Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-173-2022.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Subarea
1Cob/173/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Ručiteľ s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 745 556, právne zastúpeného: ADVOKAT-S, spol. s r.o., Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540, proti žalovanému: BMX klub Rača, o.z., Hečkova 3, 831 51 Bratislava, IČO: 30 808 774, právne zastúpenému: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 439,20 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/16/2022-89 zo dňa 16.05.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/16/2022-89 zo dňa 16.05.2022 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku konanie zastavil, v II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a v III. výroku vrátil žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 9,80 EUR cestou Slovenská pošta, a.s.. Rozhodol tak s poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu dôvodne, pretože žalovaný zaplatil žalovanú sumu až po podaní žaloby. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobca bude zaviazaný k náhrade trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. jeho splatnosť, nastane v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka až prvý deň po požiadaní a keďže žalobca žalovaného pred podaním žaloby nevyzval na plnenie, tak nárok v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol splatný a návrh bol podaný predčasne a nedôvodne. Pohľadávka sa stala splatnou až doručením platobného rozkazu, kedy ju žalovaný uhradil. Žalobca zlomyseľne, šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi uplatnil nárok za uplynulé obdobie po častiach, samostatnými návrhmi, motivovaný snahou o zvýšenie trov konania.
3. Podaním zo dňa 02.08.2022 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo potom, ako žalovaný z vlastnej iniciatívy uhradil žalovanú čiastku v plnom rozsahu. Bol to preto žalovaný, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Vo vzťahu k namietanej splatnosti uviedol, že ide o nárok hmotnoprávneho základu, ktorý by
bol posudzovaný až pri meritórnom rozhodovaní sporu. Žalobca už v návrhu na pokračovanie v konaní uviedol, že žalovaný bol žalobcom žiadaný o platenie bezdôvodného obohatenia opakovane (prvýkrát výzvou zo dňa 16.12.2014) a to aj v rámci súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/526/2015. Žalovaný dobre vie, že užíva pozemok bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu sa obohacuje, pričom mal možnosť bezdôvodné obohatenie zaplatiť dobrovoľne a predísť súdnemu konaniu. Úhradou dlžnej sumy zabránil žalovaný v pokračovaní súdneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že domáhať sa práva viacerými žalobami nie je zakázané a žalovaný v konaní nepožiadal o aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Úhradou žalovanej sumy žalovaný potvrdil, že naďalej porušuje vlastnícke práva žalobcu formou recidívy. Žalovaný sa o nároku žalobcu dozvedel z doručeného platobného rozkazu a splatnosť nároku v odpore nenamietal. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu uznesenie v napadnutej časti potvrdiť.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 27.10.2022.
5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia 439,20 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu. Dňa 19.01.2022 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28.01.2022. Žalovaný v lehote 15 dní žalovanú sumu neuhradil, uhradil ju až 16.02.2022, v dôsledku čoho žalovaný zobral dňa 07.05.2022 žalobu, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Bratislava III ako súdu vecne a miestne príslušnému z dôvodu podaného návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, späť. Napriek skutočnosti, že žalovaný namietal, že nebol pohľadávku žalobcu povinný zaplatiť pred jej splatnosťou, t.j. že žalobca žalovaného nepožiadal o úhradu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, v dôsledku čoho bola žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) podaná predčasne, žalovaný neuhradil pohľadávku v lehote jej splatnosti, t.j. v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, doručenie ktorého mohol považovať za výzvu na plnenie v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, resp. inak povedané vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je možné nachádzať súvislosť, a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie.
13. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 CSP a od zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. V danom prípade odvolací súd posudzujúc i prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani existenciu výnimočných okolností, ktorých naplnenie by odôvodňovalo aplikovanie ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Ani tvrdenie žalovaného o nesplatnej pohľadávke žalobcu nie je dôvodom na uplatnenie uvedeného ustanovenia. Žalovaný mal dostatok času na splnenie svojho záväzku v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, ktorý namietajúc, že absentuje výzva na zaplatenie, mal považovať za kvalifikované uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie. Rovnako mal žalovaný dostatočnú vedomosť z predchádzajúceho právoplatne skončeného konania o tom, že pozemok žalobcu bezdôvodne užíva a v akej výške sa bezdôvodne obohacuje. Skutočnosť, že žalovaný si svoje nároky uplatnil viacerými žalobami nemožno považovať za výnimočnú okolnosť, ani za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, keďže je plne logický a dôvodný postup veriteľa, keď si pohľadávku vzniknutú vždy v určitom časovom úseku uplatňuje postupne jednotlivými žalobami a nie podľa predstáv dlžníka si podanie žaloby ponecháva spolu s ostatnými prípadnými nárokmi (ktoré ani nemusia vzniknúť) na koniec premlčacej lehoty. Zároveň podmienkou podania žaloby na súd nie je doručenie výzvy veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy dlžníkovi.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku v napadnutej časti vecne správne, keď je zrejmé, že žalovaný uhradil pohľadávku žalobcu po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, čím procesne zavinil zastavenie konania. V danom prípade žalovaný neuviedol žiadny dôvod späťvzatia žaloby, ktorý by mal pôvod v správaní a v konaní žalobcu, ani iné konanie žalobcu, resp. taký dôvod, ktorý by bol hodný osobitného zreteľa, alebo existenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali, aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).