Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-35-2014.pdf
PDF · 75.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul.29.augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO 31 338 976 proti odporcovi: M. S., nar. X.X.XXXX, bytom Q., D. XXX/XX, zastúpenému J..K. A., A. XXX XX B., X.V. XXXX o zaplatenie 1.659,70 eura takto
rozhodol:
Súd návrh na zaplatenie sumy 1.659,70 eura zamieta. Odporcovi sa vracia súdny poplatok v sume 99,50 eura cestou Daňového úradu Nitra. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.659,70 eura z dôvodu, že vedie odporcovi účet majiteľa cenných papierov, pričom táto služba je spoplatnená a vymáhaná suma predstavuje nedoplatok za vedenie účtu za rok 2008 v sume 829,85 eura podľa faktúry č.8000009979 zo dňa 31.12.2008 a za rok 2009 v sume 829,85 eura podľa fa č.9000008772 zo dňa 31.12.2009.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom namietal správnosť vyfakturovanej pohľadávky ako aj platnosť zmluvného vzťahu s navrhovateľom s poukazom na § 40 ods.2 OZ a § 39 OZ, pričom jeho zástupca v písomnom podaní zo dňa 30.9.2014 vzniesol aj námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa s poukazom na to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a v tom prípade uplynula zákonná 3-ročná doba na vymáhanie pohľadávky zo strany navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že navrhovateľ v zmysle § 99 zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch vedie odporcovi účet majiteľa cenných papierov a uvedenú činnosť si vyúčtoval faktúrou č.8000009979 zo dňa 31.12.2008 na sumu 25.000,- Sk (829,85 eura) s tým, že ide o poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008, pričom faktúra sa stala splatnou dňom 28.2.2009. Ďalšou faktúrou č.9000008772 zo dňa 31.12.2009 si navrhovateľ od odporcu vyúčtoval poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 na sumu 829,85 eura s tým, že faktúra sa stala splatnou dňom 15.2.2010. Keďže odporca uvedené faktúry neuhradil, tak navrhovateľ sa domáhal ich zaplatenia súdnou cestou.
Podľa § 99 ods.1 Zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch, centrálny depozitár je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, pre ktorú platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Premena formy centrálneho depozitára sa zakazuje.
Podľa ods.3 písm.b/ a c/ centrálny depozitár eviduje majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a údaje o cenných papieroch na klientskych účtoch členov v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom a eviduje zmeny na účtoch majiteľov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a na klientskych účtoch členov.
Podľa ods.8 činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 105 ods.5 cit. zákona, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 1.659,70 eura je podaný dôvodne, pretože je nesporné, že medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah na základe zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podľa ktorého navrhovateľ vedie odporcovi účet majiteľa cenných papierov, pričom ide o vzťah odplatný a preto odporca v zmysle § 99 ods.8 citovaného zákona je povinný navrhovateľovi platiť odplatu za činnosti súvisiace s vedením jeho účtu ako majiteľa cenných papierov. Navrhovateľ si teda oprávnene fakturoval činnosti spojené s vedením účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 a 2009, pričom poplatok v každom roku predstavoval sumu 829,85 eura. Pri svojom rozhodovaní však súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá vo vzťahu k odporcovi koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže je fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Činnosť navrhovateľa, v rámci ktorej pre odporcu vedie a spravuje účet majiteľa cenných papierov vyplýva zo zákona č.566/2001 Z.z. a teda navrhovateľ poskytuje odporcovi služby, ktoré je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah medzi týmito účastníkmi. Z toho dôvodu súd na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, musí vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.2 veta tretia OZ) a teda pokiaľ je aj v § 105 ods.5 Zákona č.566/2001 Z.z. výslovne uvedené, že právne vzťahy medzi
centrálnym depozitárom a majiteľom účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom, tak súd s poukazom na ust.§ 52 ods.2 OZ musel prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a v tejto súvislosti aj ustanovenia o premlčaní podľa § 100 a nasl. OZ. Keďže zo strany odporcu bola v priebehu konania vznesená námietka premlčania, tak súd zo zákona musel na uvedenú námietku prihliadnuť s tým, že premlčané právo nie je možné veriteľovi priznať. Pohľadávku, ktorú si navrhovateľ uplatnil na základe faktúry č.8000009979 splatnej dňa 28.2.2009 a fa č.9000008772 splatnej dňa 15.2.2010 preto súd považoval za premlčanú, nakoľko návrh v prípade prvej faktúry bol podaný na súde dňa 25.2.2013, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 1.3.2012 a v prípade druhej faktúry dňa 8.11.2013 , teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 16.2.2013. Pokiaľ by aj odporca nevzniesol námietku premlčania, tak súd by s poukazom na ust.§ 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musel prihliadať na premlčanie zo zákona a teda premlčané právo by nemohol navrhovateľovi priznať, keďže navrhovateľ si ho neuplatnil v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa prednostne použijú pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.659,70 eura v celom rozsahu zamietol.
Odporca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm.za/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže ide o spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojich práv a preto podľa § 11 ods.1,4 citovaného zákona súd odporcovi vracia súdny poplatok v sume 99,50 eura, ktorý odporca zaplatil za podaný odpor proti platobnému rozkazu, i keď nebol povinný súdny poplatok zaplatiť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi , ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca trovy konania nepožadoval a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .