Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/73/2014

Potvrdené rozhodnutím 2To/9/2015
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému Z. L., nar. XX.XX.XXXX a Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.10.2014, sp. zn. 1T/73/2014-108, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.marca 2015, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Strakom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 21.10.2014 takto

rozhodol:

Súd podľa písmeno a)

o s l o b o d z u j e

Obžalovaných

1/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom F., prechodne F., J.L. G. XXX/XX,

2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom H., N. ul. č. XXX/XX,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2010 v čase okolo 20:15 hod. v osobnom vlaku odcudzili po vzájomnej dohode poškodenému S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. námestie č. XX/XX zlatú retiazku so zlatým krížikom a to tak, že medzi železničnými stanicami Ilava a Ladce pristúpil k nemu odzadu obvinený Z. M., ktorý ho chytil pod krk a stiahol ho na zem a následne mu obvinený Z. L. strhol z krku retiazku, čím poškodenému S. S. spôsobili škodu vo výške 438,82 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa súd o d k a z u j e poškodeného S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. námestie č. XX/XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovaným kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaných, svedka poškodeného S. S., svedkyne L. A., na návrh obžalovaného Z. M. výsluchom svedka K. K.. Podľa vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi svedka V. H. z prípravného konania a napokon oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný Z. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný a trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, pričom dodal, že v čase skutku býval v Dubnici nad Váhom a robil na „Maďaroch“ ako pilčík. Pracoval na týždňovky a niekedy aj na celý mesiac. Do práce a z práce chodili firemným autom Mazda 626, občas to striedali s citroenom. Poškodeného pozná len od času, ako ho poškodený napadol na stanici v Ilave v máji v roku 2013, kedy mu z krku strhol striebornú retiazku s krížikom, napadol ho vtedy odzadu. Poškodený bol v tom čase značne opitý. Poškodený bol kvôli tomuto incidentu priestupkovo riešený a preto ho teraz označuje za spolupáchateľa, je to z pomsty. V tom čase bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zarobil okolo 900 Eur v čistom. Jeho priateľka v tom čase pracovala v Rakúsku takže nemal žiadny dôvod spáchať takýto skutok.

Obžalovaný Z. M. na hlavom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 vypovedal, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania a dodáva, že v čase keď sa mal skutok stať, nebol v kontakte s obžalovaným L.. Začali sa stretávať len rok a pol dozadu, keď začali spolu pracovať na jednom družstve. Poškodeného nepozná, prvý krát ho videl dnes na pojednávaní. V čase skutku zarábal v čistom 600 Eur.

Svedok poškodený S. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede v prípravnom konaní a dodáva, že obžalovaných pozná z bufetu Tena na stanici v Ilave, ktorý spoločne navštevovali ešte pred skutkom. Pred skutkom sa ho obžalovaný Z. L. spýtal, čo by robil, keby mu niekto chcel retiazku ukradnúť, na čo odpovedal, že by sa bránil. Ďalej uviedol, že pri konflikte v Ilave ho obžalovaný L. napadol a vybil mu tri zuby. Obžalovaný L. sa mu vyhrážal v júli tohto roku zlikvidovaním. Skutok sa stal na trase z Ilavy do Púchova. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014 uviedol, že v žalovaný deň sa stretol s obžalovanými v staničnom bufete Tena v Ilave. Po nástupe do vlaku ho obžalovaný Z. M. zvalil na zem tak, že ho chytil zozadu za krk a obžalovaný L. mu strhol retiazku. Po žalovanom skutku obžalovaného L. ešte pár krát stretol a spoznal ho ako páchateľa. Pri prvom stretnutí išlo o napadnutie v Ilave v staničnom bufete Tena, ktoré sa netýkalo žiadnej striebornej retiazky, ktorú nikdy nestrhol, práve naopak obžalovaný ho napadol a vybil mu zuby. Po tom skutku ho kontaktovala svedkyňa A., ktorú mu ponúkla 500 Eur za stiahnutie žaloby týkajúcej sa žalovaného skutku. Po tomto stretnutí sa opäť stretol s obžalovaným L. v bufete Tena, kde mu obžalovaný povedal, aby obžalobu voči nemu stiahol, inak ho dá za 300 Eur zlikvidovať.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2014 uviedol, že v žalovanom čase bol pravdepodobne v práci na salaši v Košeci, kde sa starali o ovce. Jeho kolegom bol aj obžalovaný Z. M.. Dojenie oviec prebiehalo asi okolo 18,30 hod.. Toto trvalo tak 2 hodiny, potom robili ešte syr a žinčicu, zvykli končiť okolo 21,30 hod.. Nie vždy po dojení robili žinčicu, vtedy končili okolo 20,00 hod alebo 20,30 hod.. Z miesta výkonu práce je najbližší nástup na vlak na železničnej stanici v Košeci a táto je vzdialená asi 2 km, čo je tak polhodinku peši. Na salaši pracoval od roku 1999 - 2012 ako bača. V rozhodnom období býval obžalovaný Z. M. na salaši. Aj v prípade, že by sa rozhodol neprespať na salaši ale ísť domov, tak nemusel používať železnicu, nakoľko vzdialenosť medzi salašom a jeho bývaním je asi 1 km, čo je asi 15 minúť peši.

Svedkyňa L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014 vypovedala, že k samotnému skutku sa nevie vyjadriť, lebo s obžalovaným L. sa o skutku nebavili. Od tretích osôb sa dozvedela, že poškodený za úplatu 200 Eur je ochotný „stiahnuť žalobu“. Z tohto dôvodu vyhľadala poškodeného vo večerných hodinách v Púchove, v blízkosti fabriky Matador, kde sa ho spýtala, prečo žiada od L. 200 Eur, na čo jej odpovedal, že za to stiahne žalobu za konflikt medzi obžalovaným L. a ním na stanici v Ilave, ktorý sa týkal striebornej retiazky, ktorú darovala obžalovanému L. a ktorý sa udial asi v júni 2014.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2014 čítaná zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania V. H..

Svedok V. H. v prípravnom konaní uviedol, že nemá čo ku vyšetrovanému skutku uviesť, poškodeného nepozná a obvinených L. a M. pozná, je s nimi kamarát, poznajú sa približne 15 rokov. Na uvedenom skutku sa určite nepodieľal, nakoľko vlakom nešiel možno 10 rokov. Pred troma rokmi, v čase keď mal byť spáchaný skutok pracoval v ZŤS Dubnica nad Váhom a skončil tam pred dvoma rokmi. Pracoval tam na zmeny, denné, nočné, poobedné. O vyšetrovanom skutku nevie nič.

Súd podľa odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom spočívajúci vo vypočutí svedka zo dňa 18.06.2014 a dôkaz navrhnutý obžalovaným Z. L. spočívajúci vo vypočutí svedkov zo dňa 16.6.2013, nakoľko súd považoval tieto dôkazy za nadbytočné, s tým, že návrh prokurátora sa navyše týkal svedka, ktorého totožnosť nebola známa.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápisnica o rekognícii osoby z čl. 24-26, dohoda o vykonaní práce z čl. 38, správy k osobe obžalovaného Z. L. z čl. 62-63, správy k osobe obžalovaného Z. M. z čl. 64-65, odpis z RT z čl. 82, výpis z ev. priestupkov z čl. 83, potvrdenie o zamestnaní obžalovaného Z. M. z čl. 95, priestupkový spis Okresného úradu Trenčín č. OU-TN- OVVS2-2014/019850.

Zo zápisnice z rekognície vyplýva, že poškodený opoznal ako útočníka, ktorý ho zrazil na zem a tam ho držal ako osobu obžalovaného Z. M. a ako osobu, ktorá bola vo vagóne a zrejme dávala pozor ako osobu V. H.. Z dohody o vykonaní práce súd zistil, že obžalovaný Z. L. bol zamestnancom spoločnosti AGROILAVA-PULZ s.r.o. odo dňa 03.05.2010 (a teda aj v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku). Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný Z. L. spáchal od roku 2009 po súčasnosť šesť priestupkov a z odpisu registra trestov vyplýva, že doteraz bol sedem krát súdne trestaný z toho v dvoch odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Z. M. spáchal od roku 2000 jeden priestupok a to dňa 19.01.2010, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25 Eur a z odpisu registra trestov vyplýva, že doteraz bol päť krát súdne trestaný z toho v troch odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Poškodený bol doteraz tri krát súdne trestaný pričom vo všetkých odsúdeniach sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z registra priestupkov súd zistil, že poškodený spáchal v roku 2013 dva priestupky z toho dňa 15.6.2013 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu keď „okolo 16.50 hod. v Ilave na ulici Nádražná na terase pohostinstva Tena S. S. udrel po hlave Z. L. a Z. L. udrel S. S. do tváre v dôsledku čoho spadol, pričom mu spôsobil zranenie a to podliatinu na pravom oku, vybil mu jeden zub a jeden mu zlomil, bez PN“. Uvedené priestupkové konanie bolo zastavené. Z potvrdenia o zamestnaní spoločnosti PD Košeca, a.s. vyplýva, že obžalovaný Z. M. pracoval v podniku od 1.4.2007 do 30.9.2010. Z priestupkového spisu Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVVS2-2014/019850 súd zistil, že opatrením zo dňa 11.8.2014 bolo oznámenie poškodeného S. S. na Z. L., ktorý sa mal dopustiť priestupku tým, že dňa 18.6.2014 o 15.45 hod. v bufete na Železničnej stanici v Ilave povedal poškodenému S. - „S., ak nestiahneš tú žalobu, tak som schopný do dvoch týždňov ťa dať zlikvidovať za 200 Eur“ odložené, nakoľko toto oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením jednotlivo i v ich súhrne nemal bezpochyby za preukázané, že sa skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní stal.

Obžalovaní sú z predmetného skutku usvedčovaní len výpoveďou svedka poškodeného S. S., pričom tento v podanom trestnom oznámení uviedol, že osoby, ktoré ho napadli nepoznal. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 však uviedol, že sa s obžalovanými už predtým stretávali v pohostinstve TENA na stanici v Ilave, ktorý spoločne navštevovali ešte pred skutkom. Dokonca uviedol, že s obžalovaným Z. L. komunikoval ešte v čase pred spáchaním skutku, keďže ten sa ho mal spýtal, čo by robil, keby mu niekto chcel retiazku ukradnúť, na čo odpovedal, že by sa bránil. Z uvedeného nie je vôbec zrejmé, či svedok poškodený obžalovaných pred skutkom poznal, lebo sa stretávali v pohostinstve Tena (tak ako uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2014) alebo ich teda v čase spáchania skutku vôbec nepoznal (tak ako uviedol v trestnom oznámení). V tejto súvislosti súd uvádza, že aj ďalšie skutočnosti uvádzané poškodeným - tvrdenie, že od času spáchania skutku v roku 2010 po týchto osobách (útočníkoch) pátral, pričom následne aj napriek časovému odstupu troch rokov tieto osoby spoznal a tvrdenie, že nehlásil odcudzenie retiazky na polícii preto že nevedel, ako sa útočníci volajú, „preto si povedal, že keď ich stretnem, tak sa ich na to opýtam a až keď zistím ako sa volajú, tak to nahlásim na polícii“ vyznievajú nedôveryhodne a nelogicky. Svedkovi poškodenému nič nebránilo v tom, aby trestné oznámenie podal hneď po tom ako sa mal skutok stať. Svedok poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný Z. L. mal uviesť, že ho za 300 Eur vie dať zlikvidovať, no v oznámení, ktoré poškodený urobil na OO PZ Ilava uviedol, že obžalovaný Z. L. mal uviesť, že ho môže dať zlikvidovať za 200 Eur. Svedkyňa L. A. a taktiež aj svedok V. H. tvrdenia poškodeného popreli a výpoveď svedka K. K. sa v konečnom dôsledku javí skôr v prospech obžalovaného Z. M., s ktorým v čase keď mal byť skutok spáchaný pracoval na salaši. Svedok K. K. uviedol, že keď sa robil syr a žinčica,

zvykli končiť okolo 21,30 hod. (skutok sa mal stať o 20:15 hod.). Ďalej uviedol, že v uvedenom období obžalovaný Z. M. prespával na salaši a aj v prípade, že by sa rozhodol neprespať na salaši ale ísť domov, tak nemusel používať železnicu, nakoľko vzdialenosť medzi salašom a jeho bývaním je asi 1 km, čo je asi 15 minúť peši. Z dokazovania navrhnutého prokurátorom (doplnenom o navrhnuté dôkazy stranami v trestnom konaní) a vykonanom na hlavných pojednávaniach nebolo preukázané, že obžalovaní v ten deň na železničnej stanici boli, že do vlaku v ktorom malo dôjsť k spáchaniu tohto skutku nastúpili a ani to, že tento skutok skutočne spáchali. Uvedené vyplýva jedine z výpovede poškodeného bez ďalších priamych, či nepriamych dôkazov, ktoré by s ním tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovanými v rozsahu kladenom im za vinu.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom, podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k jednoznačnému záveru. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva pravidlo „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (in dubio pro reo). Použitie tohto pravidla, ktoré je upravené v ustanovení , prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Treba tiež zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že: skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

K dôvodu oslobodenia podľa súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným priamym dôkazom o vine obžalovaných je výpoveď svedka poškodeného S. S.. Obžaloba prokurátora bola opretá len o tento dôkaz. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že na to, aby jedine tento dôkaz bol spôsobilý na preukázanie viny obžalovaného, musia s ním aj ďalšie priame, či nepriame dôkazy tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovaných zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom závere. Súhrn dôkazov musí podávať ucelený obraz o trestnom konaní obžalovaných tak, aby žiadny z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný, ani pravdepodobný výklad, ktorý by odporoval alebo narušoval verziu obžalovaných.

V súvislosti s existujúcou dôkaznou situáciou súd dospel k záveru, že dôkazy v súdenom prípade nevyznievajú jednoznačne a netvoria ucelenú reťaz, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že sa skutok stal. Ani po vykonanom dokazovaní nebolo možné uvedenú pochybnosť neodstrániť a tak vytvoriť podmienky k jednoznačnému záveru o spáchaní skutku. V danom prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaných.

Súd v zmysle ustanovenia odkázal poškodeného s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže boli obžalovaní spod predmetného skutku oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.