Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-11-2011.pdf
PDF · 133.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného J. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 21.10.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
J. R., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, bytom J. XXX,
sa podľa § 285 písm b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici č.k. H. XXX/XX-XX zo dňa 28.1.2011 podanej na Okresný súd Senica dňa 3l.l.20ll pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.5.20l0 asi o l0,00 h v Sekuliach u chaty č. XXX fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-zmliaždenou ranou, zmliaždenie pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 8.6.20l0 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy, čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy a otras vestibulárneho aparátu, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do l3.6.20l0,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený O. U., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom E. J.. D. XXX a D. R., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom R. XXXX/XX, E., odkazujú s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. A. XX/XXXX zo dňa 23.l0.20l2 bol obžalovaný J. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu l rok a zároveň bolo rozhodnuté o náhrade škody. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo XX/XXXX zo dňa 20.8.20l3 zrušil napadnutý rozsudok OS Senica v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v odôvodnení Krajský súd uviedol, v akom rozsahu a v akých smeroch je potrebné vo veci doplniť dokazovanie. Okresný súd Senica v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. R., svedkov O. U., H. P., P. U., rod. T., výsluchom znalca MUDr. E. H. a prečítaním záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 23.5.20l0.
Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní dňa 4.ll.20l3 k rozporom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 29.l2.20l0 a na hlavnom pojednávaní uviedol, že v skutočnosti boli na polícii dve vypočutia. Prvé vypočutie bolo spísané v deň, keď sa skutok stal a táto prvá verzia bola taká, ako vypovedal na súde. Potom o pár mesiacov bol znovu vypočutý a pri tom výsluchu policajt menil slovíčka a významy viet, čo sa mu nepáčilo a aj na to poukázal. Bol tam aj jeho obhajca JUDr. H., výpoveď vtedy nechcel podpísať, ale obhajca mu povedal, aby ju podpísal, že sa nič nedeje. Z toho dôvodu aj vymenil obhajcu. Skutok sa odohral tak, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní a tak to uvádzal aj v prvotnej výpovedi. Prvýkrát bol na polícii vypočúvaný dňa 23.5.2010 v Šaštíne. Zápisnicu o výsluchu zo dňa 29.l2.20l0 si nečítal, nevedel, čo podpisuje, ale obhajca mu povedal, že to má podpísať, tak to urobil. Pokiaľ sa týka toho druhého výsluchu na polícii, policajt to, čo písal do zápisnice, pred ním nahlas nehovoril a ani mu potom po výsluchu zápisnicu neprečítal. Jeho výsluch prebiehal tak, že tam prišli, začalo sa písať, potom mu bola daná zápisnica na podpis a išli preč. Nebol poučený ako obvinený a neboli mu dané poučenia ani na prečítanie políciou. Pri jeho výsluchu boli jeden policajt a pri podpise zápisnice bol on, jeho obhajca a policajt. Žiadna iná osoba tam nebola. Pri podpise zápisnice nebol ďalší príslušník polície, počas výsluchu chodili do miestnosti policajti, ale vždy prišli, rozprávali sa niečo súkromné a odišli preč. Bola tam i žena policajtka, ale aj tá chodila a odchádzala. Táto pri podpise nebola. Výpoveď, ktorú podal na hlavnom pojednávaní v tejto veci, je tá pravdivá a na nej trvá. Výpoveď, ktorá mu bola prečítaná z prípravného konania, táto pravdivá nie je, boli zámerne menené vety a slovíčka, aby dávali iný význam. Napríklad je tam zmenené, že mal zámerne napadnúť O. U. do nohy a do hlavy, čo sa nezakladá na pravde. Ďalej tam bolo zmenené napadnutie jeho manželky, že vyhadzovala betón a D. R. s O. U. pristúpili k nej a iba ju pridržali, čo sa nezakladá na pravde, lebo D. R. ju fyzicky napadol, udieral ju po hlave, po chrbte, kopal do nej. To isté urobil aj O. U.. Snažili sa jej zabrániť, aby vyhadzovala betón z tých základov alebo z čiernej stavby. Jeho výsluch v prípravnom konaní sa odohral veľmi rýchlo, policajt mu povedal, že nemajú čas, ponáhľajú sa a súril ho. Pravdivá je tá výpoveď, ktorú uviedol na súde. Doma hovoril aj manželke, že podstatné je to, čo povedia na súde a nie na polícii, lebo tá si to upravila vo svoj prospech. Keď D. R. napadol s O. U. jeho manželku, stál, nič nekonal, až manželku vyvliekli asi 2 metre a D. R. ju škrtil a bil, tak k nemu pristúpil a pravou rukou ho odťahoval od ženy, na R. neútočil. Hneď na to ho O. U. napadol zozadu tyčou, takže útok zahájili oni. Bránil ženu a sám seba. Keď videl, že O. U. mu smeruje tyčou na hlavu, dostal strach, bol to pud sebazáchovy sa brániť, lopatu preto zdvihol nad hlavu, lebo ten človek by ho zabil jednou ranou. Pokiaľ sa týka ešte výpovede v prípravnom konaní, tak pokiaľ vie, jeho obhajca si výpoveď nečítal a nečítal ju ani on.
Svedok O. U. uviedol, že asi o 8,50 hod prišli k chatám, kde bol požiadaný krstným svojej ženy, či mu nepríde pomôcť betónovať stĺpik. Pri ukončení prác viezol posledný fúrik s betónom, už bol pri danom stĺpiku, pri betónovaní bol obžalovaný s manželkou a vyhadzovali betón z tej vykopanej jamy. Keď tam išiel, obžalovaný držal lopatu a vyhadzoval betón. Keď sa k nim blížil, obžalovaný s manželkou vybehli proti nemu, že tam nemá čo robiť, že je na ich pozemku a následne mu vytrhli z rúk fúrik. Potom ho obžalovaný napadol s lopatou tým, že ho prvýkrát buchol do pŕs. Začalo to tým, že obžalovaný držal lopatu vo dvoch rukách pred sebou a vysotil ho z pozemku. Ostal v šoku, že na nich začal útočiť. Potom sa obžalovaný rozbehol s lopatou k jeho motorovému vozidlu, ale útok nedokončil, nakoľko na neho zakričala manželka, aby nebláznil. Následne sa s lopatou otočil a fyzicky na neho zaútočil. Najprv ho časťou lopaty buchol do kolena a to so železnou časťou lopaty a druhý útok smeroval na pravé rameno a posledný útok smeroval na jeho hlavu, keď sa stočil, tak za pravé ucho, kde má aj jazvu. Po tomto spadol na zem a nebol schopný žiadnej odpovede, bol pobitý a v šoku. Nijako sa nebránil. Toto videl aj jeho syn C. U. a manželka obžalovaného. Toto bol začiatok incidentu. Už keď bol schúlený, tak tam prišiel D. R., na ktorého obžalovaný takisto začal verbálne útočiť. Manželku obžalovaného nenapadol, medzi ním a manželkou obžalovaného vôbec neprišlo k fyzickému kontaktu , táto stála úplne niekde inde ako on. Údery obžalovaného lopatou, celý ten útok bol rýchly, najskôr bol úder smerovaný železným ostrím lopaty do kolena, druhý úder smeroval do ramena a tretí do hlavy za ucho. Všetky tieto údery boli snáď do jednej minúty. Či obžalovaný toto aj nejako komentoval, či niečo hovoril alebo nie, k tomu sa vyjadriť nevie, pri tom útoku to nestačil sledovať. V rukách nemal nič. Voči manželke obžalovaného ako už uviedol vôbec fyzicky nezasiahol, bol od nej ďaleko, bol vystrčený z pozemku a ona stála na
hranici pozemku, takže bol mimo nej. Pokiaľ sa týka D. R., prišiel prakticky, až keď bol napadnutý, čupel už na zemi, videl, že si drží koleno a krváca mu rana za uchom. D. R. sa ho pýtal, čo mu je, tak mu povedal, že bol napadnutý, že ho obžalovaný dobil. Následne tento kričal na jeho syna, aby skočil za manželkou I. R., aby zavolali políciu. Policajti prišli až po celom incidente. V predmetnej veci bol vypočutý dvakrát. Prvýkrát bol vypočutý hneď po incidente a druhýkrát neskôr asi po 3 - 4 mesiacoch, kedy bol predvolaný na OO PZ do Šaštína. I prvotná výpoveď bola vykonaná na OO PZ Šaštín. Pokiaľ sa týka toho, kde sa nachádzala manželka obžalovaného počas incidentu, tak táto stála prakticky celú dobu pri tom stĺpiku a verbálne napádala všetkých okolo. Napádala hlavne D. R. kvôli tomu stĺpiku, že tam nebude, ale napádala i jeho, že tam nemá čo robiť, že to nie je jeho pozemok. D. R. povedal akurát toľko, že vjazd rozširujú na podnet obžalovaného, ktorý podal na obecný úrad. Následne potom, čo toto D. R. povedal, ho obžalovaný napadol s pajsrom. Počas celej doby incidentu tam bol jeho syn C., tento len na chvíľu odbehol, keď bol povedať pani R., aby volala políciu. Pokiaľ sa týka pajsra, tento bol D. R. a potrebovali ho pri stavebných prácach na zabezpečenie stĺpika. Tento pajser držal v ruke len keď sa obžalovaný naťahoval s D. R., aby nedošlo k väčšiemu ublíženiu, tak mu ho vytrhol a odhodil bokom. Ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie vyjadriť, myslí si, že pri tom páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť.
Svedok H. P. vypovedal, že obžalovaného pozná, nakoľko viedol trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, kde bol obžalovaný. Nepamätá si presné podmienky, za ktorých výsluch prebiehal, môže len povedať, že obžalovaného zastupoval obhajca JUDr. H.. Zápisnica bola určite spisovaná podľa výsluchu obžalovaného, táto mu bola prečítaná, bol tam prítomný obhajca a pokiaľ by mali námietky, zápisnica sa mohla opraviť alebo doplniť. Či boli nejaké námietky voči obsahu zápisnice, si nepamätá. Či bol pri výsluchu sám alebo tam bol ešte niekto prítomný z polície, to nevie, v tom čase v kancelárii s ním sedela kolegyňa P. T., ale či bola pri výsluchu, to si nepamätá. Ak je podpísaná v zápisnici, tak tam bola prítomná. Pokiaľ je tam napísaná, tak bola prítomná pri celom výsluchu. Prvýkrát sa s touto vecou dostal do kontaktu niekedy v lete 2010, presný dátum si nepamätá. Akým spôsobom sa dostal s touto vecou do kontaktu, nevie, nevie, či to bolo trestné oznámenie poškodených, alebo či to bolo riešené ako priestupok, lebo v prípade trestného oznámenia by sa viedlo konanie podľa Trestného poriadku a v prípade ak by to bol priestupok, tak podľa Zákona o priestupkoch. Pokiaľ sa týka tejto trestnej činnosti, tak vie, že medzi jednou a druhou stranou sú spory ohľadom prístupovej cesty obžalovaného. Merito tej veci je také, že poškodený U. betónoval stĺpik betónovej brány na pozemok, pričom malo prísť zo strany obžalovaného k napadnutiu poškodeného pána U. a pána R.. Vie, že obžalovaný sa vracal s manželkou z nákupu, pričom v tom čase betónoval O. U. betónový stĺpik a potom prišlo medzi nimi k nejakej hádke a následne k fyzickému napadnutiu. Pokiaľ sa týka zapisovania výpovede, tak na výpoveď obžalovaného mal dostatok času, pretože skrátené vyšetrovanie sa už určitý čas viedlo, myslí si, že tam bol znalecký posudok a ostatné listinné dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál. To, čo uviedli svedkovia, poškodení alebo obžalovaný, bolo v zápisnici poznačené tak, ako to uviedli. Po skončení jednotlivých výsluchov boli zápisnice prečítané a tak odsúhlasené, nakoľko ak by mali námietky, tak by bola zápisnica opravená resp. doplnená. Nakoľko vykonáva skrátené vyšetrovanie už dlhšiu dobu, je štandardným postupom, že zápisnica o výpovedi či už obvineného alebo poškodených, svedkov, je po skončení prečítaná a predložená na podpísanie vyslúchaným osobám, teda na odsúhlasenie. Je povinný im zápisnicu vždy prečítať a pri podpise má právo vyslúchaná osoba si zápisnicu prečítať. Z jeho strany je zápisnica vždy čítaná. Nestalo sa mu, že by niekto z vyslúchaných odmietol zápisnicu prečítať, on zápisnicu vyslúchaným osobám prečíta vždy. Je to právo vyslúchanej osoby si prečítať zápisnicu a v tomto prípade by to bolo na ujmu vyslúchanej osoby, keby si zápisnicu neprečítala. Poverený policajt nemá žiadny zákonný dôvod donútiť vyslúchanú osobu, aby si zápisnicu prečítala. V rámci trestného poriadku môže odmietnuť zápisnicu podpísať. Pri výsluchu obvineného by mala byť prítomná ešte ďalšia osoba. Keď je v zápisnici podpísaná ďalšia osoba, tak pri výsluchu bola prítomná, ale či to bola P. T. alebo kto, si už nepamätá. Keď je tam tá osoba podpísaná, musí tam byť po celú dobu výsluchu. Táto osoba si môže aj odbehnúť napr. keby jej prišlo zle a on v tom výsluchu pokračuje. Či tá osoba v tomto prípade bola prítomná po celú dobu výsluchu, si nespomína.
Svedkyňa P. U., rod. T., vypovedala, že bola prítomná pri výsluchu obžalovaného dňa 29.12.2010, pokiaľ je podpísaná na zápisnici, bola tam prítomná. Obsah výsluchu si nepamätá, vie, že sa jednalo o ublíženie na zdraví, pri nejakých stĺpikoch mal byť napadnutý pán, ktorý osádzal bránku, boli tam viacerí tí páni, myslí si, že nejaký robotník. Nejednalo sa o jej prípad, ale o prípad kolegu, ona tam bola len prítomná. Pri výsluchu bol prítomný obžalovaný, jeho obhajca, v tom čase asi JUDr. H., ona a vypočúvajúci p. P.. Nik iný tam nebol. Výsluch prebiehal pomaly, spontánne, kolega P.Á. najskôr poučí vypočúvaného
o právach, potom prebieha výsluch, po výsluchu kolega P. prečíta celú zápisnicu vyslúchanej osobe, či súhlasí s jej obsahom, alebo tam treba niečo doplniť, zmeniť, následne zápisnicu vytlačí a dá ju stranám na prečítanie, po prípade na zmenu a podpis. Vždy to takto prebieha. Či mali strany nejaké námietky voči obsahu zápisnice si nepamätá. Ak by chceli niečo doplniť, zmeniť, tak kolega P. by tak vykonal. Vždy je prítomná pri celom výsluchu, nikdy neodchádza a je tam prítomná až do konca. Či bola aj pri výsluchu iných osôb v tejto trestnej veci, to si už pre odstup času nepamätá. Je to ale dosť možné, nakoľko s kolegom P. mali spoločnú kanceláriu. Obžalovaného si pamätá z toho dôvodu, že im niekedy podal denne aj tri trestné oznámenia, boli to písomné oznámenia, nevie, či boli podané poštou alebo osobne na stálej službe OO PZ Šaštín.
Znalec MUDr. E. H. k veci uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku v trestnej veci obžalovaného mal dostupné zdravotné dokumentácie od obvodných lekárov a nálezy nachádzajúce sa v spisovom materiáli. U obžalovaného konštatoval, že po zranení, ku ktorému malo dôjsť, sa dostavil na ošetrenie na chirurgickú ambulanciu, kde udával, že bol napadnutý inou osobou, bol udretý železným roxorom do pravého stehna bedrového kĺbu, pravej paže a pravého predlaktia. Vykonané bolo RTG vyšetrenie, pri ktorom neboli diagnostikované úrazové zmeny na kostnom skelete a zranenie bolo hodnotené ako pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena, ľavého predlaktia i s odreninou kože, pomliaždenie mäkkých tkanív bedrového zhybu a mäkkých tkanív pravého stehna. Zranenia boli liečené ambulantnou formou. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o ľahké zranenia, pričom doba liečenia týchto zranení sa bežne môže pohybovať od l - 3 týždňov a u obžalovaného sa pohybovala pri dolnej hranici bežne potrebnej doby liečenia a trvala l týždeň. Práceschopný bol uznaný l.6.20l0. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, ako obžalovaný uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2012, ktorú citoval i v znaleckom posudku, malo sa jednať o údery vedené roxorovou tyčou, pričom z medicínskeho a súdneho hľadiska možno potvrdiť, že zranenia typu pomliaždenia vznikajú pôsobením tvrdého, tupého predmetu, čiže nedá sa vylúčiť ani roxorová tyč a mechanizmom ako uviedol obžalovaný, údermi takýmto predmetom do oblasti, kde boli popisované známky zranenia, je možné spôsobiť takýto typ zranenia. Obmedzenie v bežnom spôsobe života zvyčajne trvá po dobu liečenia, čo v danom prípade predstavovalo obdobie l týždňa a čo sa týka trvalých následkov zranení, pomliaždenia sa hoja bez trvalých následkov, funkčného alebo kozmetického charakteru. Bodové hodnotenie bolestného predstavovalo 30 bodov a pri hodnote 14,89 € v roku 2010 predstavovalo toto bodové hodnotenie 446,70 €. Čo sa týka poškodeného D. R., ten po zranení išiel taktiež na vyšetrenie na pohotovostnú chirurgickú ambulanciu, kde udával, že mal úraz hlavy, že ho udretý železom do hlavy. Vykonané bolo RTG vyšetrenie, pričom neboli zistené známky úrazového poškodenia kostného skeletu lepky. Doporučená bola ambulantná forma liečenia, pričom následne 24.5. bolo vykonané kontrolné chirurgické vyšetrenie pre udávané bolesti hlavy, čiastočnú anamnéziu, po úraze zvracanie a dvojité videnie, na čo bola doporučená poškodenému hospitalizácia na chirurgickom oddelení. Počas hospitalizácie vykonané neurologické vyšetrenie, CT vyšetrenie lebky a mozgu. Dňa 27.5.2010 bol poškodený prepustený do ambulantnej liečby s diagnózami otras mozgu, otras vestibulárneho aparátu. Na základe zdravotnej dokumentácie, vykonaných vyšetrení, anamnestických údajov, však z medicínskeho hľadiska usudzuje, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo. Poškodený si na okolnosti úrazu pamätal, v bezvedomí nebol, čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia otras mozgu. Zranenie sa môže prejavovať podobnou symptomatológiou ako otras mozgu, t.z. zranenie môže byť sprevádzané vegetatívnymi príznakmi, prítomná je bolesť hlavy, avšak oproti otrasu mozgu chýba stav bezvedomia. V objektívnom náleze pri vyšetrení boli popisované aj známky zranenia druhého prsta na ľavej ruke, takže poškodený utrpel i pomliaždenie mäkkých tkanív prsta ľavej ruky. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenia ľahké s dobou liečenia približne l - 3 týždne, pričom v danom konkrétnom prípade bol poškodený liečený približne dva a pol týždňa od 23.5.2010 do 10.6.2010. Práceschopným bol od 13.6.2010. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenia typu pomliaždenia zo súdnoznaleckého hľadiska vznikajú priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, pričom sa malo jednať o zranenie spôsobené jednak lopatou, jednak roxorovou tyčou typu pajsera, pričom ako vyplýva z výpovede poškodeného z 22.9.2010 malo sa jednať o pretláčanie a teda fyzický kontakt, pričom obaja, obžalovaný aj poškodený, mali túto tyč držať rukami a pri tomto pretláčaní malo dôjsť k úderu do oblasti hlavy. V podstate tento mechanizmus spĺňa priamy kontakt tupého predmetu s hlavou poškodeného a k zraneniam typu pomliaždenia týmto spôsobom môže dôjsť. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe života, zranenia spôsobujú obmedzenia hlavne vo fyzickej aktivite, psychickej aktivite a manuálnej činnosti, pričom toto obmedzenie pretrváva zväčša po dobu liečenia, v tomto prípade po dobu 2,5 týždňa. Zranenia následky kozmetického charakteru nezanecháva ani nezanechalo. V bodovom hodnotení sa jedná o 20 bodov, teda bodové hodnotenie predstavovalo peňažnú čiastku 297,80 €. Poškodený O. U.
bol po zranení prevezený rýchlou zdravotnou pomocou na chirurgické oddelenie s tým, že bol napadnutý lopatou, mal dostať údery do hlavy, pravého ramena a pravého kolena. Bezvedomie neudával, na okolnosti zranenia si pamätal. V objektívnom náleze boli zistené pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy, v oblasti za pravým uchom, bez známok otrasu mozgu a príznakov vegetatívnej symptomatológie s odreninou kože - škrabanec, povrchovú tržne zmliaždenú ranu v danej oblasti, zvislo smerujúcou o dĺžke asi 4 cm. Rana za pravou ušnicou bola znečistená betónom. Taktiež boli popisované známky pomliaždenia a odrenín kože v oblasti pravého ramena a vonkajšej strany pravého kolena. Vykonané boli RTG vyšetrenia s negatívnym nálezom, zranenie bolo hodnotené ako pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, za pravým uchom s odreninou kože, povrchovou tržne zmliaždenou ranou za ušnicou asi 4 cm dlhou, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena s odreninou asi 4 x l cm a pomliaždenie mäkkých tkanív na vonkajšej strane pravého kolena. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenia ľahké, liečba prebiehala ambulantnou formou a trvala do 8.6.2010, čiže približne 2 týždne, čo je doba adekvátna a opodstatnená. Zranenie podobne ako u predchádzajúcich dvoch prípadoch vzniká priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, pri povrchovej rane v oblasti nachádzajúcej sa za pravou ušnicou sa jedná o pôsobenie až predmetu tupo hranatého, pričom podmienky takéhoto predmetu spĺňala či už roxorová tyč, tak aj drevená rúčka lopaty, resp. v oblasti rany za pravým uchom i hrana kovovej časti lopaty. Zranenia teda mohli vzniknúť priamym pôsobením úderov takýmto predmetom do oblasti, kde boli popisované vonkajšie prejavy zranenia. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe života, jednalo sa o obmedzenie psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej činnosti vykonávanej hlavne pravou hornou končatinou, pre zranenie pravého kolena došlo tiež k obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze, pričom obmedzenie pretrvávalo po dobu liečby, v tomto prípade po dobu 2 týždne. Čo sa týka trvalých následkov zranenia, zranenia typu pomliaždenia nezanechávajú trvalé následky funkčného ani kozmetického charakteru. Povrchová rana za pravou ušnicou zanechá povrchový kozmetický následok vo forme jazvy, táto však vzhľadom na svoju lokalizáciu neobmedzuje poškodeného v bežnom spôsobe života. Zranenie v bodovom hodnotení predstavovalo 30 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 466,70 €. Znalec ďalej uviedol, že sa v znaleckom posudku vyjadril k anamnestickým údajom poškodeného D. R., ktoré uvádzal pri prvotnom vyšetrení, kde uvádzal, že v bezvedomí nebol, na okolnosti úrazu sa pamätal, pocit na vracanie, dvojité videnie a ostatné príznaky, ktoré sa dajú hodnotiť ako tvz. vegetatívna symptomatológia, boli u neho negatívne, to znamená, že ich nemá. Následne v závere vyšetrenia bol poučený lekárom o tom, že pokiaľ by k takýmto príznakom došlo, aby sa dostavil na kontrolné vyšetrenie. Na druhý deň poškodený D. R. na vyšetrenie išiel a uvádzal príznaky ako je zvracanie, dvojité videnie a hmlisté videnie. Zo súdnoznaleckej činnosti a obdobnej praxe nevylučuje, že k prejavom ako zvracanie mohlo dôjsť aj s odstupom určitého času a preto aj zranenie označil ako pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie. Čo sa týka dvojitého videnia, toto je typické ako uviedol v znaleckom posudku pre zranenia spojené so zlomeninou očnice, kedy sa dostane sval očný medzi kostné úlomky a tým teda spôsobí videnie jedným okom. V danom konkrétnom prípade CT vyšetrením neboli popisované známky takéhoto zranenia a tieto príznaky u poškodeného veľmi rýchlo pominuli, takže si myslí, že sa jednalo o účelovosť v tomto vyjadrení. Čo sa týka stavu popisovanej možnej amnézie
- straty vedomia, na základe ktorej bol konštatovaný u poškodeného v prepúšťacej správe typ otrasu mozgu, toto vylúčil na základe toho, že pri prvotnom vyšetrení si konkrétne na všetky okolnosti pamätal, teda v bezvedomí nebol a taktiež v jeho výpovediach nezistil výpadky pamäte na určité časové úseky v priebehu toho fyzického incidentu, ktorý tam nastal. Pokiaľ nedošlo k strate pamäti, zranenie nehodnotil ako otras mozgu. Zo súdnoznaleckého hľadiska treba konštatovať to, že drvivá väčšina diagnóz otras mozgu je stanovená len na základe subjektívnych pocitov poškodeného, to znamená, že udá stav straty vedomia na nejaký časový interval, pričom žiadnym objektívnym vyšetrením sa toto nedá potvrdiť. Iné je to u stavov, ktoré sú závažnejšie, sú sprevádzané stavom bezvedomia takým, že poškodený bezvládne leží na zemi určitý čas a sú svedkovia, ktorí dokážu toto potvrdiť. Zo súdnoznaleckého hľadiska však zranenie hlavne pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy vegetatívnej symptomatológie sú veľmi podobné čo sa týka charakteru zranenia i doby liečby a veľmi podobné i čo sa týka bodového ohodnotenia. V znaleckom posudku ohľadom poškodeného D. R. na č.l. 26 uviedol k mechanizmu vzniku zranenia, že sa nejednalo o úder, ktorý by bol vedený napriahnutím útočníka držiaceho v ruke daný predmet a takto vedený úder, ale skôr o pretláčanie sa daným predmetom a tlakové pôsobenie daného predmetu na oblasť hlavy, čo konštatoval na základe toho, že poškodený uviedol úder železnou tyčou do oblasti hlavy. Pokiaľ by bol úder vedený takýmto predmetom do spánkovej oblasti vpravo, pokiaľ by intenzita takto vedeného úderu bola aspoň stredne silná resp. silná, čo týmto spôsobom je možné dosiahnuť, očakával by závažnejšiu formu zranenia, ktorá by bola sprevádzaná objektívnym otrasom mozgu, to znamená, po tomto údere priamo vedenom, by poškodený spadol na zem, zostal by bezvládne ležať určitý časový interval. Zranenie spánkovej oblasti je nebezpečné aj tým, že po vnútornej strane lebky v
tejto oblasti prechádza tepna, ktorá býva často zranená a spôsobí závažné krvácanie medzi mozgové obaly, ktoré môže byť spojené s prasklinou alebo zlomeninou lebky, pričom vzhľadom k tomu, že v objektívnom náleze bola popisovaná bolestivosť poklopovej spánkovej oblasti s pomliaždením mäkkých tkanív a formou opuchu, teda ľahké prejavy zranenia a na základe výpovede samotného poškodeného čo sa týkalo mechanizmu vzniku zranenia v oblasti hlavy usúdil, že tento úder nemal veľkú intenzitu a mohlo k nemu dôjsť pri tom pretláčaní. Nejaký úder tam bol, ale bolo to pri tom pretláčaní. Pokiaľ sa týka zranení poškodeného O. U. v oblasti hrudníka, ako uviedol v znaleckom posudku, v oblasti hrudníka u poškodeného O. U. neboli objektívne popisované vonkajšie známky zranenia, takže úder lopatou, rúčkou lopaty do oblasti hrudníka nemôže potvrdiť a taktiež ani nemôže vylúčiť takýto úder vedený veľmi slabou intenzitou, ktorý by nemusel zanechať vonkajšie prejavy zranenia, avšak jednalo by sa len o ľahkú formu pomliaždenín. Pokiaľ sa týka toho, akým spôsobom sa dá spôsobiť zranenie, ak útok je vedený z ľavej strany a zranenie je spôsobené za pravým uchom, vyjadril sa k tomu v znaleckom posudku na strane 42, kde sa k tomuto už vyjadril, že na základe výpovede poškodeného z 22.9.2010 nie je konkretizované presné postavenie útočníka a poškodeného, takže bližšie sa k tomu vyjadriť nevie. Po odcitovaní vyjadrenia obžalovaného prokurátorkou, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol ako malo prísť k zraneniu hlavy poškodeného O. U., kde obžalovaný uviedol „ obžalovaný lopatu chytil, zdvihol ju na úroveň hlavy a O. U. zasiahol rukoväť tejto lopaty a lopatu obžalovanému vyrazilo z ľavej ruky, v pravej ruke obžalovaný lopatu držal. Tá sa odrazila a udrela O. U.É. smerom do hlavy. K tomu znalec uviedol, že pokiaľ by stál proti poškodenému v strede resp. mierne vľavo z pohľadu poškodeného, úderom pravej ruky v ktorej držal koniec lopaty, by relatívne mohol zasiahnuť hranou kovovej časti lopaty oblasť za pravým uchom poškodeného, pričom by tomu nasvedčoval aj charakter rany ako bola zaznačená, ktorá bola popisovaná za uchom poškodeného. Z jeho hľadiska mohol byť teda vedený úder lopatou, ktorú držal obžalovaný v pravej ruke v horizontálnom smere proti poškodenému i tou jednou rukou. Po názornom predvedení obžalovaným ako lopatu držal a ako malo prísť k úderu, znalec uviedol, že obžalovaný mal lopatu držať pravou rukou v strede rúčky, ľavou rukou bližšie k železnej časti lopaty, to znamená od pravej ruky smerom doprava z pohľadu obžalovaného prečnievala rúčka lopaty cca 40 - 50 cm. Následne mu mal poškodený udrieť do voľného konca drevenej časti lopaty, čím mala byť z ľavej ruky lopata vyrazená a v podstate týmto spôsobom by mohlo dôjsť k pohybu lopaty v horizontálnom smere a prípadne i k zasiahnutiu tej oblasti. Kovová časť lopaty je mierne ohnutá, nie je rovná a práve uhol na lopate by mohol spôsobiť to, že oblasť tváre nebola zasiahnutá, ale bola zasiahnutá len časť za uchom, ktorá bola zasiahnutá hranou kovovej časti lopaty. je to však len teoretická úvaha a stačí pozmeniť postavenie útočníka a poškodeného a charakter zranenia ako aj jeho lokalizácia by mohla byť úplne iná. Po odcitovaní výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní prokurátorkou, kde tento uviedol, že došlo k fyzickému ataku jeho manželky citácia: „ D. R. pristúpil a fyzicky ženu napadol. Prvý úder smeroval na hlavu, potom päsťou smerom do ramena a do chrbta a povedal O. U., aby išiel z druhej strany a postaral sa o ňu. O. U. začal ženu kopať a udierať po chrbte a po hlave. Obžalovaný sa prizeral a žena vyhadzovala betón zo základu okolo seba. Potom O. U. spolu s D. R.Á. odvliekli ženu a hodili ju smerom na plot, kde bola opretá brána. D. R. ju zozadu chytil pod krk, pritláčal ju o plot a tým ju škrtil. Z ľavej strany pristúpil O. U. a opätovne začal kopať ženu do zadnej časti tela. K tomu, aké zranenia by boli spôsobené manželke obžalovaného vedené týmto spôsobom útoku znalec uviedol, že sa jedná o hypotetickú otázku, pretože takýmto spôsobom mohlo dôjsť k zraneniam typu odrenín, pomliaždenín, prípadne pri silnejšej intenzite úderov i k drobným zlomeninám, avšak nie sú o tom záznamy. Je veľmi hypotetické vyjadriť sa či môže takýto útok nespôsobiť žiadne zranenie, u poškodeného U. malo dôjsť k úderu rúčkou lopaty do hrudníka, pričom v dokumentácii neboli popisované známky zranenia. Jednoznačne nevylúčil, že úder bol do hrudníka vedený. A malo sa jednať o úder tvrdým tupým predmetom. Podobne aj u tejto pani, ktorá tam mala byť účastná, daným dejom mohlo dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o pomliaždenia veľmi ľahkého charakteru, ktoré nemuseli zanechať prejavy zranenia a preto nemusela ísť ani na ošetrenie. Veľmi ťažko sa dá povedať, či bola napadnutá alebo nebola. Pokiaľ by sme chceli objektivizovať fyzické napadnutie a jej prípadné zranenie, bolo by potrebné, aby bol o tom nejaký lekársky záznam, kde by boli popísané resp. vyvrátené nejaké prejavy zranenia. Znalec ďalej k zraneniam obžalovaného, ktoré boli objektívne diagnostikované na jeho dolných končatinách uviedol, že u obžalovaného bola v objektívnom náleze na dolných končatinách popisovaná palpačná dotyková citlivosť pravého bedrového zhybu a stehna bez povrchového poranenia kože. Čiže na základe toho bola stanovená diagnóza pomliaždenia mäkkých tkanív, podobne tak bolo i v objektívnych nálezoch poškodených, kde v niektorých prípadoch pri pomliaždeninách boli popisované i vonkajšie prejavy zranenia kože vo forme odrenín resp. povrchovej tržnej rany. Na základe toho ako uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a to: „ O. U. odstúpil od ženy a zozadu napadol obžalovaného veľkou tyčou kovovým alebo železným páčidlom do pravého bedrového kĺbu
niekoľkokrát ho udrel do nohy, potom do nadkolenia, obžalovaný začal od bolesti kričať „ v znaleckom posudku potvrdil, že týmto spôsobom je možné zranenia typu pomliaždenia mäkkých tkanív spôsobiť. Obžalovaný mal na sebe určitý odev, tento odev koľko, toľko stlmil úder, jednalo sa o údery, ktoré mali byť vedené do oblasti stehna, bedrovej oblasti, čiže do oblasti, kde je pomerne dobre vyvinuté svalstvo, takže zranenie môže byť objektivizované len takými prejavmi, ako boli zaznamenané v dokumentácii. Z medicínskeho hľadiska sa u všetkých troch zainteresovaných jednalo o veľmi podobné zranenia, jednak svojím charakterom ako aj prejavmi a taktiež i dobou liečenia, takže zo súdnoznaleckého a medicínskeho hľadiska sa nedá rozlíšiť od koho útok začal, kto dostal viac úderov a kto tam bol poškodený. K tomu, že poškodený vo výpovediach uviedli, že došlo k pádu obžalovaného pri vzájomnej potýčke, a či by týmto spôsobom mohli byť spôsobené jeho zranenia alebo by museli byť na zranenie obžalovaného vedené nejaké údery, znalec uviedol, že k pádu obžalovaného na poškodeného malo prísť, keď boli k sebe otočený tvárou v tvár. Čiže obžalovaný pri takomto páde by mal na poškodeného padnúť prednou časťou tela a zranenia, ktoré utrpel, boli popisované v oblasti pravej paže, pravého bedra, pravej stehennej oblasti a ľavého predlaktia, čo pre takýto pád moc nesedí. Pri pretláčaní o pajser nepredpokladá vznik zranení, pokiaľ jeden zo zainteresovaných, či poškodený alebo obžalovaný neuvedie i konkrétny úrazový dej tzn. nejaký úder predmetom. V takomto prípade by predpokladal zranenia iných častí tela.
V rámci dokazovania bol oboznámený i záznam Obvodného oddelenia PZ Šaštín Stráže zo dňa 23.5.2010, z ktorého bolo zistené, že v predmetný deň podal obžalovaný J. R. na polícii vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vyjadril sa k priebehu skutku. Tento záznam nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a preto je v predmetnom konaní procesne nepoužiteľný a nie je možné na neho prihliadať.
Na základe dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nie je možné konštatovať, že konanie obžalovaného je trestným činom. Obžalovaný J. R. uviedol, že incident začal napadnutím jeho manželky I. R. poškodenými D. R. a O. U.. Svedkyňa I. R., manželka obžalovaného, túto skutočnosť potvrdila. Svedkovia O. U., D. R. a C. U. zase uvádzali, že incident začal obžalovaný a zo strany poškodených O. U. a D. R. k napadnutiu manželky obžalovaného neprišlo. Obžalovaný J. R. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dňa 7.2.2012 začiatok incidentu popísal odlišne a čiastočne odlišne popísal i neskorší kontakt s poškodeným O. U.. Na hlavnom pojednávaní tieto rozpory vysvetlil tým, že pri výsluchu v prípravnom konaní menil policajt, ktorý ho vypočúval, slovíčka a významy viet, čo sa mu nepáčilo, ale na podnet obhajcu výpoveď podpísal. Ďalej uviedol, že pravdou je to, čo povedal na súde. Má za to, že podstatná je jeho výpoveď na súde a nie na polícii. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul príslušníka polície, ktorý v prípravnom konaní obžalovaného vypočúval, ako aj príslušníka polície, ktorý bol pri výsluchu obžalovaného prítomný, pričom nezistil porušenie ustanovení Trestného poriadku pri tomto procesnom úkone. Treba však uviesť, že obžalovaný sa môže obhajovať spôsobom, aký uzná za vhodný. Je to možná súčasť taktiky obhajoby.
Podľa § 36 ods. 3 Tr. por. posledná veta citujem: obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
Vzhľadom k uvedenému ustanoveniu súd vtedajšieho obhajcu obžalovaného k veci nevypočul a návrh na jeho výsluch odmietol. Obžalovaný J. R. od začiatku trestného stíhania vinu popieral, predložil súdu lekársku správu o zraneniach, ktoré pri skutku utrpel. V predmetnej trestnej veci boli už počas prípravného konania do spisu zadovážené lekárske správy o zraneniach poškodených D. R. a O. U. i odborné vyjadrenie znalca ohľadom týchto zranení. Lekárska správa ohľadom zranení obžalovaného absentovala a rovnako i odborné vyjadrenie znalca. Súd v záujme zistenia objektívneho stavu veci pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia traumatológia, okrem iného za účelom vyjadrenia k mechanizmu vzniku zranení obžalovaného a poškodených. Znalec sa v znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že spôsobom, ktorý obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní k vzniku zranení, je možné tieto z medicínskeho a súdne - znaleckého hľadiska spôsobiť. Tento dôkaz svedčí v prospech pravdivosti výpovede obžalovaného, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní, potvrdzuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal pravdu ohľadom priebehu skutku. Obžalovaný i jeho manželka I. R. v podstate priebeh skutku opisovali zhodne a uviedli, že tento začal fyzickým útokom poškodených na manželku obžalovaného, ktorá chcela prerušiť stavebné práce, ktoré poškodení vykonávali a lopatou začala vyhadzovať betón. Poškodení O. U., D. R. i svedok C. U. popreli, že by útočili na manželku obžalovaného. Objektívne u manželky obžalovaného zranenia zistené neboli, keďže nebola na lekárskom ošetrení. Sama uviedla, že nebola práceneschopná, pretože si to nemohla dovoliť
kvôli zamestnaniu, v kritický deň nebola v takom stave, aby sa musela dať ošetriť. Znalec MUDr. H. sa k prípadným možným zraneniam manželky obžalovaného len hypoteticky vyjadril, že u nej mohlo spôsobom útoku, aký uvádzal vo výpovedi obžalovaný, dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o pomliaždenia veľmi ľahkého charakteru, ktoré nemuseli zanechať prejavy zranenia a preto nemusela ísť na ošetrenie. Ako bolo uvedené, obžalovaný pri skutku objektívne utrpel zranenia, pre ktoré bol lekárom po skutku ošetrený. Tieto zranenia si sám nespôsobil a podľa znalca neboli spôsobené pádom ani pri pretláčaní o pajser. Poškodený D. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikto z prítomných obžalovaného neudrel. Svedok C. U. tiež vypovedal, že nevidel, že by niekto napadol obžalovaného a poškodený O. U. vypovedal, že ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie vyjadriť, myslí si, že pri tom páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť. Tieto vyjadrenia svedkov D. R., O. U. a C. U. súd vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie hodnotil ako účelové. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov súd poukazuje i na znalecký posudok MUDr. H. týkajúci sa zranení poškodeného D. R., kde znalec na strane 22,23 uviedol, že citujem „ na základe anamnestických údajov, vykonaných vyšetreniach, aplikovanej liečbe usudzujem, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo / poškodený pri vyšetrení po zranení uviedol, že na okolnosti úrazu sa pamätal, t.z. v bezvedomí nebol, čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia „ otras mozgu „ /, sporný je otras labyrintu
- vestibulárneho aparátu / vzhľadom na spôsob liečby, vykonané vyšetrenia, diagnóza bola stanovená na základe diskrétnej poruchy postoja, bez ďalšej diagnostiky /. tak isto sa zo súdne - znaleckého hľadiska zdajú byť skôr ako účelové i ostatné príznaky udávané pri kontrolnom vyšetrení, hmlisté videnie, dvojité videnie - pri týchto príznakoch by som predpokladal skôr vedenie úderu do iných oblastí hlavy, než spánkovej krajiny, taktiež absencia vyšetrení / aspoň očného vyšetrenia / zameraný na potvrdenie, resp. vyvrátenie týchto subjektívnych príznakov svedčí skôr, že sa jednalo o účelovosť, opakované zvracanie, ktoré je síce časté pri úrazoch hlavy /. Poškodený sa na tieto príznaky sťažoval až na druhý deň, po prvotnom vyšetrení. Pri prvotnom vyšetrení bol poučený o možných komplikáciách, ktoré by mohli za určitých okolností nastať „ koniec citácie. I z tohto vyjadrenia znalca teda vyplýva možná účelovosť jednania poškodeného D. R.. Zistené skutočnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť výpovede obžalovaného a jeho manželky, teda že obžalovaný sa snažil pomôcť svojej manželke, ktorá vzhľadom k svojej váhe, výške a teda fyzickým danostiam nemala šancu sa poškodeným ubrániť. Obžalovaný úplne prirodzene reagoval na fyzický atak svojej manželky a bránil ju, usiloval sa odvrátiť útok smerujúci proti jej telesnej integrite. Konanie obžalovaného nebolo zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Obžalovaný i poškodení utrpeli ľahké zranenia a u všetkých sa jednalo o veľmi podobné zranenia svojím charakterom, prejavmi i dobou liečenia. Súd preto posúdil konanie obžalovaného ako nutnú obranu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko podľa § 285 písm b/ Trestného poriadku skutok nie je trestným činom. Poškodení O. U. a D. R. boli s nárokmi na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.) príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.). zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.). štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.). poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.). zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.