Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-24-2014.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. W. K., nar. XX. XX. XXXX a mal. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, M. nad C., za účasti otca: V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, M. N. C., toho času A. XXXX/XX, XXX XX W. X, H. T., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P 310/2013-75 zo dňa 2.6.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) zveril maloleté deti W. K., nar. XX. XX. XXXX a Z. K., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal platením výživného na mal. W. K., nar. XX. XX. XXXX po 100 Eur mesačne a na mal. Z. K., nar. XX. XX. XXXX po 50 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 01. 10. 2013. Dlžné výživné za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 05. 2014 na mal. W. K. v sume 652,14 eur a na mal. Z. K. v sume 296,14 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s mal. deťmi upravil ako neobmedzený. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie vo výroku o výživnom cit: „Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z veku maloletých detí, ich odôvodnených potrieb, zárobkových možností a schopností rodičov, ako aj ich majetkových pomerov a s prihliadnutím na všetky tieto kritéria určil výživné na maloletého W. v sume 100 eur a na maloletého Z. v čiastke 50 eur mesačne. Začiatok vyživovacej povinností súd stanovil na mesiac október 2013, kedy matka podala návrh na súd. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované zákonom pre priznanie výživného spätne, t.j. pred podaním návrhu na súd. Od októbra do decembra 2013 otec vykonával podnikateľskú činnosť. Podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmu za rok 2012 jeho základ dane činil 6.947,56 eur, čo na mesiac predstavuje čistý príjem 578,96 eur. Od druhej polovice decembra 2013 do 02. 02. 2014 bol otec evidovaný nezamestnaný. V mesiaci január 2014 však vycestoval za prácou do H. republiky kde sa zamestnal a jeho priemerný mesačný príjem podľa doložených výplatných pások predstavuje sumu 9.240 CZK. Otec tvrdil, že podnikateľskú činnosť musel pozastaviť z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie. Túto tvrdenú skutočnosť však nijako nepreukázal. Daňové priznanie za rok 2013 ešte nepodal. Predložil list, ktorým požiadal o odklad podania daňového priznania do 30. 06. 2014. Súdu doložil knihu uzávierok elektronickej registračnej pokladne, z ktorej bolo možné preštudovať pásky s dennou uzávierkou. K poslednému dňu v tejto knihe bol kumulovaný obrat vo výške 7.279,57 eur. Ide o sumu, ktorá predstavuje súčet všetkých prijatých platieb od doby spustenia registračnej pokladne. Nezdokladoval ale svoje výdavky, takže nemožno zistiť jeho hospodársky výsledok z podnikania za rok 2013. Otec je zdravý, schopný pracovať a dosahovať pravidelný príjem. Jeho vzdelanie a prax automechanika umožňuje nájsť si zamestnanie na súčasnom trhu práce.“
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom pre maloleté deti odvolanie otec mal. detí namietajúc, že výživné vo výške 150 Eur na obe mal. deti je neprimerané vzhľadom na jeho príjem. Jeho príjem činí 9226 CZK. Uviedol, že musí si tiež plniť povinnosti voči veriteľom. Polovicu peňazí by poukazoval na výživné. Poukázal na to, že matka vzala peniaze z jeho účtu, kasy a nezodpovedne míňala peniaze.
Kolízny opatrovník a matka sa v zhode k podanému odvolaniu vyjadrili rozsudok v napadnutom výroku ako správny potvrdiť.
Odvolaním podľa jeho obsahu neboli napadnuté výroky o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletými deťmi a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, preto rozhodnutie v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť (§ 40 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.).
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že od októbra do decembra 2013 otec vykonával podnikateľskú činnosť. Podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmu za rok 2012 jeho základ dane činil 6 947,56 Eur, čo na mesiac predstavuje čistý príjem 578,96 eur. Od druhej polovice decembra 2013 do 02. 02. 2014 bol evidovaný nezamestnaný. V mesiaci január 2014 vycestoval za prácou do H. republiky, kde doposiaľ pracuje a jeho priemerný mesačný príjem podľa doložených výplatných pások predstavuje sumu 9 240 CZK. Odvolací súd sa ztotožňuje i so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ otec v konaní uvádzal, že musel podnikateľskú činnosť pozastaviť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, túto tvrdenú skutočnosť nijako nepreukázal.
Mal. W. je školákom s čím sú spojené nepochybne zvýšené výdavky. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa (jún 2013) bol žiakom 9. ročníka základnej školy. Mal. Z. navštevuje predškolské zariadenie.
V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.
Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý je schopný a má možnosti zabezpečiť výživné pre svoje mal deti vo výške určenej súdom prvého stupňa. Jeho schopnosti sú určené predovšetkým jeho pracovnými skúsenosťami automechanika. Otec má dostatočnú kvalifikáciu a následne nadobudnuté skúsenosti z praxe v podnikaní (15 rokov podnikania). Tieto okolnosti ho predurčuje k schopnosti vykonávať práce s odborným zameraním - automechanik, ktoré sú ohodnotené minimálne na úrovni priemerného zárobku v hospodárstve Slovenskej republiky. Tieto jeho schopnosti treba posúdiť aj s ohľadom na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti.
V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.
Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o prednosti vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča stotožňuje. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti
nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby, preto argumentácia otca neobstojí. Túto povinnosť má otec už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.
Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za zákonné a vecne správne.
Záverom odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom nie je úlohou súdu riešiť nevyriešené spory ohľadom financií za trvania manželstva. Na druhej strane skutočnosti, ktoré otec tvrdí ohľadom hospodárenia so spoločným majetkom a majetkom z jeho podnikania, matka odmieta.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.