Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/454/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: ZSE Distribúcia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: A. E., narodený XX. X. XXXX, bytom E. XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou A. D., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 246,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovu sumu 246,43 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,43 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 12,21 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 77,60 eur splnomocnenkyni GRABA, TORMA & PARTNERS s.r.o. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd konanie v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,63 eur od 4. 1. 2011 do 3. 1. 2012 zastavuje.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 9. 10. 2012 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 246,43 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,43 eur od 4. 1. 2011 do zaplatenia titulom neoprávneného odberu v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 7. 12. 2011 bola vykonaná kontrola meracieho miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že z nemeranej odbočky pripojenej mimo elektromera bol pripojený elektrický bojler, chladnička, zásuvka 230 V. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 246,43 eur. K príslušnému odbernému miestu bola uzavretá Zmluva o dodávke elektriny s bývalou vlastníčkou nehnuteľnosti M. Z. od 18. 10. 2011 do 18. 4. 2011. Žalovaný bol prítomný a podpísal Protokol o zistení neoprávneného odboru dňa 7. 12. 2011.

Dňa 4. 12. 2012 súd vydal platobný rozkaz č. k. -12 v spojení s uznesením č. k. -33 zo dňa 2. 7. 2013, ktorým návrhu vyhovel.

Dňa 1. 10. 2013 podal žalovaný vo veci odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že do domu sa nasťahoval v máji 2012. V byte bývala M. Z. s manželom, ktorí neoprávneným odberom el. elektriny, spôsobili vo fakturačnom období škodu.

Podaním doručeným súdu dňa 19. 1. 2013 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 246,43 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,43 eur od 4. 1. 2012 do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa výpoveďou opatrovníčky, výpoveďou svedkyne, s obsahom listinných dôkazov najmä návrhom, faktúrou zo dňa 19. 12. 2011, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 7. 12. 2011, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 7. 12. 2011, odporom žalovaného, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, s obsahom celého spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Opatrovníčka uviedla, že navrhuje rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

Svedkyňa M. Z. uviedla, že zmluva, ktorú uzatvorila s elektrárňami v roku 2009 skončila, keď pán E. v roku 2011 kúpil dom od jej bývalého manžela. Z elektrární jej prišla výzva, aby zaplatila elektriku, dozvedela, že pán E. sa neprihlásil na odber elektriky. Zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom oznámila, že dom je už predaný. Jej manžel sa odsťahoval z domu niekedy v priebehu roka 2011, možno v júni, v júli, vtedy bol dom predaný. Bývalý manžel ešte nejakú dobu žil v dome, čo mu žalovaný dovolil, ale žalovaný sa nasťahoval do domu hneď ako dom kúpil a istú dobu tam žil spolu s ním bývalý manžel.

Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 7. 12. 2011 vyplýva, že na odbernom mieste E. XX, T., bol zistený neoprávnený odber. Z nemeranej odbočky pripojenej mimo elektromera bol pripojený elektrický bojler, chladnička, zásuvka 230 V. Vznikol neoprávnený odber elektrickej energie napojením časti elektroinštalácie domu mimo určeného meradla. Počas kontroly odberného miesta tiekol nemeranou odbočkou prúd hodnoty 878A-1 fáza. Protokol podpísal A. E., uvedený ako vlastník domu od 19. 5. 2011. Vyjadril sa tak, že dom kúpil v stave aký je.

Z faktúry č. 3108935 zo dňa 19. 12. 2011, splatná dňa 3. 1. 2012 vyplýva, že žalobca fakturoval umu 246,43 eur ako vyúčtovanie náhrady škody za neoprávnený odber el. energie.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 7. 12. 2011 vyplýva vyčíslená škoda vo výške 246,43 eur, pozostávajúc zo sumy 168,85 eur (spotreba elektriny od 18. 10. 2011 do 7. 12. 2011, ako denná spotreba 24,230 kWh x počet dní 51 spolu 1235,883 kWh) + 52,02 eur náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. + DPH 21,56 eur).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 vo veľkosti 1/1, na základe kúpnej zmluvy právoplatná dňa 4. 3. 2011.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 11. 2. 2011 vyplýva, že Z. Z. ako predávajúci predáva žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie T. parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 vo veľkosti 1/1.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, keď súhlas žalovanému nebol potrebný, súd konanie v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,63 eur od 4. 1. 2011 do 3. 1. 2012 zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu zostala požiadavka na zaplatenia sumy 246,63 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,63 eur od 4. 1. 2012 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdené.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení ku dňu 7. 12. 2011 neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení ku dňu 7. 12. 2011 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny, ods. 2 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov, ods. 3 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW, ods. 4 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného

elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené, ods. 5 vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia má súd za preukázané, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období od 18. 10. 2011 do 7. 12. 2011 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na predmetnom odbernom mieste, na ktorej bol dňa 7. 12. 2011 zistený pracovníkmi žalobcu neoprávnený odber elektrickej energie, keď v konaní nebol zistený opak. Tvrdenie žalovaného v odpore, že do domu sa nasťahoval v máji 2012 súd považuje za účelové, keď už predtým v období od 18. 10. 2011 do 7. 12. 2011 bol vlastníkom nehnuteľnosti a dňa 7. 12. 2011 bol fyzicky v dome prítomný, čo vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 7. 12. 2011. Žalovaný nemal so žalobcom uzavretú zmluvu na dodávku elektrickej energie, opak v konaní nebol preukázaný. Z výpovede svedkyne a vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že predchádzajúca zmluva o dodávke elektriny bola ukončená ku dňu 18. 4. 2011. Zároveň výpoveďou svedkyne bolo preukázané, že žalovaný sa v rozhodnom období v nehnuteľnosti zdržiaval. Súd zistil, že dňa 7. 12. 2012 pracovníci žalobcu na odbernom mieste elektrickej energie žalovaného zistili neoprávnený odber elektrickej energie. Žalobca za neoprávnený odber od 18. 10. 2011 do 7. 12. 2011 vyčíslil škodu za neoprávnený odber vo výške 168,85 Eur (24,230 kWH x 51 dní x D jednotaríf spollu 125,73 kWh) a 56,02 eur ako náhrady spojené so zistením neoprávneného odberu + Dph 21,56 eur spolu 246,43 eur. V zmysle citovanej vyhlášky došlo k stanoveniu celkovej škody a to vynásobením dennej spotreby a počtom dní trvania neoprávneného odberu. Následne bol objem neoprávneného odberu vynásobený príslušnou cenou podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky v súlade s cenním pre domácnosti. Zákon č. 656/2004 Z.z. v platnom v znení obsahoval osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená právna norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia výšky škody bol upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom bol výslovne upravený vykonávacím predpisom spôsob výpočtu škody. Zákonodarca v ustanovení § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného ustanovenia má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto podklady možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratej elektrickej energie za rozhodné obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (elektromer). Pri výpočte škody žalobca vychádzal z podkladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu na odbernom mieste žalovaného dňa 7. 12. 2012. Zákon č. 565/2004 Z.z. o energetike predstavuje špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. V spojení s vykonávacou vyhláškou upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý je povinný veriteľ dodržať a postupovať podľa neho. Súd sa s vyčíslením žalobcu stotožnil a návrhu vyhovel.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd návrh za čiastočne dôvodný, keď sa nestotožnil s vznikom omeškania s úhradou sumy 246,43 eur od 4. 1. 2011 do zaplatenia, keďže žalobca nepreukázal omeškanie žalobcu s úhradou od 4. 1. 2011. Súd má za to, že najskôr sa žalobca mohol dostať do omeškania deň nasledujúci potom ako mu bol doručený dňa 16. 9. 2013 doručený návrh

vo veci. Súd priznal úrok z omeškania od 17. 9. 2013 do zaplatenia. Súd sa stotožnil s požadovanou výškou úroku z omeškania 9 % ročne, keď mal preukázané, že základná úroková sadzba ECB ku dňu 7. 12. 2011 bola vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne a záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013. Súd zamietol návrh v časti úroku z omeškania od 4. 1. 2011 do 16. 9. 2013, v tejto časti považoval návrh za nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdené.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím žalobkyne, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobkyňa vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobkyňou, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedka Z. Z., keď uvedený návrh súd považoval na základe zistených skutočností v konaní za nedôvodný a nehospodárny.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zastavenie konania v časti úroku z omeškania zavinil žalobca, v tejto časti bol neúspešný) a vo veci čiastočne úspešnému žalobcovi 74 % (úspech 87 % - 13 % neúspech), priznal náhradu trov konania vo výške 12,21 eur ako 74 % zo zaplateného súdneho poplatku a vo výške 77,60 eur ako 74 % náhrady trov právneho zastúpenie vo výške za 3 právnej pomoci príprava a prevzatie dňa 1. 5. 2010 písomné podania na súd - návrh na začatie konania zo dňa 27. 9. 2012 vyjadrenie k odporu zo dňa 19. 1. 2013 3 x á 58 á 61,41 €, 1 x á režijný paušál á 7,21 €, 1 x á režijný paušál á 7,63 €, 1 x á režijný paušál á 7,81 € v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení k 30. 6. 2013. Vyčíslenú odmenu vo výške 87,39 eur súd zvýšil o 20% DPH 17,48 €. Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 104,87 eur. Priznanú odmenu zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnenkyni žalobcu.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia a to režijný paušál vo výške 7,81 eur za úkon právnej pomoci zo dňa 1. 5. 2010 a zo dňa 27. 9. 2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.