Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-82-2013.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: Y. O., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou G. G., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 41,84 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 41,84 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 10.04.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu č. N., na základe ktorej poskytol žalovanému službu "Povolené prečerpanie na osobnom účte". Žalovaný prečerpal sumu 25,09 eura predstavujúcu nepovolený debetný zostatok a keďže žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 09.06.2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že dlžná suma pozostáva z istiny 25,09 eura a sankčného úroku z omeškania vo výške 16,75 eura.
Keďže pobyt žalovaného zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd mu v zmysle § 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.
Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila
Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu neobsahovala zákonné náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., súd výzvou zo dňa 02.05.2014 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil svoju žalobu o rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok, konkrétne aby uviedol, ako dospel k žalovanej sume 16,75 eura (sankčný úrok z omeškania - z akej sumy, v akej výške a za aké obdobie), a aby v rovnakej lehote zaslal súdu v zmysle § 79 ods. 2 O.s.p. listinné dôkazy preukazujúce výšku žalovanej sumy, ako aj doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému.
Žalobca si výzvu súdu prevzal dňa 12.05.2014, do dnešného dňa však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 21.10.2014, na ktorý sa však napriek riadnemu predvolaniu ani jeden z účastníkov nedostavil. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním doručeným súdu dňa 01.10.2014, ktorým zároveň požiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný ani jeho opatrovníčka svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali. Súd preto za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov ako aj ich zástupcov.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Dňa 10.04.2007 uzatvoril žalobca (v tom čase konajúci pod obchodným menom X. banka M., a.s.) so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (č.l. 2 spisu), na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet. V kolonke k čl. 1. bod 4. predmetnej zmluvy označenom ako návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte" je v texte "zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte" zaškrtnutá možnosť "nie". Podľa čl. VII. bod 1. predmetnej zmluvy majiteľ účtu je oprávnený kedykoľvek počas platnosti Zmluvy požiadať o poskytovanie ďalšieho produktu/služby na formulári banky pre príslušný produktu/službu, pokiaľ banka umožňuje zriadenie požadovaného produktu/služby na základe Zmluvy. Z dodatku k zmluve o účte - bonus pre klientov zo dňa 10.04.2007 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému uvítací bonus k balíku služieb "Výhoda" vo výške 600,- Sk. Z listu zo dňa 17.10.2008 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že odo dňa 01.08.2008 je na jeho účte nepovolený debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 155,91 Sk (5,18 eura), ktorá je úročená sankčnou sadzbou vo výške 20 % p.a.. Z listu zo dňa 01.06.2009 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko je odo dňa 01.08.2008 na jeho účte vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 22,79 eura, odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte a zároveň dňom doručenia tohto odstúpenia zanikajú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 09.06.2009 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dňa 09.06.2009 predstavovalo vyrovnanie zostatku účtu sumu -25,09 eura, úroky -0,10 eura a balík Výhoda+ sumu -2,20 eura. Ďalej je v ňom uvedené, že predchádzajúci výpis zo dňa 29.05.2009 mal zostatok -22,79 eura. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 29.05.2009 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že dňa 29.05.2009 predstavoval zostatok na účte sumu -22,79 eura, úroky -0,35 eura a balík Výhoda+ sumu -2,20 eura. Ďalej je v ňom uvedené, že predchádzajúci výpis zo dňa 30.04.2009 mal zostatok -20,24 eura.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obch. zák.") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 41,84 eura z titulu nepovoleného debetného zostatku na osobnom účte žalovaného, ktorý mal žalovanému vzniknúť prečerpaním peňažných prostriedkov na osobnom účte využitím služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte", ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému na základe zmluvy zo dňa 10.04.2007. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prvom rade preukázať, že so žalovaným skutočne uzatvoril predmetnú zmluvu o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte". Žalobca však k žalobe priložil iba zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.04.2007 (č.l. 2 spisu), na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet. Uvedenou zmluvou však nebola žalovanému zriadená služba "Povolené prečerpanie na osobnom účte", čo jednoznačne vyplýva z čl. 1. bod 4. predmetnej zmluvy, kde je v texte "zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte" zaškrtnutá možnosť "nie". Iný listinný dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte", resp. žiadosť žalovaného o poskytovanie predmetnej služby v zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.04.2007 žalobca v konaní nepredložil (hoci bol v predvolaní na pojednávanie poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Takýmto dôkazom nebol ani výpis z účtu žalovaného, ktorý uzatvorenie zmluvy v žiadnom prípade nepreukazuje a ktorého obsah je navyše tvorený výlučne jednostranne žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základ žalovaného nároku, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto základnej skutočnosti. Súd však nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok (a to ani sčasti) ani ako bezdôvodné obohatenie žalovaného (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 457 ods. 2 O.z.). Žalobca totiž v konaní nepreukázal, koľko zo žalovaného nároku predstavuje istina a koľko úroky a poplatky. V žalobe žalobca síce uviedol, že žalovaná suma 41,84 eura pozostáva zo sumy 25,09 eura, ktorú žalobca označil ako "istina" a zo sumy 16,75 eura, ktorú žalobca označil ako "sankčné úroky z omeškania". Z výpisov z účtu žalovaného priložených k žalobe však vyplýva, že "istina" 25,09 eura pozostáva aj z úrokov (súdu vôbec nie je zrejmé v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie) a z mesačných poplatkov za balík Výhoda+. V prípade, že by súd žalovaný nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, mohol by žalobcovi priznať iba sumu žalovaným skutočne vyčerpaných peňažných prostriedkov (bez úrokov a poplatkov). Keďže však žalobca nepreukázal, koľko zo žalovanej "istiny" predstavujú čerpané peňažné prostriedky a koľko úroky a poplatky, neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne výšky tohto nároku. V liste zo dňa 17.10.2008 je pritom uvedená výška nepovoleného debetného zostatku 155,91 Sk (5,18 eura) a v liste zo dňa 01.06.2009 (ktorým žalobca odstúpil od zmluvy) je uvedená výška debetného zostatku 22,79 eura. Ani táto suma pritom nie je totožná so žalovanou "istinou". Možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho nároku, preto súd nemohol jeho žalobe vyhovieť a musel ju v celom rozsahu zamietnuť.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010/.
Na podporu správnosti záveru súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu v predmetnej veci a zamietnutí žaloby z tohto dôvodu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/38/2013 zo dňa 18.09.2013, kde krajský súd ako odvolací súd vo veci identického žalobcu zastúpeného identickým právnym zástupcom dospel na základe takmer totožného skutkového stavu k rovnakému záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu a dôvodnosti zamietnutia jeho žaloby.
Okrem toho však súd poukazuje na to, že v predmetnej veci by nebolo možné žalobe vyhovieť ani v prípade preukázania uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom
účte" so žalovaným. Podľa skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe (a podporených listinným dôkazom - listom zo dňa 01.06.2009) žalobca dňa 09.06.2009 odstúpil od zmluvy o osobnom účte a zároveň oznámil žalovanému, že týmto dňom zanikajú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/ služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Dňom 09.06.2009 sa teda stal splatný "dlh" žalovaného (čo vyplýva aj z toho, že žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa - 10.06.2009). Tým zároveň začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku v zmysle § 101 O.z., ktorá uplynula v zmysle § 122 ods. 2 a 3 O.z. dňa 12.06.2012 (keďže deň 09.06.2012 pripadol na sobotu). Žaloba bola podaná na súd dňa 06.02.2013, teda zjavne oneskorene. Súd je pritom v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný prihliadnuť na premlčanie pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (akou by bola s poukazom na § 52 O.z. aj predmetná zmluva o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte"), a to z úradnej povinnosti (ex offo). Preto by súd aj v prípade preukázania uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte" so žalovaným nemohol žalobcovi jeho premlčaný nárok priznať a žalobu by musel aj z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.