Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-68-2012.pdf
PDF · 122.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci navrhovateľa: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. O. A., advokátkou, so sídlom H. XXX, XXX XX I., proti odporcovi: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. T. N., advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX I., o zaplatenie 11.617,87 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti výroku vo veci samej a na odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. decembra 2011, č. k.10C/52/2009-208, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. decembra 2011, č. k.10C/52/2009-208, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 833,85 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. T. N..
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť 11.617,87 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 3.319,39 Eur od 02.08.2008 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 3.319,39 Eur od 02.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.319,39 Eur od 02.10.2008 do zaplatenia a 7,50 % zo sumy 1.659,70 Eur od 02.11.2008 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca si od navrhovateľa zapožičal finančné prostriedky vo výške 350.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2008. Odporca pôžičku nevrátil v lehote splatnosti, preto sa svojím nárokom obrátil na súd. Odporca popieral existenciu právneho nároku navrhovateľa čo do právneho dôvodu a jeho výšky.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 01.07.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou E. s.r.o., IČO: 44 254 857, ako kupujúcim, na prevod vlastníckeho práva k inventáru, nachádzajúceho sa v prevádzke I. za kúpnu cenu 500.000,- Sk z dôvodu, že navrhovateľ ako živnostník končil v týchto priestoroch svoju prevádzku. V konaní bola navrhovateľom predložená písomná zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2008, uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, v ktorej bolo zaznamenané, že navrhovateľ požičiava odporcovi 350.000,- Sk a požičaná suma bola odovzdaná pred podpisom tejto zmluvy. Podľa
zmluvy sa odporca zaviazal vrátiť dlžnú sumu v štyroch splátkach nasledovne: 1. splátku vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 01.08.2008, 2. splátku vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 01.09.2008, 3. splátku vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 01.10.2008 a 4. splátku vo výške 50.000,- Sk najneskôr do 01.11.2008.
Okresný súd poukázal na tvrdenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že mal bar v I.. Nehnuteľnosť, v ktorej bol bar, patrila pani R., od ktorej mal nehnuteľnosť prenajatú. Mal záujem prevádzku predať a odstúpiť od nájomnej zmluvy pre budúceho prevádzkovateľa baru. Skontaktoval sa s odporcom, ktorý mu dohodil spoločnosť E. s.r.o.. S touto firmou sa dohodli, že im prevádzku odpredá asi za pol milióna Sk. Asi jeden týždeň po odstúpení prevádzky ho požiadal odporca o pôžičku. Vzhľadom na to, že mu odporca sprostredkoval predaj baru, s týmto súhlasil. Vycestoval k notárovi do K., kde mu bola predložená zmluva o pôžičke, ktorú podpísal, pričom podpisy sa overovali. Peniaze odporcovi odovzdal vo svojom aute pred notárskym úradom v hotovosti. Na pôžičku použil peniaze z predaja prevádzky v I.. Potvrdenie o prevzatí peňazí si nevydali. Odporca si svoju povinnosť neplnil. Keď uplynula lehota pre poslednú splátku, išiel k notárke do K., ktorá mu vydala písomnú zmluvu o pôžičke. S touto sa obrátil na svojho právnika a podal návrh na súd. Odporca k predmetu sporu uviedol, že sprostredkoval kúpu prevádzky baru I. v I. pre firmu E.. Spoločnosť E. vlastnila pani D., t. č. jeho manželka. Navrhovateľ žiadal za prevádzku 850.000,- Sk. Ďalej žiadal, aby sa cena znížila na 500.000,- Sk kvôli dani z príjmu a aby 350.000,- Sk vyplatili bokom. S týmto súhlasili, ak navrhovateľ vybaví, že prevádzka D. bude preklasifikovaná na herňu a bude to non-stop prevádzka. Toto sa navrhovateľ zaviazal urobiť okamžite, resp. v čo najkratšom čase, napr. do jedného týždňa. Na základe tejto dohody bola spísaná fiktívna zmluva o pôžičke, v rámci ktorej mu navrhovateľ nikdy neodovzdal žiadne finančné prostriedky.
Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal obsah vykonaných dôkazov, a to výsluchu svedkov Mgr. K. H., Ing. K. A., Bc. S. Z., X. R. a S. D. a obsah záverečnej reči odporcu, na ktorý obsah odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd týmto odkazuje.
Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 39, § 41a ods. 2, § 657 Občianskeho zákonníka a na to, že zmluva o pôžičke, uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka, má reálnu a nie konsenzuálnu povahu. Jej vznik predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, tzn. tradíciou. Odovzdanie veci znamená v podstate prevzatie veci z ruky do ruky, tzn. navrhovateľ pri poskytnutí pôžičky, na ktorú bola uzavretá písomná zmluva, musel odovzdať finančné prostriedky do rúk odporcu.
Na základe zisteného skutkového stavu veci okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2008, uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na sumu 350.000,- Sk bola uzatvorená fiktívne. Účelom tejto zmluvy bolo obchádzanie zákona, keď celá dohodnutá kúpna cena vo výške 850.000,- Sk za odstúpenie prevádzky baru I. nebola uvedená priamo v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2008, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou E. - SK, s. r. o., IČO: 44 254 857, ako kupujúcim, ale čiastočne sa mala uhradiť prostredníctvom zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2008, čím mohlo dôjsť ku kráteniu daňových povinností navrhovateľa ako živnostníka. Tento skutkový a právny záver bol podľa názoru okresného súdu preukázaný tým, že navrhovateľ do skončenia dokazovania nepreukázal pôvod peňazí, ktoré mal reálne požičať odporcovi. Navrhovateľ na pojednávaní tvrdil, že peniaze použil z predaja hnuteľného inventáru baru I. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2008. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť E. - SK, s. r. o., vyplatila navrhovateľovi ako živnostníkovi sumu 500.000,- Sk, pričom z týchto peňazí bol v ten istý deň uhradený dlh na nájomnom vo výške 300.000,- Sk v prospech prenajímateľa nebytových priestorov - baru I., pani X. R.. Navrhovateľ nepreukázal, odkiaľ mal zvyšných 150.000,- Sk o dva dni neskôr, keď v zmluve o pôžičke sa deklarovalo, že požičal odporcovi až 350.000,- Sk. Okrem tohto navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia ani účtovne, keď nepredložil účtovné doklady o tom, ako získané finančné prostriedky za odstúpenie prevádzky baru I. minimálne vo výške 350.000,- Sk preúčtoval zo živnostenského podnikania na seba, ako fyzickú osobu. Na podporu týchto úvah okresný súd poukázal na tvrdenie navrhovateľa, keď ten sa písomne vyjadril, že v minulosti na rekonštrukciu prevádzky pred jej odstúpením vynaložil viac ako 750.000,- Sk. Ak toto tvrdenie je pravdivé, potom je nedôveryhodné, aby kúpna
cena za odstúpenie prevádzky bola len 500.000,- Sk. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na dlhy navrhovateľa, minimálne voči prenajímateľovi nebytových priestorov vo výške 300.000,- Sk, z čoho je možné nepriamo usudzovať, že navrhovateľ v rozhodnom čase nedisponoval väčšími voľnými finančnými prostriedkami. Podľa názoru okresného súdu by bolo nelogické, aby navrhovateľ požičal odporcovi väčšie peňažné prostriedky bez odplaty, t.j. bez akýchkoľvek úrokov, garancií a možných sankcií.
Okresný súd ďalej uviedol, že nenašiel výrazne rozpory vo výpovedí svedkov Mgr. K. H. a Ing. K. A. a S. D., ktorí zhodne vypovedali, že išlo o fiktívnu pôžičku, pri ktorej peniaze neboli reálne odovzdané. I keď ide o svedkov spriaznených s odporcom, súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení, nakoľko dokresľovali logický priebeh udalostí, ktorých hodnovernosť bola pravdepodobnejšia ako tvrdenie navrhovateľa, že peniaze odporcovi reálne požičal. T. úvahy podľa názoru okresného súdu boli podporené aj výpoveďami svedkov Bc. S. Z. a X. R.. Kým Bc. S. Z. vypovedala, že navrhovateľ nemá dobrú povesť v meste I., X. R. vypovedala o dlhoch navrhovateľa, ktoré nebol schopný dlhodobo splácať.
Na základe vyššie uvedeného okresný súd návrh zamietol, pretože právny nárok navrhovateľa sa odvíjal od právneho úkonu, postihnutého absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa v konaní nepreukázala materiálna stránka zmluvy o pôžičke, a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi. Do úvahy neprichádzala ani možnosť postupovať podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko primárny záväzok, Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2008, bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako živnostníkom a obchodnou spoločnosťou E. - SK, s.r.o., IČO: 44 254 857 a Zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2008 bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, ako fyzickými osobami.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v zmysle § 137 O.s.p. a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako ich vyčíslil právny zástupca odporcu vo svojom podaní, došlom súdu dňa 15.12.2011. Podľa tohto vyčíslenia si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 833,85, ktoré pozostávajú z odmeny za prevzatie a prípravu obhajoby 270,54 Eur, za účasť na pojednávaní v dňoch 06.10.2010 a 08.12.2011 - 2x270,54 Eur a paušálnej náhrady 3x po 7,41 eur.
Proti výroku o zamietnutí návrhu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v 221 ods. 1 podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V úvode dôvodov odvolania odporca zopakoval svoje skutkové tvrdenia, prezentované v konaní, vrátane odovzdania sumy 350.000,- Sk odporcovi dňa 03.07.2008. V súvislosti s výpoveďou svedka Ing. A. poukázal na to, že s odporcom a jeho manželkou sú rodinne a finančne naviazaní a so svedkyňou Bc. S. Z. potvrdili, že si osobne pred podpisom zmluvy všetky skutočnosti o možnostiach prevádzkovania automatov, herne, lotérií a nepretržitej prevádzky preverili na K. úrade I. a že za vybavenie takýchto činností nikomu neplatia odmenu a doteraz neplatili. Zo zápisnice o výpovedi je zrejmá zaujatosť svedkyne X. R. proti navrhovateľovi. Poukázal na klamlivú výpoveď tejto svedkyne v prospech odporcu, keď tvrdila, že spoločnosť E.-SK, spol. s r.o., ani raz nezaplatila s omeškaním a to len z dôvodu, aby odporcu a jeho manželku pred súdom vykreslila v čo najlepšom obraze, tým dosiahla pre nich úspech a zároveň chcela poškodiť navrhovateľovi. Navrhovateľ videl jednoznačné rozpory vo výpovediach zástupcu kupujúceho prevádzku I. D., konateľky spoločnosti E., S. D. a S. D., ktorí rozporne s tvrdeniami predtým vypovedali, keď sa zmenil ich právny zástupca. Odporca uvádza vo svojej prvej výpovedi zo dňa 09.06.2011, že kúpna cena inventára bola 850.000,- Sk s tým, že z dôvodov daňových na strane navrhovateľa, súhlasili s rozdelením kúpnej ceny na 500.000,- Sk a 350.000,- SK ak vybaví navrhovateľ na predmetnej prevádzke nepretržitú prevádzku a status herne. Na pojednávaní na OS Senica sp. zn. 7C/42/2010 pridal aj automaty a 08.12.2011 na OS Nové Mesto nad Váhom i videolotérie. Naproti tomu kupujúca (konateľka spoločnosti E. - SK s.r.o.) uviedla, že od začiatku bola uvedená cena prevádzky na 500.000,- Sk a 350.000.- Sk vybavenie nepretržitej prevádzky výherných prístrojov, videolotérií a
statusu herne. Svedkyňa Mgr. Z. uviedla, že ešte v júni 2008 bola rokovať na K. úrade v I. ohľadom záujmu spoločnosti N., s.r.o., T. prevádzkovať hazardné hry v meste I.. Nezistila žiadne prekážky ani iné nezrovnalosti prečo by nemohli vykonávať v meste I. svoju podnikateľskú činnosť, zvlášť z dôvodu, že ide o zákonom nárokovateľné veci. Z uvedeného je nepochybné, že by nik sumu 350.000,- Sk nezaplatil, že to čo má zákonom nárokovateľné a časovo štandardne zaberie 2 dni a povolenie je vydané do 1 mesiaca. Zástupkyňa spoločnosti E. - SK s.r.o. sa nevedela ani len vyjadriť či je to veľa alebo málo, čo pri sume 350.000,- Sk za 2 dni je zvláštne. Odporca so svedkyňou S. D., konateľkou spoločnosti E. - SK s.r.o. na pojednávaní uviedli, že všetko mal vybaviť odporca čo najskôr do 1 týždňa avšak na OS Senica v sp. zn. 7C/42/2010 je uvedené t. j. do 3 mesiacov. Odporca sa vyjadril, že finančné prostriedky (t. j. 350.000,- SK) mali byť vyplatené spoločnosťou E. - SK s.r.o. odporcovi a odporca by následne vyplatil navrhovateľovi. Po spochybnení danej konštrukcie najmä z daňového hľadiska nastala zmena v tom, že sa mala po splnení podmienok zmluva o pôžičke zrušiť a urobila by sa zmluva o sprostredkovaní. Je otázne prečo by nebola urobená zmluva o sprostredkovaní ihneď, keď všetky záležitosti ohľadom zmluvy o pôžičke zabezpečoval odporca. Ako dôležitý fakt, že sa nemohlo konať o doplatení kúpnej ceny, je, že sa zmluvy nepodpisovali naraz v jednom čase a jednom mieste. Z dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ by počas niekoľkých dní nemal žiadne zabezpečenie, že by mu za predaj prevádzky spoločnosť E. - SK s.r.o. vyplatila ďalšiu sumu 350.000,- Sk, keď už mala podpísanú zmluvu na nižšiu sumu. Navrhovateľ takmer 3 roky pred predajom zariadenia investoval viac ako 750.000,- Sk do úpravy a zariadenia baru a je zrejmé, že za trojročný inventár (štandardne po 4-5 rokoch sa mení alebo výrazne inovuje nábytok, čo spravila i spoločnosť E. - SK, spol. s r.o.) nemôže pýtať viac, pretože by navrhovateľovi takúto sumu nik nezaplatil. Navrhovateľ v čase predaja, pred ním i potom disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, nemal úver ani na nehnuteľnosti a svoju finančnú situáciu vykresľoval pred svedkyňou X. R. inak, pretože chcel ukončiť činnosť a dohodnúť sa s X. R., ktorá však nebola k dohode naklonená, neustále jednanie odkladala a bola si vedomá, že sa obohatila na úkor navrhovateľa a navrhovateľ robil všetko preto, aby sa mu podarilo získať akékoľvek finančné prostriedky od X. R. resp. zľavu na nájomnom za zabudované investície, tak ako boli pôvodne ústne dohodnutí. Po navrhovateľovi nebola zo strany súdu daná požiadavky na preukázanie dostatku finančných prostriedkov, z ktorých boli jednotlivé čiastky hradené, pričom by navrhovateľ dokázal preukázať dostatok finančných prostriedkov a toto považuje navrhovateľ zo strany za poškodenie jeho práv. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd „zrušil a vyhovel návrhu v plnom rozsahu“ vrátane trov konania podľa prílohy, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na doplnenie dokazovania.
Odporca podal včas (dňa 16.01.2012) odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Navrhol v tejto časti zmeniť rozsudok tak, že „odporca“ je povinný zaplatiť „navrhovateľovi“ trovy konania vo výške 2.033,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. Odvolanie odôvodnil tým, že v predmetnej veci odporcu zastupovali traja právni zástupcovia. Trovy právneho zastúpenia boli napadnutým rozsudkom priznané len za zastupovanie JUDr. T. N., pričom odporca žiada priznať trovy právneho zastúpenia aj za zastupovanie JUDr. U. P. vo výške 1.200,- eur, ktoré trovy určitým nedopatrením neboli zarátané do pôvodne požadovanej náhrady trov konania. K náhrade trov odvolacieho konania sa navrhovateľ v tomto podaní vôbec nevyjadril.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania bez ich vyčíslenia. Podľa názoru odporcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol nič nové a v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca logicky zostavil chronológiu celého deja a podľa jeho názoru práve výpovede navrhovateľa sa rozchádzajú, prebiehajú tendenčne a nemajú vnútornú logiku. Z výpovede svedkyne R. jednoznačne vyplýva, že v deň kúpy prevádzky obdržala od navrhovateľa zvyšné nájomné vo výške 350.000,- Sk a tieto peniaze si uložila na účet. Navrhovateľ teda nemohol disponovať dostatočne vysokou finančnou čiastkou na poskytnutie pôžičky najmä s poukazom na jeho prvú výpoveď, kde tvrdil, že na pôžičku použil výlučne peniaze z predaja baru. Odporca práve svedkami sa snažil preukázať, že pôžička v skutočnosti neprebehla, bola fiktívna a slúžila ako určitá garancia navrhovateľovi k tomu, že mu bude kúpna cena vyplatená, pokiaľ splní svoje záväzky.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa jeho názoru trovy konania, ktoré žiada odporca priznať v odvolaní, neboli požadované podľa § 151 ods.
1 O.s.p. v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto prípade ide o prekluzívnu lehotu. Z toho dôvodu navrhol, „aby súd odvolanie odporcu zamietol a priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za tento úkon vo výške 333,80 eur“. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s uvedeným tvrdením navrhovateľa, žiada, aby neboli priznané právne úkony prevzatia a prípravy ani jednému z nasledujúcich právnych zástupcov odporcu, pretože tento úkon mal zarátaný prvý právny zástupca odporcu, za ktorého si odporca náhradu trov neuplatňuje. Navrhovateľ ďalej navrhol neuznať trovy JUDr. P. za štúdium spisu a konzultácie, ktoré boli spôsobené výmenou právneho zástupcu, čo vyplýva z faktúry uvedenej právnej zástupkyne.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní účastníkov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Keďže navrhovateľ podal odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku vo veci samej a odporca podal odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, odvolací súd bol povinný najskôr pristúpiť k preskúmaniu správnosti výroku napadnutého rozsudku vo veci samej z dôvodov odvolania navrhovateľa.
Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.
K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek obsahu ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., na ktoré ustanovenie navrhovateľ poukázal v odvolaní v spojení s ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., navrhovateľ nešpecifikoval, ku ktorému z písmen a) až j) § 221 ods. 1 O.s.p. uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedený obsah odvolania navrhovateľa odvolací súd ustálil, že navrhovateľ namietal nesprávnosť zisteného skutkového stavu.
Podľa odvolania navrhovateľa tento namietal správnosť skutkového záveru okresného súdu, podľa ktorého nebolo preukázané poskytnutie sumy 350.000,- Sk odporcovi zo strany navrhovateľa z titulu pôžičky medzi účastníkmi, keď navrhovateľ v dôvodoch odvolania vytýkal okresnému súdu, že neuveril tvrdeniam navrhovateľa a neprihliadol na rozpory vo výpovediach vypočutých osôb, resp. pri hodnotení výpovedí neprihliadol na vzťahy medzi svedkami a účastníkmi konania. Navrhovateľ tiež vytýkal okresnému súdu, že zo strany okresného súdu mu nebola daná požiadavka na preukázanie dostatku finančných prostriedkov, čo navrhovateľ považuje za poškodenie jeho práv. Uvedené zodpovedá navrhovateľom uplatnenému dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p..
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, podľa odôvodnenia odvolania by podľa názoru navrhovateľa mala byť takouto vadou skutočnosť, že zo strany okresného súdu nebola daná požiadavka na preukázanie dostatku finančných prostriedkov.
V súvislosti s s uvedenou námietkou považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. o dôkaznej povinnosti účastníkov v návrhových konaniach,
podľa ktorého ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zo znenia uvedeného ustanovenia nevyplýva súdu pred rozhodnutím vo veci žiadna povinnosť upozorňovať účastníkov, že nedostatočne splnili svoju dôkaznú povinnosť a vyzývať ich na odstránenie tohto nedostatku. Takýto postup súdu by v konečnom dôsledku bol v rozpore s princípom nestrannosti súdu v súdnom konaní, nakoľko takéto upozornenie účastníka konania by znamenalo nežiaducu pomoc zo strany súdu tomuto účastníkovi na dosiahnutie víťazstva v spore proti druhému účastníkovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že zo strany okresného súdu mu nebola daná požiadavka na preukázanie dostatku finančných prostriedkov.
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z obsahu odôvodnenia odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ namieta správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, keď dospel k záveru o nepreukázaní odovzdania sumy 350.000,- Sk odporcovi.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Súdy v občianskom súdnom konaní musia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 132 O.s.p., to znamená, že vykonané dôkazy hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného, na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vytýkať nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa ani v prípade, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné súdu prvého stupňa vytknúť hodnotenie dôkazov spôsobom, odporujúcim ustanoveniu § 132 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani v prípade, ak skutkový stav veci nie je správne zistený, pretože súd prvého stupňa nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať. Nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Na základe preskúmania, či okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a súd prvého stupňa sa vyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V prejednávanom prípade je nepochybné, že tvrdenia účastníkov sa rozchádzali v tom, či pred podpisom zmluvy o pôžičke navrhovateľ odovzdal odporcovi 350.000,- eur. Okresný súd tak primárne stál pred úlohou ustáliť, či vykonané dokazovanie preukazuje túto skutočnosť.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa názoru okresného súdu navrhovateľ vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania reálneho odovzdania sumy 350.000,- Sk pred podpisom zmluvy o pôžičke u notára. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov o tejto skutočnosti okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu logicky vychádzal z nepreukázania reálnej dispozície navrhovateľa so sumou 350.000,- Sk dňa 03.07.2008, keď navrhovateľ dňa 01.07.2008 obdržal 500.000,- Sk, z ktorých v ten istý deň vyplatil X. R. dlh na nájomnom vo výške 300.000,- eur, pričom na pojednávaní pred okresným súdom dňa 09.06.2011 navrhovateľ jednoznačne uviedol, že sumu 3500.000,- Sk odovzdal odporcovi práve zo sumy 500.000,-
eur. Na základe uvedených okolnosti z hľadiska neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia dokladmi.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočným spôsobom zaoberal aj so okolnosťou spriaznenosti vypočutých svedkov s odporcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že samotný vzťah vypočúvanej osoby k niektorému z účastníkov konania alebo k veci, sám osebe nemôže byť okolnosťou, na základe ktorej by bolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver o nehodnovernosti výpovede tejto vypočúvanej osoby. Zákon z hľadiska závažnosti dôkazu nerobí rozdiel medzi výpoveďou takejto osoby a osoby bez akéhokoľvek vzťahu k prejednávanej veci. Opačný názor by v rozpore s ustanovením § 125 a § 132 O.s.p., preto viedol k absurdnému záveru, podľa ktorého by sa pri hodnotení dôkazov prakticky mali automaticky diskvalifikovať výpovede osôb len na základe ich vzťahu pre ich nedôveryhodnosť. S poukazom na uvedené nie je možné vytknúť okresnému súdu, že len z dôvodu spriaznenosti týchto vypočutých osôb s odporcom nevylúčil možnosť pravdivosti ich výpovedí. Pokiaľ okresný súd skonštatoval, že vo výpovediach týchto osôb nenašiel výrazné rozpory a že ich výpovede zhodne dokresľovali logický priebeh udalostí (okolnosti kúpy prevádzky od navrhovateľa a následné vybavovanie povolení k prevádzke herne a automatov, za ktorým účelom bola prevádzka kúpená), majú takéto závery okresného súdu oporu vo vykonaných dôkazoch. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena v otázke preukázania reálneho odovzdania peňazí odporcovi z titulu pôžičky za vyvodený z vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., preto odvolací súd nezistil nesprávnosť okresným súdom ustáleného skutkového stavu veci.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že v odvolaní navrhovateľa sa nenachádza žiadna argumentácia, v ktorej by bola namietaná nesprávnosť aplikácie konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia na zistený skutkový stav veci. Preto odvolací súd, súc v zmysle 212 ods. 1 O.s.p. viazaný dôvodmi odvolania, konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci okresným súdom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., tak ako to už vyššie uviedol.
Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré podal z dôvodu nedopatrenia vyčísliť trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti tohto odvolania.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na citované ustanovenia a vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 29.12.2011, pričom odporca vyčíslil trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu až v odvolaní, podanom dňa 16.01.2012, je v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. výrok rozsudku okresného súdu o priznanej náhrade trov odporcu vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v odvolateľmi
napadnutých výrokoch vecne správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca si v konaní uplatnil všeobecne právo náhrady trov a toto právo mu bolo po vyčíslení trov konania pred okresným súdom aj priznané v rozsudku okresného súdu. Pokiaľ ide o odvolacie konanie, odporca do dňa verejného vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil trovy odvolacieho konania a neurobil tak ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Keďže zo spisového materiálu okrem možných nevyčíslených trov právneho zastúpenia odporcu v súvislosti s odvolacím konaním nevyplývajú žiadne iné trovy konania, odvolací súd v písomnom vyhotovení rozsudku nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti písomného vyhotovenia tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .