Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 175 € z titulu majetkovej škody a sumu 442,56 € z titulu nemajetkovej ujmy, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným: C. G. (číslo exekučnej veci Ex 103/2007). Žalobca podal dňa 05. 05. 2011 návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd bol povinný rozhodnúť podľa exekučného poriadku o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca očakával, že exekučný súd rozhodne v zákonom stanovenej lehote, a že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora. Exekučný súd však nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 €, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje s urgovaním a kontrolou stavu konania 15 €, spolu 175 €. Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym plynutím času došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: nastalo riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, nastalo riziko insolvencii povinného. Neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s

absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu plánovaných ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. Vychádzajúc z doktríny ústavného súdu; teda 663,88 € za rok : 12 mesiacov, t. j. 55,32 € mesačne, za každý mesiac omeškania. V predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 253 dní. Žalobca podľa písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti, priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. V takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie vnímať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku posúdenia neprávneho úradného postupu, keďže súdy museli obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na charakteristiku správania sa žalobcu, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť pri spornej a negatívnej posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode žalobcu. Žalobca si stav, v ktorom sa ocitol zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. V súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Podľa a Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi.

V súlade s ust. súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 11. 10. 2012; vyjadrením žalovanej; celým obsahom spisu ako aj pripojeného exekučného spisu č. k. a zistil nasledovný skutkový stav: Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Revúcej, sp. zn. bolo zistené, že dňa 19. 04. 2007 súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 2 vykonaním exekúcie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnej: C. G., X.. XX. XX. XXXX, L. Š. XX, V. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30 310,--Sk a úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 43 000,--Sk od 02. 03. 2006 do 20. 10. 2006; zo sumy 38 700,--Sk od 21. 10. 2006 do 01. 12. 2006; zo sumy 34 400,--Sk od 02. 12. 2006 do 29. 01. 2007; úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 30 100,--Sk od 30. 01. 2007 do zaplatenia; trovy predchádzajúceho konania 9 471,--Sk a trovy exekúcie. Dňa 05. 05. 2011 bolo doručené exekučnému súdu podanie označené ako návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu v Revúcej č. k. -24 zo dňa 14. 12. 2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 05. 2012.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. , O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa : Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Žalobca predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalovaného o bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu, od podania návrhu na zmenu exekútora do vydania rozhodnutia o zmene exekútora, nebolo pravdivé, pretože exekučný súd v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote vyzval súdneho exekútora na predloženie exekútorského spisu a na uplatnenie náhrady trov exekúcie, avšak uznesením č. k. -24 zo dňa 14. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 05. 2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a teda v danom prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu a ani nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul nebol spôsobilý pre pokračovanie v exekúcii. Tým bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho bola žaloba zamietnutá. Štát nezodpovedá za správanie účastníka konania, v danom prípade žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty (v danom prípade nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní) sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Súd preto poukazuje aj na tú skutočnosť, že uznesenie o zmene súdneho exekútora nepredstavuje skončenie konania a uplynutie času od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu mohlo byť právne významné len pri hodnotení primeranosti celého konania. Žalobca však nepreukázal zásah do jeho práva prekročením lehoty, keďže súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Súd je teda toho názoru, že žalobca nepreukázal primárny atribút zodpovednostného vzťahu, a to neprávny úradný postup, v dôsledku čoho žaloba nemohla byť úspešná.

Zámerom zákonom stanovenej lehoty je vždy zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby postup v exekučnom konaní nebol zdržiavaný nečinnosťou exekučného súdu. Uvedená lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej nedodržanie mohlo byť označované za zbytočný prieťah. Uvedená lehota predstavovala ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby súd mohol o zmene súdneho exekútora rozhodnúť. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len samotné prekročenie 30-dňovej lehoty, ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi takého okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, súčinnosť súdneho exekútora, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora.

S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu bolo elementárnou povinnosťou exekučného súdu náležite skúmať podmienky pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, predovšetkým však pre rozhodnutie o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Bolo práve v záujme žalobcu (ako oprávneného), aby súd kvalifikovane posúdil a rozhodol o uplatnených trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora, s čím je spojené plynutie času.

Nedodržanie uvedenej zákonom stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných princípov konania. V predmetnom exekučnom konaní došlo k rozhodnutiu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a to v dôsledku správania sa žalobcu a s poukazom na uvedené žalobca ako oprávnený inicioval exekučné konanie nedôvodne, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť aj plynutie lehôt.

S poukazom na uvedené, výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového výkladu práva.

Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, v zmysle , a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.