Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/12/2014

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/18/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7014897485 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014897485.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, A., zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: Col7/2010/Su zo dňa 21.11.2013, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.7S/12/2014-63 zo dňa 22.10.2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2014-63 zo dňa 22.10.2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: Ľ. K., Z.. XX.X.XXXX, A. Č..XX, zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, zo dňa 21.11.2013, sp.zn.: OU- KE-OOP5-2013/00091/SUC, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, sp.zn.: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo dňa 21.11.2013, ako aj rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. C26/2010/Mi zo dňa 18.9.2013, podľa ust. , , , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 70 Eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta, Fejova 4, Košice, odmenu za zastupovanie v sume 511,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, .zn.: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo dňa 21.11.2013 žalovaný ako orgán príslušný podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. C26/2010/Mi zo dňa 18.9.2013 vo veci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení. Navrhovateľ žiadal, aby správa katastra rozhodnutím potvrdila v katastrálnom území A. vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedených v osvedčení žalobcu, nadobudnuté dedičstvo pod .zn.: D 1494/92 a č. D 3132/93 v prislúchajúcom podiele.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prílohou žiadosti žalobcu bol výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/ XXXX zo dňa 13.6.1948, ďalej č. XXXX/XXXX zo dňa 18.6.1948, osvedčenie o dedičstve č. D 1494/92, , osvedčenia o dedičstve č. D 3132/93, . V predmetnej veci bolo rozhodnutie správneho orgánu už raz zrušené na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, vydaného pod .zn. (súčasť súdneho spisu). Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca sa domáhal usporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. XX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území A.. Nie je sporné to, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli predkovia žalobcu -

D. K. a I. K., rod. V.Š., na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 13.6.1948 a 18.6.1948 a ktoré v roku 1992 a 1993 prešli na žalobcu na základe osvedčenia o dedičstve č. D 1494/1992 a č. D 3132/1993.

Žalobca v prvom rade namietal, že uvedené pozemky prešli ne o majetku obce. V danom prípade je vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam evidované v registri „C“ na listoch vlastníctva a preto nie je možné postupovať ani podľa Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že nie je sporné to, že osvedčenia o dedičstve D 3132/93 a D 1494/92 boli zapísané do katastra pod číslom zmeny 67/98, 68/98, týkajúce sa parciel XX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/X, zapísané v pozemkovoknižnej vložke, ďalej len „PKV“ č. XX na meno poručiteľa v spoluvlastníckom podiele jedna polovica. Žalovaný v rozhodnutí tiež tvrdil, že uvedené parcely sú neidentifikovateľné. Uviedol ďalej, že v pozemkovoknižnej mape sú taktiež zakreslené len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXX, č.XXX/X a č. XXX, knihované na PKV č. XX.

Pozemkovoknižná parcela č. XX - roľa o výmere XXXXX m2 zapísaná na PKV č. XX bola v roku 1962 na základe č.d. XXX rozdelená na mpč. XX/X-XX/XX zákres parciel bol prevedený do pozemkovoknižnej mapy. Parcela č. XX/XX dom a dvor je evidovaná o výmere XXX m2. Prvostupňový správny orgán ani na základe materiálov, ktoré si vyžiadal zo Štátneho archívu MV SR Košice nemal za preukázané ôsob a smer deľby a konečné výmery jednotlivých parciel - tzv. konečný prídelový plán vo forme napr. geometrického plánu a výkazu plôch pre evidenciu katastra a knihový súd. Na návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území A. zo dňa 15.6.1948 bol rukou dopísaný text „opravený a doplnený“, čo podľa názoru žalovaného preukazuje, že v roku 1948 boli vykonávané zásahy a doplnenia prídelového plánu.

Konečný pridelovací plán z konfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území A., bol schválený Krajským národným výborom v Košiciach dňa 31.5.1955. V predmetnom pláne sú uvedené mená prídelcov a celková výmera pridelenej pôdy. V tejto však nie sú citované jednotlivé pridelené parcely, ale len sumárne kultúra pozemku a celková pridelená výmera. Podľa tohto Konečného pridelovacieho plánu bolo prídelcom (predchodcom žalobcu) pridelené X,XXXX ha a role X,XXXX ha, spolu X.XXXX ha ako záhrady bez určenia parciel.

Podľa prídelovej listiny danej v Košiciach dňa 21.2.1959 a k nej priloženému geometrickému plánu a výkazu plôch daných v Košiciach dňa 20.5.1956 č. XX-XX-XX-XX-XXX-XXX rozdelila sa pozemkovoknižná parcela č.XX zapísaná na PKV č.XX. Listina bola registrovaná pod č. d. XXX v roku 1962. Mapové podklady predložené zo štátneho archívu neobsahujú písomnú časť, t.j. výkaz výmer parciel a dielov parciel. Žalovaný mal tiež k dispozícii Grafický plán na rozdelenie pôdohospodárskych majetkov zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. XX, XXX, XXX, XX a XXX, k.ú. Q. z 1. IX. 1948. Práve táto listina je podľa názoru účastníka konania (žalobcu) grafickým podkladom nesporne zobrazujúcim stav prideľovaných parciel. Do grafického plánu však boli vykonávané zásahy, čísla parciel sú preškrtnuté a na pláne chýba podpis zhotoviteľa.

V zbierke listín katastra nehnuteľností sa pod položkou výkazu zmien č.1 v roku 1966 nachádza Prídelová listina vydaná Okresným národným výborom - odborom poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva v Košiciach dňa 9.3.1966, v ktorej parcela č. XX/X záhrada o výmere X,XXXX ha a parcela č. XX/XX zastavaná plocha o výmere X,XXXX ha v kat. území A., po vykonanom prídelovom konaní podľa nar. č. n. SNR bola pridelená pre D. U.G. a manželku F., rod. X., O. Z. O., H. A. Č..L.. XXX. Vlastnícke právo bolo zapísané na list vlastníctva č. XX v k.ú. A.. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný vyššie uvedené parcely vo výmeroch o vlastníctve pôdy za neidentifikovateľné. Pozemky, ktoré užíval a vlastnil žalobca sa nachádzajú na miestach podľa grafického plánu vyhotoveného dňa 1.9.1948. Žalovaný však tieto parcely považuje za nezhodné s parcelami č. XX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/X. Bolo zistené, že pôvodné parcely sa polohovo nachádzajú pod parcelami registra „C“, ktoré majú založené listy vlastníctva, v ktorých je vlastnícke právo uzatvorené na 100 %. Vlastníci uvedení na jednotlivých listoch vlastníctva nadobudli predmetné nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv od obce A.M.C.. Obec A. nehnuteľnosti č. XX, č. XXX, č. XXX a č. XXX zapísané na PKV č. XX nadobudla na základe delimitačného protokolu č. 41/1995/OÚ/Ba-III podľa o majetku obcí. Predmetný delimitačný protokol bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z 67/1995 na LV č. XXX.

Prílohou tohto protokolu bola aj identifikácia parciel, v ktorej boli okrem iných nehnuteľností aj pôvodné pozemkovoknižné parcely zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX identifikované na stav registra E KN.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav správa katastra nevyhovela žalobcovi, pokiaľ ide o jeho žiadosť, aby bolo potvrdené vlastníctvo žalobcu v katastrálnom území A. k nehnuteľnostiam uvedeným v Osvedčení o dedičstve č. D 1494/92 a č. D 3132/93 v prislúchajúcom podiele.

K zásadným odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že mapové podklady, ktoré mal k dispozícii pri rozhodovacej činnosti neobsahovali písomnú časť, t.j. výkaz výmer a dielov parciel. Pokiaľ ide o samotný delimitačný protokol, uvedeným delimitačným protokolom prešli celé parcely do katastrálneho územia A., pretože výmery o vlastníctve pôdy neboli zapísané do pozemkovej knihy a aj v pozemkovoknižnej mape sú evidované len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely a okrem iného uvádzané parcely, ktoré sú predmetom dedičského osvedčenia, nie sú totožné s parcelami č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X. Pokiaľ ide o zloženie komisie ROEP, uviedol, že súčasťou spisového materiálu je zápisnica zo zasadnutia komisie vrátane prezenčnej listiny, z ktorej je zrejmé, že na zasadnutí dňa 25.6.2013 boli prítomní: členovia komisie za Správu katastra, Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, zástupca vlastníkov pozemkov, t.j. štyria členovia, teda nadpolovičná väčšina a súčasne poukázal na stanovisko komisie podľa , podľa ktorého nie je rozhodnutie správneho orgánu záväzné, ale má odporúčací charakter.

Zápis vlastníckeho práva obce A. považoval za legálny, pretože bol vykonaný na základe predloženého návrhu obce A. a vklad bol zaznamenaný pod č. I. XX/XXXX. Tento vklad bol dotknutý ďalšími právnymi zmenami, a to vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe ďalších kúpnych zmlúv. Správny orgán teda nemôže napadnutý delimitačný protokol zrušiť, pretože nehnuteľnosti boli predmetom ďalšieho prevodu, ktorého vklad do katastra bol povolený. Určovanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nepatrí do kompetencie správy katastra, ale do kompetencie príslušného všeobecného súdu.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného.

Žalobné dôvody:

- nezákonnosť vykonaného zápisu č. Z 67/1995,

- správny orgán nedostatočne skúmal mapové podklady na identifikáciu pozemkovoknižných nehnuteľností obsiahnutých vo výmeroch, ktorými boli pridelené do vlastníctva rodičov žalobcu a to grafický plán vyžiadaný z archívu zo dňa 1.9.1948,

- bez identifikácie pridelených nehnuteľností do súčasného stavu nie je na mieste tvrdiť, nie je ani preukázané, že časť z týchto pridelených nehnuteľností bola prevedená na tretie osoby, žalobca rozhodne popiera, že by sa tak mohlo stať u každej parcely v plnom rozsahu, čo zisťované nebolo,

- nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nie je možné z rozhodnutia správneho orgánu zistiť, z ktorej pridelenej parcely aká časť mala byť prevedená pod zápisom Z 67/1995 do majetku Obec A., bez stotožnenia pridelených parciel do súčasného stavu to ani nebolo možné tvrdiť bez grafického stotožnenia a sám žalobca vie, ktoré pridelené parcely s rodičmi užíval a či u nich došlo k zmenám,

- žalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práva, ako to tvrdí žalovaný, ale zápisu svojho vlastníckeho práva v katastrálnych operátoch k nehnuteľnostiam, ktoré do vlastníctva nadobudli rodičia žalobcu na základe dedičského osvedčenia D 1494/92 a D 3132/93, správny orgán sa nezaoberal tou skutočnosťou, že vlastnícke práva žalobcu boli evidované na hluchom liste vlastníctva č. XXXX k.ú. A., pretože išlo o označenie len pozemnoknižným stavom, ktorý správny orgán úmyselne odmietol stotožniť so súčasným stavom,

- predchodcovia žalobcu, prídelcovia, ako vlastníci začali tieto pozemky užívať a užívali ich až do doby, kým neboli združené do užívania JRD. Družstvo ich ďalej užívalo, štát preto ani nebol vlastníkom a ani tieto pozemky nemal v správe, také dôkazy nie sú, preto je vylúčený prechod vlastníckeho práva na obec podľa Delimitačný protokol len ako evidenčná pomôcka nebol vyhotovený v tej časti dôvodne a bol v rozpore so zákonom, nedôvodný bol návrh obce na záznam vlastníckeho práva zo dňa 15.3.1996 a iné.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 22.8.2014, v ktorom obsahová časť vyjadrenia je totožná s dôvodmi napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Súd v konaní podľa ust. a nasl. po preskúmaní žalobných dôvodov a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. , , a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Procesné vady konania

Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa ust. , zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

Súd je toho názoru, že minimálne obec A. mala byť zúčastnenou osobou pri začatí správneho konania, t.j. odo dňa 29.10.2010, kedy bol komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov doručený návrh žalobcu, bytom A. Č..XX na vydanie rozhodnutia podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení.

V danom prípade nestačilo iba to, že zo zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP v kat. území A. konanej dňa 25.6.2013 bol uvedený ako predseda komisie P.. B.C.. P. A. (starosta obce A.), ktorý však na tomto konaní nebol prítomný, ale bolo potrebné v danom prípade od začiatku správneho konania s týmto účastníkom konania, resp. zúčastnenou osobou - obec A. aj v skutočnosti konať.

Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.

Všeobecné kritériá účastníka sú definované tak, že

a/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu;

b/ účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím,

c/ účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý. Takýto účastník sa považuje za účastníka do času, kým sa na základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo, že účastníkom nie je.

Vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom jednak v žalobe, ako aj v odvolacích dôvodoch, je nepochybné, že pokiaľ ide o delimitačný protokol a nadväzne na ďalšie kúpne zmluvy, na základe ktorých boli predmetné nehnuteľnosti v katastrálnom území A. odpredávané, okrem iného možno aj pozemky, ktoré správny orgán podľa prístupných geodetických informácií nevedel zidentifikovať, môžu byť rozhodnutiami súdu dotknuté, keďže opakovane tak rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, .zn.: zo dňa 2.2.2012, ako aj samotné súčasné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, .zn.: , opakovane zrušilo rozhodnutie žalovaného vo veci vydania rozhodnutia pre žalobcu podľa , teda aj rozhodnutím správneho orgánu by došlo k zmene vlastníckych vzťahov obce.

Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či správne orgány konali s obcou A., pretože obci A. nebolo doručené tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie.

Hmotnoprávne podmienky konania:

Podľa SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods.3 prvá veta SR, vlastníctvo zaväzuje.

Podľa SR, vyhlásenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca preukazoval svoje vlastnícke práva výmermi o vlastníctve pôdy č.XXXX/XXXX a č.XXXX/XXXX zo dňa 13.6.1948 a 18.6.1948, ktoré zdedil po svojich predkoch na základe dedičského osvedčenia č.D1494/92, a D3132/93, .

Podľa ust. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní („SP“), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán pre účely ustanovenia je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a ôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. Ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutkový stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy ( ).

Ako vyplýva z administratívneho spisu, správny orgán v tomto prípade nemôže sa uspokojiť iba s predloženými písomnými dokumentami, ktoré podľa jeho názoru nie sú úplné, pretože neúplnosť podkladov pre vydanie rozhodnutia nemôže ísť na ťarchu vlastníka nehnuteľností. Správny orgán v tomto prípade môže vykonať aj ďalšie dôkazy, a to napríklad vo forme svedeckých výpovedí. Sám žalobca však musí byť súčinný pri identifikácii parciel, ktoré, ako uvádza, zdedil a vie určiť, kde sa nachádzajú.

V súlade s teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady, a to:

a/ prejednacia zásada,

b/ vyhľadávacia zásada.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si podal žiadosť na vydanie rozhodnutia podľa dňa 29.10.2009, pričom z predloženého delimitačného protokolu na pojednávaní zo dňa 25.10.1995 už vyplýva jednoznačne, že predmetom delimitácie bola aj PKV a parcely tam vymenované (XX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X ako aj ostatné), čo v danom prípade znamená, že predmetom delimitácie boli konkrétne nehnuteľnosti, na ktoré si žalobca žiadal vydať rozhodnutie podľa .

Z vyššie uvedených dôvodov súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí v časti, kde poukazuje na to, že v operátoch katastra nehnuteľností Správy katastra A. - H. sú evidované v pozemkovoknižnej mape len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXX, č. XXX/X a č. XXX, knihované na PKV č. XX, pretože tak vymenované parcely v delimitačnom protokole ako aj na PKV č.XX zapísané o.i.mpč.XXX roľa o výmere XXXXX m2, č.XXX/X roľa o výmere

XXXXXX m2, č. XXX roľa o výmere XXXXXX m2 (konfiškát), boli súčasťou delimitácie v rámci celku. Na ťarchu žalobcu nemôžu byť ani uskutočnené ďalšie zmeny v katastrálnom operáte, prípadne predaj týchto pozemkov fyzickým či právnickým osobám na základe kúpnych zmlúv napr. uzavretou medzi obcou A. a F. Q. T..Q.. a iné. V tejto časti sa súd stotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa o majetku obcí, v tomto konaní nie je možné riešiť otázku neplatnosti prevodu nehnuteľností podľa cit. zákona, prípadne ustanovenia tohto zákona. Táto otázka mohla byť riešená pri vkladovom konaní na základe návrhu obce A.M., ktorým žiadal povoliť vklad k takým nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia je sporná. V tejto časti súd nepovažuje námietku žalobcu za opodstatnenú.

Podľa ust. o majetku obcí, do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Protokol o delimitácii č. 41/1991/OU bol uzavretý medzi Okresným úradom Košice-vidiek a preberajúcim Obecným zastupiteľstvom v zastúpení starostu obce A.. Súd poznamenáva, že ust. cit. zákona iba určilo postup v akej forme mali byť odovzdávané veci postúpené na obec. Výsledkom takého postupu je protokol, z ktorého by malo byť zrejmé, že sa postupovalo v súlade so zákonom a to s ust. , avšak uvedené nie je predmetom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Z hľadiska súdneho prieskumu je pre súd rozhodujúce, či žalovaný dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil v súlade s platnou právnou úpravou, či skutkový stav zistil správne a či dôkazy, ktoré boli k dispozícii ako podklad pre vydanie rozhodnutia boli úplné a dostačujúce na to, aby správny orgán mohol rozhodnúť.

Súd zistil procesné vady, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia a vzťahujú sa na všetky fyzické a právnické osoby, ktorých sa táto zmena týka, nielen obce A., a ďalej zistil, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a preto rozhodnutie sa javí ako nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom súdu podľa ust. v nadväznosti na ust. , , .

Žalobcovi vznikli trovy konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku 70 Eur a boli priznané podľa výsledku v spore podľa ust. v nadväznosti na ust. , ďalej bola priznaná odmena právnemu zástupcovi žalobcu v sume 511, Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia 134 Eur + 8,04 Eur + 28,40 Eur DPH, t.j. 170,44 Eur, ďalej podanie žaloby na súd 170,44 Eur a účasť na pojednávaní 170,44 Eur, celkom 511,32 Eur (1 úkon právnej pomoci 134 Eur, náhrada paušálu 8,4 Eur + 20 % DPH za každý jednotlivý úkon 28,40 Eur). Priznané podľa ust. , a vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Rozsudok bol prijatý senátom v pomerom hlasov 3 : 0, /ust. /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.