Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62C/15/2022

Uznesenie

Okresný súd U. Z. v právnom spore žalobcu: T. Y.. N.. K.. Y. Y.D. J. Č.. XX, U. - J. Č. Y. J., Z.: XX C. C., M. G. X. F. Y.. N.. K.. Y. Y. M. Č.. XX, U., Z.: XX C. C., proti Ž.: Z.. G. X., Q.. XX.XX.C., U. J. R. U. Č.. C., K. Y., M. G.W. X. D. &. O.. Y..N..K.. Y. Y. R. Č.. X, U. - J. Č. Y. J., Z.: XX C. C., K. M. Z. X.C.,XX €. Y. R., W.

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu XXX%.

odôvodnenie:

X. Žalobou postúpenou z Okresného súdu U. U. ako upomínacieho súdu Okresnému súdu U. Z. ako vecne a miestne príslušnému civilnému súdu dňa XX.XX.XXXX, sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia istiny v sume X.C.,XX € spolu s úrokom vo výške X,XX % ročne zo sumy X.C.,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.C.,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. M. žalobu odôvodnil tým, že žalovaná viedla žalobcovi účtovníctvo a obsluhovala jeho bankové účty, pričom svoj prístup zneužila a dňa XX.XX.XXXX poukázala z bankového účtu žalobcu platbu vo výške X.C.,XX €. v prospech spoločnosti J. D., Y..N..K.. G. R. T. T. X.C.,- €. T. R. Y. P. Y..N..K.., pričom týmito platbami boli uhradené faktúry za plnenia, ktoré boli poskytnuté žalovanej ako fyzickej osobe, čím sa žalovaná mala na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že žalobca za žalovanú splnil to, čo mala žalovaná podľa práva plniť sama.

X. Proti Okresným súdom U. U. vydanému platobnému rozkazu zo dňa 1. februára XXXX, sp. zn. C./XX/ C. podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom okrem iného namietla neodstrániteľnú vadu v procesných podmienkach v podobe prekážky skôr začatého konania (litispendencie), nakoľko na základe žalobcom dňa XX.XX.XXXX podaného trestného oznámenia je momentálne voči žalovanej vedené trestné stíhanie - konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý je totožný s nárokom žalobcu uplatneným v tomto neskôr začatom civilnom sporovom konaní. Svoj procesnoprávny názor žalovaná podporila rozhodnutiami Q. súdu A. republiky sp. zn. C. C./C. G. Y.. M.. C. X/C., v zmysle ktorých odôvodnenia adhézne konanie je typom konania, v rámci ktorého možno v priebehu trestného konania uplatniť nárok, ktorý je možné uplatniť iba v občianskom konaní, pričom zahájenie adhézneho konania bráni pokračovaniu neskôr začatého občianskoprávneho konania s tým, že v zmysle nálezu Ú. Y. Y. Z.. Ú. C./C., rozhodujúcim okamihom pre posúdenie prekážky litispendencie, ktorá patrí k podmienkam konania, je stav v čase začatia konania. Vzhľadom na skutočnosť, že už skôr začaté adhézne konanie, pokiaľ sa týka osoby žalobcu a žalovanej, druhu nároku, výšky škody, spôsobu, príčinnej súvislosti vzniku škody a skutkových okolností, je totožné s neskôr začatým civilným konaním, navrhla žalovaná konanie v zmysle ustanovenia § 159 zákona č. XXX/XXXX Z.z. O. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.“) zastaviť.

X. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX (replike) nevzhliadol prekážku skôr začatého konania, nakoľko predmetom žaloby v tomto spore nie je nárok na náhradu škody, ktorého sa

žalobca domáha v skôr začatom adhéznom konaní, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. protiprávne konanie (protiprávna činnosť) žalovanej nie je v prípade bezdôvodného obohatenia podmienkou pre vznik jej povinnosti vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia a preto z dôvodu, keď totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu (F., T.. Č. O. R. R. Z.. - Z.. D.. R.: B. X., C., Y.. C.), M. Ž. Q., Ž. X. Y.Ú. Q. I. §. C. O..

X. Na podporu správnosti svojej námietky týkajúcej sa prekážky skôr začatého adhézneho konania, žalovaná v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX (duplike) uviedla, že totožnosť nároku musí byť posudzovaná aj na základe uvádzaných skutkových tvrdení s tým, že pod totožnosťou právneho dôvodu je potrebné rozumieť právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Q. súdu Y. republiky sp. zn. C. C./C. M. D. XX.XX.C., podľa ktorého totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja a teda totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Na porovnanie skutkových tvrdení žalobcu v adhéznom konaní a posudzovanom civilnom sporovom konaní žalovaná uviedla, že v D. údajov k trestnému oznámeniu zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých mu vznikol nárok na náhradu škody v adhéznom konaní nasledovne: „.M. U. Ú. Y. T. Y.. N.. K.. (T. T. R. U. Y. G..Y.., Č. Ú. Y. C. C. C. C. C.) I.Q. Z.. G. X. D. XX.XX.C. G. Ď. D. R. Y., X. Y. R. Q. G. Q. Q. Ž. K. Y. Y. Ž. M. R. Y., G. W.: R. T. T.Ý. X.C.,- €. na U. Ú. T. T. A. U., G.. Y.., R. M. U., Č. Ú. Y. C. C. C. C. C., X. U. J. R. Y. P. Y..N..K.. Y. Y. Č.. D. C. C. XX Š. U., Z. Č. XX C. C. G. R. T. T. X.C.,XX €. na U. Ú. T. T. A. U., G.. Y.., R. M. U., Č. Ú.W. Y. C. C. C. C. C., X. U. J. R. Y. J. D., Y.. N.. K.. Y. Y. X. XX, C. XX U., Z. Č. XX C. C.“.. T. Q. na vydanie platobného N. R. D. XX.XX.C. Ž. I. Q. N. Y. K., na M. X.O. J. D. X. T. U. K. na Y. Ž.: „.D. XX.XX.C. U. M. U. Ú. Ž. (T. T. R. U. Y. G..Y.., Č. Ú. Y. C. C. C. C. C.) R. R. na U. Ú. Y. J. D., Y.. N.. K.. (T. T. A. U., G.. Y.., R. M.Q. U., Č. Ú. Y. C. C. C. C. C.) T. T. X.C.,XX €. G. na U. Ú. Y. P. Y..N..K.. (T. T. A. U., G.. Y.., R. M. U., Č. Ú.W. Y. C. C. C. C. C.) R. T. T. X.C.,- €.“.. Vzhľadom na I. Ž. zdôraznila, že skutkové tvrdenia žalobcu sú po obsahovej stránke v oboch prípadoch totožné a žalobca sa tak pokúša získať dvakrát tie isté finančné prostriedky, pretože aj v adhéznom konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody v sume X.C.,XX € a zároveň žiada v civilnom konaní vydanie bezdôvodného obohatenia v sume X.C.,XX €., preto žalobca nemôže popierať, že v oboch konaniach ide o jeden a ten istý nárok. M. poukázala na to, že v prípade stretu inštitútov náhrady škody a bezdôvodného obohatenia si právna veda vytvára rôzne prístupy, ako predísť absurdným výsledkom (ako napríklad zaplatiť dvakrát to isté) a jedným z takýchto spôsobov je úplná alebo čiastočná subsidiarita jedného inštitútu k druhému. R. úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva, t. j. aj voči náhrade škody, z čoho vyplýva, že právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní len v tom prípade, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu (či škodná udalosť), povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody, nie od bezdôvodného obohatenia.

X. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca nad rámec svojej predošlej argumentácie týkajúcej sa prekážky skôr začatého konania uviedol, že nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sú z hľadiska právneho posúdenia dva odlišné právne dôvody, aj keď ich môže spájať rovnaká výška obidvoch nárokov. M. mal za to, že si môže vybrať, z ktorého dôvodu sa bude domáhať plnenia, ak rovnaká osoba je vo vzťahu k žalobcovi zodpovedná za vznik škody (pretože naplnila podmienky nároku na náhradu škody) a rovnako je povinná vydať mu predmet bezdôvodného obohatenia; nie je pritom vylúčené, aby sa domáhal plnenia aj z obidvoch dôvodov, avšak pokiaľ by sa týchto plnení domáhal samostatne, tak po uspokojení jedného nároku už nemôže byť úspešný pri druhom nároku. J. za to, že v civilnom sporovom konaní uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je založený nielen na inom právnom dôvode ako nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ale aj na iných rozhodujúcich skutkových okolnostiach, hoci veľmi úzko súvisiacich (nie však totožných) s okolnosťami, na ktorých je založený nárok na náhradu škody. V adhéznom konaní si žalobca nemôže uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ak by súd v tomto konaní nekonal o takomto nároku žalobcu, podľa názoru žalobcu by tým zasiahol do jeho práva na súdnu ochranu. M. tiež popiera obranu žalovanej, že žalobca sa snaží domôcť od žalovanej tej istej pohľadávky dva krát, nakoľko má byť zrejmé, že ak by sa žalobca v tomto konaní domohol od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, zanikol by v tomto rozsahu nárok žalobcu na náhradu škody, resp. aj naopak.

X. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zdôraznila, že uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní jasne preukazuje trestné oznámenie podané zástupcom žalobcu za všetky spoločnosti skupiny R. a táto skutočnosť je zjavná aj z uznesenia o vznesení obvinenia voči žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, kde na strane X v bodoch XX a XX je vznesené obvinenie z dôvodu tvrdenej platby v sume X.C.,- €. G. T. Y. X.C.,XX € z účtu žalobcu, ktorý je totožným - identickým nárokom s nárokom uplatneným v tomto civilnom konaní a ktorý si žalobca na základe totožných skutkových tvrdení a v rovnakej výške uplatnil voči žalovanej skôr v adhéznom konaní vedenom pod A.: X.-C./X-T.-U.-C.. M. uviedla, že totožnosť skutku (predmetu sporu) nie je synonymum pre právnu kvalifikáciu skutku, pričom právne posúdenie nie je ani len jednou z obligatórnych náležitostí žaloby, procesné strany civilného konania nie sú povinné uviesť akékoľvek právne ohodnotenie sporu, z čoho vyplýva, že konajúci súd následne ani nemôže byť viazaný právnym posúdením (platí zásada iura novit curia), ak sa ho strana rozhodne do svojho podania interpretovať. R. povinnosťou žalobcu je náležite uviesť skutkové tvrdenia zakladajúce jeho právny nárok, preto logicky ani nemôže byť pri posudzovaní totožnosti skutku braná do úvahy právna kvalifikácia, ak ju žalobca vo svojom podaní uvedie. R. totožnosti predmetu sporu je preto súd povinný vždy skúmať iba podstatné skutkové tvrdenia, resp. formuláciu petitu. M. tiež poukázala na rozhodovaciu prax Q. súdu Y. republiky, ktorý sa pri skúmaní identity konania z hľadiska prekážky litispendencie vôbec nezameriava na právnu kvalifikáciu, ale za smerodajné slúži výlučne petit, ktorého sa žalobca domáha a rozhodné skutkové okolnosti (žalobná narácia), z ktorých žalobca odvodzuje svoj právny nárok. M. poukázala aj na uznesenie Okresného súdu U. III zo dňa XX.XX.C., Č..X.. C./XX/C.X- XXX, v ktorom súd posudzoval rovnakú situáciu, kedy bol nárok uplatnený v totožnom adhéznom konaní vedenom pod A.: X.-C./X-T.-U.-C. a zároveň bol skutkovo totožný nárok uplatnený aj v civilnom sporovom konaní vedenom na Okresnom súde U. Z. pod sp. zn. C./XX/C., pričom konajúci súd v danej veci dospel k záveru o nutnosti zastaviť civilné sporové konanie z dôvodu prekážky skôr začatého konania.

X. Podľa § 159 O., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

X. Podľa § 161 ods. 1, X O., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

X. Podľa § 287 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. W. poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. X <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

XX. Prekážka skôr začatého konania (litispendencie) patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky civilného sporového konania a znamená, že o tom istom spore nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. W. sporu je podľa stabilnej súdnej praxe ako aj všeobecne akceptovanej právnej teórie daná vtedy, ak je daná totožnosť predmetu sporu a zároveň totožnosť sporových strán. W. predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom s tým, že totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. R. právnym dôvodom však nemožno chápať to, že žalobca podriaďuje svoj nárok pod ten istý inštitút a tie isté právne normy, ale týmto právnym dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. W. predmetu konania predstavuje totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. W. predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. M. petit v spojení so skutkovými tvrdeniami, z ktorých má nárok žalobcu vyplývať, predstavujú rozhodujúce aspekty pre posúdenie totožnosti predmetu konania a takto sú všeobecne akceptované súdmi v rámci ustálenej súdnej praxe (porovn. napr. rozhodnutia Q. súdu A. republiky sp. zn. C. C./C. G. Y.. M.. C. X/C., C. C./C., tiež aj rozhodnutie Q. súdu Y. republiky, sp. zn. X O. C./C.). N. okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania (C. súd Y. republiky, I.

ÚS C./C.), pričom prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a súd je vždy ex offo povinný neskôr začaté konanie zastaviť. Súd na prekážku skôr začatého konania prihliada v ktoromkoľvek štádiu konania. Z hľadiska druhu súdneho konania môže skôr začatý spor prebiehať nielen na civilnom, ale aj na inom súde (napr. trestnom). V adhéznom konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody a pokiaľ bol nárok na náhradu škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na základe toho istého skutkového vymedzenia v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom - poškodeným a žalovaným - škodcom (obvineným, obžalovaným).

XX. V posudzovanom prípade nebola sporná a je celkom evidentná totožnosť subjektov vystupujúcich v skôr začatom trestnom konaní ako poškodený a obvinený/á so subjektmi tohto civilného sporového konania vystupujúcimi ako žalobca a žalovaný/á. N. nebol sporným fakt, že na základe trestného oznámenia prijatého prokurátorom E. prokuratúry dňa XX.XX.XXXX, t. j. ešte pred iniciovaním civilného sporového konania podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde U. U. ako upomínacom súde (návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca podal nesporne D. XX.XX.C.) v znení jeho doplnenia, si žalobca v trestnom konaní uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorého sa podľa oznámenia žalobcu mala žalovaná dopustiť, pričom vyšetrovateľ X. riaditeľstva R. zboru v U. uznesením Č.: X.-C./X-T.-U.-C. M. D. XX.XX.C. vzniesol obvinenie žalovanej pre obzvlášť závažný zločin sprenevery, ktorého sa mala dopustiť okrem iného aj na tom skutkovom základe, že ako hlavná účtovníčka pre obchodné spoločnosti patriace do skupiny R. Q. D. XX.XX.C. M. R.X. na U. R. M. U. Ú. R. Ž. na Ú. Y. P., Y..N..K.. T. Y. X.C.,- €. G. na Ú. Y. J. D., Y..N..K.. T. Y. X.C.,XX - €. (Č.. S.. C. Y.D. Y.). R. T. O. Y. X.C.,XX €., X. Ž. J. T. na M. R. T. Y. X.C.,- €. G. X.C.,XX €., X.oré žalovaná, zabezpečujúca vedenie účtovníctva u žalobcu, využitím svojho prístupu k bankovému účtu žalobcu dňa XX.XX.XXXX poukázala v prospech vyššie uvedených obchodných spoločností (P., Y..N..K.. G. J. D., Y..N..K..), si žalobca uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na jeho úkor aj v tomto civilnom súdnom konaní. J. procesnými stranami tak nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v adhéznom konaní a to pred začatím občianskoprávneho sporu na upomínacom súde, nakoľko uplatnenie si nároku na náhradu škody v sume zodpovedajúcej v tomto spore uplatnenej výške pohľadávky je súčasťou opisu samotného skutku v trestnom oznámení podanom dňa XX.XX.XXXX, na ktorom základe vyšetrovateľ vzniesol žalovanej obvinenie zo zločinu sprenevery.

XX. Medzi procesnými stranami nastala spornosť, resp. názorová nezhoda ohľadom právneho posúdenia namietanej prekážky litispendencie výhradne v totožnosti predmetu civilného súdneho konania s predmetom adhézneho konania, ktoré je špecifickým druhom konania v rámci trestného konania. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že žalovaná nezaložila svoju argumentáciu o prekážke skôr začatého adhézneho konania len na oddelenom sústredení sa na žalobný návrh (petit), ktorý sa plne zhoduje s peňažným plnením uplatneným v trestnom konaní, ale opakovane správne apelovala na totožnosť skutkového základu, ktorým žalobca vymedzil svoj peňažný nárok tak v tomto civilnom sporovom konaní v rámci v žalobe opísaných rozhodujúcich skutočností ako aj v trestnom konaní v rámci skutkových okolností opísaných v podanom trestnom oznámení, podľa ktorého u žalovanej mali byť jej konaním naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. R. naopak, žalovaná komparujúc skutkové okolnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní a skutkové okolnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok uplatnený v trestnom konaní, náležite vysvetlila, v čom vidí absolútnu totožnosť nároku žalobcu uplatneného v tomto civilnom sporovom konaní s nárokom žalobcu na náhradu škody uplatnenom v trestnom konaní. D. citácie opisu rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe mal žalobcovi vzniknúť peňažný nárok na náhradu škody podľa D. údajov k trestnému oznámeniu zo dňa XX.XX.C. a opisu rozhodujúcich skutočnosti, od ktorých žalobca odvodil svoj peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle žaloby podanej v tomto spore jednoznačne prisvedčujú záveru, že žalobca zakladá svoj občianskoprávny nárok uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní na úplne totožných skutkových okolnostiach, od ktorých odvodzuje aj svoj nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní. W. rozhodujúcimi skutočnosťami sú tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná mala dňa XX.XX.XXXX ako účtovníčka u žalobcu zneužiť svoje oprávnenie disponovať s bankovými účtami žalobcu a neoprávnene poukázať finančné prostriedky z bankového účte žalobcu v prospech spoločnosti J. D., Y.. N.. K.. T. Y. X.C.,XX €. G. T. R. Y.Q. P. Y..N..K.. T. Y. X.C.,- €. a tým mali byť z účtu žalobcu uhradené faktúry za plnenia, ktoré vystavitelia faktúr poskytli žalovanej ako fyzickej osobe.

XX. Vzhľadom na nepochybnú zhodu skutkového základu v oboch žalobcom iniciovaných konaniach (tj. v tomto civilnom sporovom konaní a v trestnom konaní iniciovanom žalobcom trestným oznámením zo dňa XX.XX.C.) je nesprávna a ničím nepodložená aj námietka žalobcu o tom, že nárok na náhradu škody v adhéznom konaní je založený na iných rozhodujúcich skutkových okolnostiach ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha v tomto civilnom sporovom konaní. M. neuviedol žiadne vlastné tvrdenie, v čom by sa mali skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho peňažných nárokov líšiť a tak eliminovať alebo aspoň paralyzovať úvahy o totožnosti predmetu tohto sporu s predmetom nároku na náhradu škody v trestnom konaní z hľadiska ich skutkového základu. K. v skutkových okolnostiach, na základe ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v adhéznom konaní a na základe ktorých si na druhej strane neskôr uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, nevyplývajú zo žiadneho podania sporových strán. G. žalobcu o tom, že nárok v trestnom konaní si uplatnil na základe iných dôvodov, ako nárok v tunajšom civilnom sporovom konaní, tak nemá žiadnu oporu v jeho skutkových tvrdeniach obsiahnutých v jeho písomných podaniach, ale práve naopak, aj z písomných podaní samotného žalobcu nepochybne vyplýva absolútna totožnosť skutkových okolností, na základe ktorých sa domáha svojich nárokov v dvoch rôznych začatých konaniach.

XX. Pokiaľ ide o otázku, čo predstavuje totožnosť v predmete sporu, je nutné prisvedčiť žalovanej aj v tom, že zhodný predmet - totožný nárok súčasne prebiehajúcich konaní medzi tými istými subjektmi nemusí vyplývať a ani nevyplýva z rovnakej právnej kvalifikácie - právneho inštitútu. R. posúdenie sporu, t. j. činnosť podriadenia skutkového deja pod jemu zodpovedajúci právny stav (príslušné právne normy) je záležitosťou súdu a má vplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej súd pozná právo (iura novit curia), súd samostatne a nezávisle od právnych názorov sporových strán sám vykonáva právne posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci a právne normy aplikuje z úradnej povinnosti. F. strany sporu majú nepochybne právo uvádzať súdu aj právnu kvalifikáciu jednotlivých nárokov uplatňovaných v civilnom sporovom konaní, súd takouto právnou kvalifikáciou nie je viazaný. R. argumentácie sporových strán, ktorou sporové strany podriaďujú nároky uplatnené v civilnom sporovom konaní pod príslušné právne normy, je nad rámec procesných povinností strán sporu. Y. strany sú z hľadiska procesných predpisov povinné výlučne pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, na preukázanie ich pravdivosti predložiť alebo navrhnúť dôkazy a uviesť, čoho sa domáhajú. Aj v prípade úplnej absencie podriadenia nárokov pod príslušné právne normy sporovými stranami, je súd povinný sám použiť správne právne normy a tieto správnym spôsobom aplikovať na daný prípad. Ak teda žalobca svoj nárok uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní podriaďuje pod príslušné právne normy upravujúce inštitút bezdôvodného obohatenia ( a nasl. zákona č. XX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov), súd pri svojej rozhodovacej činnosti nie je viazaný týmto právnym názorom žalobcu, ale nárok žalobcu posudzuje samostatne a podriaďuje pod príslušné právne normy výlučne na základe žalobného petitu a rozhodujúceho skutkového deja, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Z hľadiska skúmania, čo je predmetom tohto civilného sporového konania a či ide o totožný predmet konania, ako bol už uplatnený v prv začatom adhéznom konaní, preto nemá relevanciu tvrdenie žalobcu, že jeho právny nárok uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní podriadil pod právne normy upravujúce inštitút bezdôvodného obohatenia a na druhej strane nárok uplatnený v adhéznom konaní podriadil pod právne normy upravujúce zodpovednosť za škodu.

XX. Súd dopĺňa, že aj samotný žalobca v rámci svojej argumentácie uviedol, že domožením sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej v tomto konaní zanikne žalobcovi aj nárok na náhradu škody, resp. naopak. M. inými slovami uznáva, že ak by v tomto konaní bol úspešný vo veci samej, zakladalo by to prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) vo vzťahu k adhéznemu konaniu, resp. ak by sa v adhéznom konaní domohol od žalovanej nároku na náhradu škody, zakladalo by to prekážku rozsúdenej veci pre toto konanie. G. totožnosti veci z hľadiska posudzovania prekážky rozsúdenej veci sú prakticky totožné, ako sú atribúty totožnosti veci pri posudzovaní prekážky skôr začatého konania (litispendencie). M. a účelom právnej úpravy pri oboch týchto prekážkach brániacich súdu v konaní je zabrániť tomu, aby sa niekto domáhal resp. domohol toho istého nároku alebo plnenia v dvoch rôznych konaniach. M. tým, že si sám uvedomuje a uznáva, že domoženie sa nároku na náhradu škody v začatom adhéznom konaní by predstavovalo prekážku rozsúdenej veci pre toto civilné sporové konanie (a naopak), nepochybne musí chápať, v čom spočíva totožnosť predmetu tohto civilného sporového konania s predmetom skôr začatého adhézneho konania. G. žalobcu o tom, že v tomto civilnom sporovom konaní sa domáha odlišného nároku na základe odlišných skutočností ako v skôr začatom trestnom konaní, pôsobí účelovo a je právne neudržateľná, keďže žalobca v konkrétnostiach poukázal iba na to, že on sám odlišne právne

kvalifikoval ten istý skutkový dej a tiež žalobca sám uznáva a zjavne chápe vznik prekážky právoplatne rozsúdenej veci pre prípad úspechu žalobcu v jednom zo začatých konaní pre druhé konanie.

XX. Súd v neposlednom rade pri posudzovaní prekážky skôr začatého konania musí vychádzať aj z princípu právnej istoty, ktorý sa v civilnom sporovom konaní o.i. prejavuje tým, že súdne rozhodnutia majú byť predvídateľné a sporové strany majú právo legitímne očakávať, že v totožných alebo skutkovo obdobných veciach budú súdy vykladať právne normy a rozhodovať obdobným spôsobom. J. rozhodnutiami súdov pri posudzovaním totožnej alebo obdobnej otázky nemôžu vznikať také rozdiely, ktoré by neboli spoľahlivo a presvedčivo odôvodnené špecifickými konkrétnymi okolnosťami jednotlivého prípadu. K. prístupom súdu by sa vo všeobecnosti vytrácala z rozhodovacej činnosti súdov akákoľvek právna istota a dôvera sporových strán v predvídateľnosť práva, čím by súčasne dochádzalo k porušovaniu práva sporových strán na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Ak teda súd zohľadňuje jednotlivé aspekty rozhodujúce pre posudzovanie totožnosti veci z hľadiska prekážky skôr začatého súdneho konania, je namieste, aby súd do svojho rozhodnutia reflektoval aj rozsiahlu ustálenú súdnu prax, na ktorú súd poukázal aj v odseku XX. tohto uznesenia a rovnako tiež uznesenie Okresného súdu U. Z., sp. zn. C./XX/C.-C., ktorým bolo (zatiaľ neprávoplatne) zastavené konanie pre prekážku litispendencie v skutkovo veľmi podobnej veci, pričom v tomto konkrétnom posudzovanom prípade nevzhliadol žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné sa od tejto súdnej praxe akokoľvek odchýliť.

XX. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žalobca sa v tomto konaní domáha proti žalovanej totožného nároku, ktorý si už proti žalovanej uplatnil v skôr začatom trestnom konaní vedenom pod Č.: X.-C./X-T.-U.-C., kde ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. V súlade § X59 O. v spojení s § 161 ods. 1 a § 161 ods. O. preto súd rozhodol o zastavení tohto konania.

XX. Podľa § 255 ods. X O. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 256 ods. X O. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

XX. Podľa § X62 ods. 1, 2 O., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. X O. a XXX ods. X O.. M. už v čase podania žaloby mal vedomosť o tom, že si žalobou uplatňuje ten istý nárok, ktorý si už uplatnil v inom (trestnom) konaní, v ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. Q. prekážka skôr začatého konania tak v tomto konaní existovala od počiatku, tj. od momentu podania žaloby, pričom túto spôsobil žalobca, ktorý si uplatnil totožný nárok duplicitne v dvoch rôznych konaniach. Je preto nevyhnutné dospieť k záveru, že zastavenie tohto konania procesne zavinil žalobca a žalovaná ako protistrana má podľa ods. X O. nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením (§ X62 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.