Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-830-2014.pdf
PDF · 70.79 KB
Case nature
Subarea
17Co/830/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom Bratislava, Nám. A. Benku 9, P. O. BOX 75 proti odporcovi H. J., naposledy bytom W. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Y.. J. T., P. U.G. C. U. O., o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. júna 2014, č.k. 13C/321/2013-29, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné plnenie z titulu porušenia zmluvy o preprave zo strany odporcu. Plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku však podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil na 20 %. V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 50,50 Eur, pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 104,38 Eur (16,50Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. za prevzatie veci a prípravu zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "tarifa", 2. za pokus o zmier v podobe tzv. predžalobnej výzvy odporcovi na zaplatenie podľa § 14 ods. 1 písm. c/ tarify a napokon 3. za písomný návrh na začatie konania podľa rovnakého ustanovenia pri výške odmeny za úkon 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 tarify), a 3krát paušálnu náhradu v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 tarify) k tomu 20 % DPH (§ 18 ods. 3 tarify)). Takto advokátom vyčíslené trovy konania v súčte potom dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku (2x 50,50 Eur = 101 Eur vs. 104,38 Eur). Okresný súd rozhodol o nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - "pokus o zmier - výzva na zaplatenie" z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti. Ostatnú odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 7,81 Eur a 20% DPH vo výške 9,76 Eur súd krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej veci ide o drobný spor, pričom navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej žalovanej pohľadávky. Konštatoval, že cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci zaujímavé. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, tak zahŕňajú súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej
výške a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné vykladať ako trovy aspoň dvakrát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza, že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že okresný súd tu správne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu a krajský súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s navrhovateľom, že uplatnenie nároku z cestovania bez úhrady cestovného je z hľadiska právnej služby náročný a zložitý proces. Neprimeranosť trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Okresný súd použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver okresného súdu o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.
Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie okresného súdu bolo v napadnutej časti vecne správne a krajský súd ho preto potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é.