Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-133-2011.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/133/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., zastúpenej v konaní JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B., zastúpený v konaní JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 571,92 eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 34,- eur titulom trov právneho zastúpenia 280,94 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanom na tunajšom súde dňa 6.5.2011 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 571,52 eur, spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 571,52 eur od 25.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 3.11.2007 bola navrhovateľka po predchádzajúcom fyzickom konflikte napadnutá žalovaným pred vstupom do baru nachádzajúcom sa na ulici K. O. B.. Žalovaný žalobkyňu udrel do tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanín okolo pravého oka s okoloočnicou, krvnou podliatinou a pomliaždenie nosa na dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní 6-tich dní. Za tento skutok bol žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 80/2008 uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona odsúdený a žalobkyňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobkyni bola spôsobená škoda na zdraví spočívajúca v bolesti bolestného vyčísleného znalcom s odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia W.. X. K. H.., ktoré vyčíslil v sume 7.504,40 Sk, celkovo 20 bodov. V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 322,40 eur, celkovo uplatnila náhradu škody vo výške 571,52 eur.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.5.2011, č.k. 25 Ro 135/2011-15 proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor.
Žalovaný v odpore uviedol, že uplatňovaný nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa si náhradu škody spôsobenú trestným činom v trestnom konaní riadne a včas neuplatnila. Poukázal na ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku, kedy poškodený má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Následne v časti nároku na náhradu škody z titulu bolestného vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia poukázal na to, že žalobkyňa okrem tvrdenia nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci, aká jej škoda v skutočnosti vznikla a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu 1T 80/08-227, znaleckým posudkom W.. K. H.., výzvou na náhradu škody zo dňa 7.4.2011, odporom, zápisnicou o výsluchu svedkyne zo spisu 1T 80/08, znaleckým posudkom W.. X. K., H.. č. 4/2008, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, zápisnicou z pojednávania vo veci 1T 80/08 zo dňa 29.7.2008, zápisnicou z pojednávania trestnej veci z 10.3.2009 a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.12.2011 tak, že žalobu v časti o zaplatenie 249,10 eur zamietol, a žalobu v časti o zaplatenie 322,42 eur zamietol (ktorá bola uplatňovaná titulom trov vynaložených na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v adhéznom konaní) a uložil žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, kde odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd 1. stupňa žalobu v časti o zaplatenie 249,10 eur zamietol, a zrušil výrok súdu 1. stupňa v časti o zaplatenie 322,42 eur, ako aj vo výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd 1. stupňa zamietol žalobu na prvom pojednávaní s odôvodnením, že dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom zo zápisnice z prvého pojednávania vyplynulo, že žalobkyňa nezostala nečinnou a svoj nárok na náhradu škody chcela doplniť špecifikáciou trov právneho zastúpenia. V ďalšom poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s ustanovením § 557 ods. 2 Trestného poriadku v zmysle, ktorého súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť, že na návrh poškodeného odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T 80/08, špecifikáciou trov právneho zastúpenia v konaní 1T 80/2008, opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 12C 133/2011 - 74 zo dňa 11.4.2013 tak, že žalobu zamietol a uložil povinnosť žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie na základe, ktorého odvolací súd v zmysle zásad 212 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ani na zmenu napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 220 O.s.p.
Pritom odvolací súd konštatoval nesprávny právny záver vo vzťahu k vysporiadaniu sa so vzťahom nároku náhrady škody a aplikáciou ustanovenia § 557 Trestného poriadku v trestnom konaní, mal za to, že z odôvodnenia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila nárok ak či bola v uplatnenom nároku úspešná.
Vyjadril záver že právo na náhradu škody poškodenému vo forme zaplatených trov konania, ktoré uhradil splnomocnencovi, nie je možné priznať, kým žalobkyňa má možnosť žiadať najprv svoj nárok na náhradu trov v trestnom konaní a až následne po takomto zistení bude možné sa zaoberať predpokladmi nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. Taktiež poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou konkurencie ak prednosti jedného z možných uplatnených nárokov, a to nároku na náhradu škody a nároku na náhradu trov konania poškodeného v trestnom konaní a z toho dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, so zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písmena f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Na základe takto vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne prejednal pričom bolo dané poučenie účastníkom konania podľa ustanovení § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p. a účastníci konania nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania.
Právny zástupca žalobkyne k samotnej právnej argumentácii odvolacieho súdu nemal ďalšie vyjadrenia, poukázal však na to, aby súd zvážil použitie ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade neúspechu žalobkyne.
Právny zástupca žalovaného poukázal vo vyjadrení na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého za škodu spôsobenú trestným činom nemožno pokladať to, čo poškodenému ušlo uhradením trov nevyhnutných na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom vrátane trov vzniknutých priberaním splnomocnenca. V ďalšom poukázal na to, že ustanovenia trestného poriadku sú vo vzťahu ku náhrade trov konania v pomere „lex specialis“. Poukázal na to, že splnomocnenec poškodenej v trestnom konaní mal v zmysle Trestného poriadku uplatniť trovy zastúpenia v rámci trestného konania a to bez ohľadu na to, či bola poškodenej priznaná náhrada škody. Naviac poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynul aj záver, že finančné prostriedky pre splnomocnenca žalobkyne mal uhradiť otec poškodenej.
Vo veci mal súd zistené, že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T 80/08-227 uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 250,- eur. Súčasne tým istým rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť škodu vo výške 186,82 eur poškodenému B. O., pričom poškodená žalobkyňa v tejto právnej veci bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
V trestnom konaní bolo zistené že dňa 3.11.2007 o 24.00 hod. v čase výkonu služby na ulici Hlavnej pred vstupom do baru Stephan č. 49 po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol žalovaný žalobkyňu, a to tak, že túto päsťou udrel do oblasti pravého oka, následne najmenej dvakrát päsťou udrel B. O.X. do oblasti hlavy a fyzicky napadol aj Z. U.. V dôsledku útoku žalobkyňa utrpela zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív okolo pravého oka s okoloočnicovou krvnou podliatinou s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 6-tich dní. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku bolo poukázané, že poškodená, v tejto právnej veci žalobkyňa, si náhradu škody spôsobenej jej trestným činom v konaní neuplatnila. Pričom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bolo uvedené, že súd poškodenú Y. Z. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie. Proti takémuto rozhodnutiu poškodená sa riadnym opravným prostriedkom nápravy nedomáhala.
Z predloženého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia W.. X. K. H.., mal súd zistené, že znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania, kde bolo znalcom konštatované a vyčíslené bolestné za pomliaždenie mäkkých tkanív okolo pravého oka s okoloočnicovou, krvnou podliatinou 15-timi bodmi, pomliaždenie nosa 5-timi bodmi, spolu 20 bodov. Celkovo bola vyčíslená hodnota pri sume jedného bodu pre rok 2007 - 375,22 Sk v sume 7.504,40 Sk. Zo spisu tunajšieho súdu 1T 80/08 so zápisnice o výsluchu svedka poškodeného v tejto právnej veci žalobkyne zo dňa 27.12.2007 mal súd zistené, že žalobkyňa si v zmysle ust. § 46 ods. 1 Tr. poriadku uplatnila náhradu škody. Následne so zápisnice zo dňa 17.4.2008 o výsluchu žalobkyne mal súd zistené, že na otázku, z akého dôvodu a v akej výške si žiada priznať náhradu škody, sa nevedela vyjadriť. V trestnej veci sp.zn. 1T 80/2008 žalobkyňa v tejto právnej veci si zvolila splnomocnenca v osobe advokáta dňa 26. 5. 2008.
Podľa zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 29.7.2008 spisu sp.zn. 1T 80/08 žalobkyňa na výzvu súdu si uplatnila škodu, avšak poukázala na to, že výšku nevie presne vyčísliť, následne v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.3.2009, kedy bola žalobkyňa zastúpená splnomocnencom v trestnom konaní, tento uviedol, že pokiaľ sa týka náhrady škody, v trestnom konaní si túto neuplatňujú a uplatnia si ju v rámci občianskeho súdneho konania. Právny zástupca poškodenej ako splnomocnenec si neuplatnil ani na tomto hlavnom pojednávaní, tak ako ani v priebehu trestného konania, ako to vyplýva z pripojeného spisu ani náhradu trov právneho zastúpenia. Uvedené uplatnenie, prípadne vyčíslenie vyčíslenie trov ako vyplýva z trestného spisu ani neskôr nebolo zo strany splnomocnenca vykonané.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:
Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ods. 1, 2 § 53 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
V zmysle ust. § 558 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. Podľa § 557 ods. 1, 2 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody vzniknutej titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 1T 80/2008 sa žalobkyňa mohla domáhať len s prihliadnutím na závery trestného konania ohľadom náhrady škody.
Ako vyplynulo aj zo záverov trestného konania, náhrada škody nebola v trestnom konaní žalobkyni priznaná ani sčasti.
Trovy poškodeného uvedené v ods.1 § 557 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku nemožno považovať za "škodu spôsobenú trestným činom", a preto o ich náhrade sa nerozhoduje v odsudzujúcom rozsudku, ale samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 558 ods. 1 Trestného poriadku.
V danej právnej veci splnomocnenec žalobkyne prevzal splnomocnenie dňom 26.5.2008 v čase po podaní obžaloby, ktorá bola podaná dňa 13.5.2008, napriek zvolenému splnomocnencovi poškodená v tom konaní žalobkyňa, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.7.2008 trestného spisu sp.zn. 1T 80/08 tunajšieho súdu uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ale jej výšku presne vyčísliť nevie. Pritom ako vyplynulo zo zistenia skutkového stavu veci, v trestnom spise sa nachádzal znalecký posudok, na základe ktorého bolo možné vyčísliť výšku škody. Pri výsluchu poškodenej v tomto konaní žalobkyne jej splnomocnenec bol prítomný a položil jej dve otázky, na ďalších pojednávaniach konaných dňa 9.9.2008 a 20.9.2008 a na pojednávaní dňa 21.1.2009 nepoložil žiadnu otázku ani nevykonal žiadny úkon, v priebehu hlavného pojednávania v záverečnej reči dňa 10.3.2009 zástupca poškodenej uviedol, že sa pripája k záverom prokurátora a podotkol, že pokiaľ ide o škodu túto si v konaní neuplatnili, ale uviedol, že si ju uplatnia v rámci občianskeho súdneho konania (pritom samotná žaloba na náhradu škody v občianskom súdnom konaní bola podaná až dňa 6. 5. 2011).
V zmysle ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku možno uložiť povinnosť odsúdenému nahradiť poškodenému trovy potrebné na účelné uplatňovanie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých ich pribratím splnomocnenca. V zmysle ustanovenia ods. 2 § 557 Trestného poriadku, môže súd podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania návrh poškodeného na priznanie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vznesený nebol, v tomto smere žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v tomto civilnom súdnom konaní uvedené ani netvrdila, súd napriek tomu, vzhľadom na vyjadrený právny záver
odvolacieho súdu, túto skutočnosť (aj, keď tvrdená nebola), zisťoval prostredníctvom trestného spisu tunajšieho sp.zn. 1T 80/2008 a preukázaná nebola. Pokiaľ ide o otázku konkurencie a prednosti jedného z nárokov, tu súd poukazuje na to, že Trestný poriadok v rámci rozlišuje právo poškodeného na náhradu škody a právo poškodeného na náhradu trov v tomto smere, súd mal za to, že takéto vyjadrenie už samotné rieši špeciálne otázku náhrady trov poškodeného v rámci trestného konania a teda, že ide o osobitný nárok, ktorého vznik ale aj jeho náhradu založil tento právny predpis, ktorý je potom možné riešiť len v rámci trestného konania. Špeciálny predpis ktorý obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Z týchto dôvodov súd uplatnený nárok zamietol. Len pre úplnosť súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Tdo 45/2007, ktorým bol zrušený napadnutý rozsudok Okresného súdu v Bardejove aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, v ktorom sa Okresný súd v Bardejove zaoberal rozhodovaním o spáchaní prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky a prečinu ublíženia na zdraví, kde došlo k ľahším zraneniam na strane poškodeného a teda v konaní rovnako vystupovala osoba poškodeného ako v tomto konaní, okresný súd obvineného uznal vinným, rozhodol tiež o náhrade škody v prospech poškodeného a zároveň rozsudkom, od podľa § 557 ods. 1 uložil obvinenému povinnosť nahradiť trovy konania k rukám zvoleného advokáta poškodeným. Predmetným rozhodnutím Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že podľa ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku (čo je aplikovateľné aj v tejto právnej veci) na náhradu trov poškodeného bolo možné zaviazať odsúdeného, teda toho, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť (§ 10 ods. 13 Trestného poriadku) a najvyšší súd uzavrel, že výrok napadnutého rozsudku Okresného súdu o aplikácii ustanovenia § 557 Trestného poriadku (zaviazanie obvineného na náhradu trov poškodeného) nie je legálny, lebo k takému rozhodnutiu je možné dospieť až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody. Z toho vyplýva, čo je použiteľné aj pre toto konanie, že poškodená aj po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní si mohla uplatniť náhradu trov konania vzniknutých v rámci trestného adhézneho konania. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, najčastejšie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný poriadok.
Z týchto dôvodov súd zamietol v tejto časti uplatňovaný nárok t.j. v sume 322,42 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p ich náhradu priznal žalovanému vzhľadom na celkový úspech vo veci.
Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov zaplateného súdneho poplatku v sume 34 eur za podaný odpor a trov právneho zastúpenia.
Právny zástupca žalovaného vyčíslil a trovy právneho z hodnoty sporu 571,52 eur odmena za jeden úkon právnej pomoci tak predstavuje sumu 38,18 eur, za úkon vykonaný dňa 11.4.2013 z hodnoty sporu 322,42 vo výške 24,90 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z , a to takto za 7 úkonov (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia odpor, účasť na pojednávaní dňa 8.12.2011, písomné vyjadrenie na odvolanie, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2013, písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci samej dňa 25.6.2013, zastupovanie na pojednávaní dňa 21.10.2014 ) 4 x 38,18 eur = 114,54 eur, 3 x 24,90 eur, 3 x 7,41 eur + 1 x7,63 + 2 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur t. j. ku siedmim úkonom právnej služby (režijný paušál) = 53,25 eur + 20%DPH 56,19 eur = 280,94 eur.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym zástupcom žalovaného, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca žalovaného platiteľom)
Čo sa týka a použitia ustanovenia § 150 O.s.p. tu súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 3678 /12, bodu 19. ktoré je aplikovateľné aj v tejto právnej
veci a to: „námitky týkající se aplikace ustanovení § 150 o. s. ř., nutno konstatovat, že se jedná o procesní ustanovení, jehož užití je výslovně na uvážení obecného soudu. Pokud se tedy, ať již obvodní či městský soud rozhodl dané ustanovení neaplikovat, není jeho povinností toto jakkoli zdůvodňovat. Důvodem je zde především ta skutečnost, že ustanovení § 150 o. s. ř. je výjimkou z obecného pravidla a pokud nedojde k aplikaci této výjimky, platí pravidlo obecné. Jinými slovy řečeno, povinnost odůvodnění nákladového výroku z úhlu pohledu ustanovení § 150 o. s. ř. by nastala teprve v případě, že by došlo k jeho aplikaci. Napriek tomu, keďže právny zástupca žalobkyne sa dovolával pri rozhodovaní o trovách konania uplatnenia zrejme ustanovenia § 150 O.s.p. v spojení s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd teda prihliadol, nato, že v danej právnej veci ide nepochybne o sporové konanie a povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úvaha, že ide o výnimočný prípad, by mala byť podľa tvrdenia žalobkyne v tom, že žalovaný spáchal trestný čin pri, ktorom došlo k poškodeniu jej zdravia. Tu súd však poukazuje, že žalovaný bol uznaným vinným za čo mu bol uložený trest. Čo sa týka náhrady škody žalobkyni v ďalšom súd poukazuje na to, že trestným činom spáchaným žalovaným bola poškodená, ešte aj iná osoba, ktorá si riadne uplatnila náhradu škody v adhéznom konaní, ktorá jej bola aj priznaná a teda hospodárnosť konania bola oproti tejto právnej veci oveľa efektívnejšia, naviac uplatnená náhrada škody bola po uplynutí premlčacej doby. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto v danej právnej veci nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa nežiadala nepriznať náhradu trov konania pre svoje majetkové, sociálne prípadne osobné pomery v tomto smere takéto tvrdenia ani nepredniesla, preto sa súd s nimi nemôže vysporiadať, to uvádza súd pre prípad, že by tieto boli obsahom argumentácie v prípadnom odvolaní. Pretože žalovaný ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.