Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-188-2022.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/188/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUD. Petra Tutka a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G., R. X, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti žalovaným v 1. rade S. N.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XX a v 2. rade Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a.s., so sídlom Erzsébet Királyné útja 1/C, Budapešť 1146, Maďarsko, právna forma -zatvorená akciová spoločnosť, register č. zápisu 01-10-041071 podnikajúca na území Slovenskej republiky pod obchodným názvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu 37C/7/2019-547 z 1.6.2022 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch II. a III.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1. rade čo do návrhu o zaplatenie sumy 762,92 eur a tiež jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1. rade čo do návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- eur a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.9.2014 domáhala toho, aby súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 300.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a sumy 762,92 eur titulom náhrady škody v podobe nákladov spojených s pohrebom. Uviedol, že podaním zo dňa 5.5.2022 žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu s čím žalovaní súhlasili. Citoval § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne konanie zastavil. Citoval tiež § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP a vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatňovala peňažné nároky, pričom uplatnená nemajetková ujma sa z hľadiska rozhodovania o trovách konania vyznačuje určitými špecifikami, kvôli čomu o trovách nemohol rozhodnúť jedným výrokom. Dôvodil, že takýto uplatnený nárok je charakteristický tým, že výška plnenia pri ňom závisí na úvahe súdu alebo na znaleckom posudku, keď strany nevedia výsledok sporu ovplyvniť, a preto prípadné nevyhovenie žalobe v celom rozsahu nie je možné považovať za čiastočný neúspech. Vzhľadom na uvedené nepriznanie náhrady na odškodnenie za nemajetkovú ujmu v celej uplatnenej výške ani v danej veci nepredstavuje čiastočný procesný neúspech žalobkyne, aj preto prichádzalo do úvahy aplikovať § 255 ods. 1 CSP. Mal za to, že pri okolnostiach posudzovaného prípadu späťvzatie žaloby nad sumu 12.000,- eur, ktorú zaplatil za žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade dňa 25.4.2017 (t.j. v čase, keď žalovaný v 2. rade nebol stranou sporu) zavinil žalovaný v 1. rade. Späťvzatie žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy nad sumu 12.000,- eur teda nemožno považovať za procesné zavinenie žalobkyne. Platí, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konanie je treba považovať
napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Premietnutím uvedených faktov a všeobecných východísk uzavrel, že procesné zavinenie za zastavenie konania v časti o sumu 762,92 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 12.000,- eur je možné s jednoznačnosťou pripísať len žalovanému v 1. rade, ktorý v priebehu konania časť žalovanej pohľadávky bezozvyšku uspokojil a v dôsledku toho ďalšie vedenie sporu pre žalobkyňu stratilo opodstatnenie. Za tejto situácie za zodpovedného za zastavenie konania považoval nie žalobkyňu, ale žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podľa jeho názoru nebolo možné zavinenie za zastavenie konania ani v širších súvislostiach pričítať žiadnemu subjektu. Zo spisu mu nevyplynuli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
2. Uznesenie v jeho druhom a treťom výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznať. Citoval § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a upozornil, že žalobkyňa v žalobe nesprávne za žalovaného v 2. rade označila pobočku poisťovne z iného členského štátu a takýto subjekt nemal procesnú subjektivitu, čo viedlo k zastaveniu konaniu voči pôvodne nesprávne označenému žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa až na pojednávaní dňa 13.2.2020 navrhla pripustiť vstup ďalšieho žalovaného do konania, a to poisťovne - zahraničnej právnickej osoby, hoci zahraničná poisťovňa jej nárok uhradila ešte 25.4.2017. Zdôraznil, že jeho postoj v konaní bol od počiatku vždy rovnaký a konzistentný, keď uplatnenú sumu 300.000,- eur považoval za neprimerane vysokú a trval na tom, že práve poisťovňa je pasívne legitimovaná a je povinná za neho podľa zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatiť žalobkyni jej nároky. Svojim postojom teda nezavinil procesne zastavenie konania a ani späťvzatie žaloby nad sumu 12.000,- eur. Zaoberal sa predpokladmi rozhodovania o trovách podľa § 256 CSP a bol toho názoru, že žalobkyňa nevzala žalobu späť v primeranej lehote a nemožno opomenúť fakt, že zámerne nadhodnotila výšku sporu a takýto výkon práva by ju nemal chrániť. Uviedol ďalej, že súd pri rozhodovaní mohol aplikovať aj § 257 CSP, všímajúc si aj postoj strán v konaní a zvláštnosti prejednávanej veci, kvôli čomu by stranám nárok na náhradu trov konania nemal byť priznaný.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhla rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že v čase podania žaloby existoval dôvod na iniciovanie súdneho konania, keď došlo k neoprávnenému zásahu do jej práv. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah pritom bol oprávnený určiť súd a pri koncipovaní žaloby nemala žiaden právny podklad, na základe ktorého by mohla objektivizovať uplatnený nárok vo forme jeho presného vyčíslenia. Pokiaľ jej konajúci súd priznal plnú náhradu trov súdneho konania, postupoval v súlade s judikatúrou všeobecných súdov a názormi akademickej obce a ani nevyhovenie jej žalobe v plnom rozsahu nemôže viesť k jej sankcionovaniu krátením náhrady trov. Zdôraznila tiež, že hmotnoprávny základ nároku voči žalovaným bol rôzny a mohla žalovať aj výlučne iba žalovaného v 1. rade a navyše ani prípadné zastavenie konania vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 2. rade jej nebránilo navrhnúť pristúpenie nového žalovaného do konania.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.
7. Súd prvej inštancie v danom prípade po zastavení konania zohľadnil všetky špecifiká predchádzajúceho konania, vzal do úvahy dôvody, pre ktoré žalobkyňa vzala žalobu späť a i o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozhodol zákonne a spravodlivo.
8. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania z procesného výsledku konania (jeho zastavenia, dôvodov, ktoré žalobkyňu viedli k späťvzatiu žaloby a príslušných ustanovení procesného predpisu o náhrade trov konania). 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, upravená v citovanom ustanovení sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvody bolo toto zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi stranami sporu.
11. K zastaveniu konania typicky dochádza z dôvodu späťvzatia žaloby. Pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Ak procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nebolo meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný vždy žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť vziať žalobu späť.
12. V danej veci si žalobkyňa v konaní uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 300.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a sumy 762,92 eur titulom náhrady škody spôsobenej vynaloženými nákladmi na pohreb na tom základe, že žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený jej syn. Nároky si uplatňovala teda voči žalovanému v 1. rade ako proti pôvodcovi zásahu do jej práv, keď ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu a voči žalovanému v 2. rade ako subjektu povinnému zaplatiť poistné plnenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., u ktorého bolo vozidlo, ktorým bol spôsobený neoprávnený zásah, poistené.
13. Žiada sa doplniť, že podľa zaužívanej súdnej praxe z poistenia zodpovednosti má poistený (v tomto prípade žalovaný v 1. rade) právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie (rozsudok ESD C-22/12C. bod 39.).
14. Nie je sporné, že žalovaný v 2. rade - poisťovňa za žalovaného v 1. rade uhradil dňa 25.4.2017 žalobkyni sumu 12.762,92 eur, a to 12.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a 762,92 eur ako uplatnené pohrebné náklady (doklad o prevode na č.l. 493 súdneho spisu).
15. Vzhľadom na uvedené, ak pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade je vyhodnocované procesné zavinenie zastavenia konania nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že nevyhnutnosť zastavenia konania vyvolal žalovaný v 1. rade, za ktorého uplatnené nároky žalobkyňou plnila poisťovňa, nepochybne s jeho vedomím a súhlasom. Žalovaný v 1. rade pritom od počiatku sporu (viď napríklad jeho podanie zo 4.11.2014 na č.l. 52 súdneho spisu) argumentoval tým, že škodu má hradiť poisťovňa.
16. Berúc do úvahy odvolacie námietky žalovaného v 1. rade a jeho odvolací návrh, aby stranám nebol priznaný nárok na náhradu trov konania má odvolací súd za to, že preskúmavané výroky uznesenia sú vo výsledku vecne správne a výška trov sa bude odvíjať od výšky priznanej sumy. Neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 256 ods. 2 CSP (žalovaný v 1. rade náhradu trov konania ani nežiadal) a ani pre použitie § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP pritom súd prvej inštancie zohľadňoval, keď toto umožňuje výnimočne nezaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Musia však pritom byť naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však konštatované a zistené neboli. Patrí medzi nich napríklad neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strán sporu, či ich nízky príjem, keď v prejednávanej veci, vyvažujúc záujmy žalobkyne i žalovaného v 1. rade existencia takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je daná.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní úspech nemal, a preto náhrada trov odvolacieho konania voči nemu v plnom rozsahu bola priznaná žalobkyni.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 396 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).