhovateľky, k tomuto súd uvádza, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Vzhľadom na uvedené by tak bolo možné vstúpiť do držby nehnuteľnosti aj na základe neplatného právneho titulu, avšak súd je toho názoru, že navrhovateľka nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosti - parcela na ktorej stojí darovaný rodinný dom a k nemu priľahlé parcely patria, nakoľko k týmto parcelám nie je doposiaľ založený ani list vlastníctva a navyše už zo znenia uzatvorenej darovacej zmluvy je zrejmé, že predmetom darovania je len rodinný dom, ktorý stojí na neusporiadanom pozemku, takže k predmetným parcelám navrhovateľka nemá žiadny nadobúdací právny titul, čo jej muselo byť zrejmé už pri uzatváraní darovacej zmluvy, ktorej predmetom bol rodinný dom súpisné číslo XXX v obci T., takže nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patria aj predmetné parcely, a teda ich nemohla platne vydržať. Na pochybnosť súdu o dobromyseľnosti navrhovateľky nemajú vplyv ani predložené čestné vyjadrenia nezaujatých osôb, ktoré majú byť znalé miestnych pomerov v obci T. a ani skutočnosť, že obec T. nemá výhrady k vydržaniu navrhovateľkinho vlastníckeho práva k predmetným parcelám a napokon ani skutočnosť, že za uvedené nehnuteľnosti platí navrhovateľka
miestne dane a poplatky. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, zamietol.
24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (59 ods. 1 CMP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. O dovolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.