Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-124-2014.pdf
PDF · 100.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE - 100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Ul. Karadžičova č. 8 proti odporcovi: A. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. C. Č.. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Ul. Važecká č. 16, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie sumy 191,80 € s prísl. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 191,80 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 125,17 € od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77 € od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € od 25.06.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 152,57 € vo výške 8,50 % od 11.07.2012 do 23.08.2012, zo sumy 125,17 € vo výške 8,50 % od 24.08.2012do 21.12.2012, úrokom z omeškania zo sumy 125,17 € vo výške 1,7750 % od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77 € vo výške 1,7750 % od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € vo výške 1,7750 % od 25.06.2013 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 604,13 €, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 70,37 € do zaplatenia z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 63,12 € trov konania na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka . .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 08.10.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 191,80 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 125,17 € od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77 € od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € od 25.06.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 152,57 € vo výške 8,50 % od 11.07.2012 do 23.08.2012, zo sumy 125,17 € vo výške 8,50 % od 24.08.2012do 21.12.2012, úrokom z omeškania zo sumy 125,17 € vo výške 1,7750 % od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77 € vo výške 1,7750% od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € vo výške 1,7750 % od 25.06.2013 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 604,13 €, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 70,37 € do zaplatenia a náhrady trov konania.
Do konania dňa 19.11.2013 vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu práv občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove.
Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol odporcovi doručený na vyjadrenie dňa 30.06.2014. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený dňa 16.05.2014. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 21.05.2014, v ktorom uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako ani RPMN. K dohode o uznaní dlhu uviedol, že predstavuje formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku dlžníka, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu. Ďalej uviedol, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci mal by záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Takýto zámer navrhovateľa treba hodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Z dôvodu procesnej ekonómie dal do pozornosti súdu vznesenú námietku premlčania s poukazom na to, že z karty klienta vyplýva dátum zosplatnenia úveru 20.08.2008, pričom návrh došiel na súd dňa 25.10.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
V danom prípade ide v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, ktorý je možné v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Preto potom súd bez pojednávania dňa 21.10.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Navrhovateľ spolu s návrhom okrem iného predložil súdu listinu označenú ako "Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom" zo dňa 12.07.2012, na základe ktorej došlo zo strany odporcu ako dlžníka k uznaniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy pod číslom XXXXXXXX vo výške 274,- € konkrétne titulom istiny a vo výške 152,57 € a titulom príslušenstva pohľadávky a sankcií ku dňu podpísania dohody vo výške 121,43 €.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011 uzavretou medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupníkom vrátane jej prílohy došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., ktorá, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 ďalej postúpila žalovanú pohľadávku na navrhovateľa, čo vyplýva z identifikácie postúpenej pohľadávky ( l.č.50 spisu ).
Uznesením zo dňa 08.07.2014 č. 13C/124/2014-52 súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil terajší navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE - 100.023.266.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke ( ďalej len zmluva), so všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky, s dohodou o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, s vyjadrením vedľajšieho účastníka k návrhu, so zmluvou o postúpení pohľadávok a identifikáciou postúpenej pohľadávky, s kartou klienta, s oznámením o zosplatnení dlhu, s poznámkami z telefonického vymáhania.
Nahliadnutím do zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 22.09.2005 súd zistil, že odporcovi bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 604,13 € ( 18 200,- Sk ), s počiatočnou platbou 33,19 € ( 1 000,- Sk ), ktorú sa odporca zaviazal splácať v 43 splátkach po 13,27 € ( 400,- Sk ), pričom predmetom pôžičky bola motorová píla Husgvarna 141. RPMN a úroková sadzba neboli v zmluve uvedené.
Tento právny vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd primárne aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní a dĺžke premlčacej doby. Ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsahové znenie je pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy pred jej uzavretím. Predmetná zmluva bola uzavretá na strane
veriteľa ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Nahliadnutím do dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom ako dlžníkom, ktorý uznal záväzok zo zmluvy číslo XXXXXXX. Súd z predloženej ( žalovanej ) zmluvy zo dňa 22.09.2005 zistil, že táto zmluva má číslo XXXXXXXXX, teda číslo zmluvy uvedené v uznaní dlhu sa nezhoduje s číslom zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovanú pohľadávku. Vzhľadom na túto nie dostatočnú špecifikáciu uznávaného záväzku súd nemal za preukázané, že predmetom uznania bol práve záväzok vyplývajúci zo žalovanej zmluvy a to s poukazom aj na to, že v dohode o uznaní dlhu absentuje aj dátum uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o dostatočnú identifikáciu uznávaného záväzku. Totiž zo žiadnych skutočností uvedených v dohode o uznaní dlhu nemožno vyvodiť jednoznačný záver o dôvode uznania dlhu. Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony musí pre svoju platnosť mať aj písomnú formu. Pokiaľ listina, ktorá obsahuje výslovné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh neobsahuje jasné a určité zidentifikovanie uznávaného záväzku, nemožno s ňou spájať účinky uznania dlhu podľa ust. § 558 Obč. zák, t.j. ani pretrhnutie plynutia všeobecnej premlčacej doby a jej nahradenie premlčacou dobou podľa ust. § 110 ods. 1 Obč. zák.. Navyše súd dodáva, že zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 12.07.2012 súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súdu je totiž známe z veľkého množstva obdobných sporov, kde sú uzatvárané takého dohody, že návrh na uzavretie dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale ide o hromadné a plánovité konanie navrhovateľa ako inkasnej spoločnosti, ktorá kontaktuje dlžníkov za účelom ponúknutia splátkového kalendára, ktorý by im mal "pomôcť" vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu, čo súd hodnotí ako využitie nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa a ktorá súčasne vedie k obmedzeniu schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku správnych a úplných informácií neurobil. Tu súd poukazuje aj na listinu označenú ako zmluvné ustanovenia, ktoré tvoria samostatnú listinu a nie sú súčasťou listiny označenej ako dohoda o uznaní dlhu so splátkovým, pričom listina označená ako zmluvné ustanovenia je písaná minimálnou veľkosťou písma, ťažko čitateľná, pričom obsahuje velké neprehľadné množstvo práv a povinností, ktoré už vo svojej podstate znevýhodňujú spotrebiteľa, preto existuje pochybnosť o tom, či sa odporca s danými zmluvnými ustanoveniami, hoci ich podpísal, vôbec mal možnosť reálne oboznámiť a náležite sa v nich zorientovať a chápať dôsledky ich podpísania.
Len pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade bola uznávaná pohľadávka v čase uznania už premlčaná. Takéto konanie - úkon právneho predchodcu navrhovateľa súd považoval za konanie, resp. úkon ktorý je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., v rozpore s dobrými mravmi a ako taký je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatný.
Nahliadnutím do predložených listinných dôkazov a to karty klienta a prehľadu úhrad súd zistil, že k zosplatneniu žalovaného úveru došlo dňa 20.08.2008.
1/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - neuhradený zostatok úveru (istina) vrátane prináležiaceho príslušenstva (uplatnených úrokov z omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Uzavretú zmluvu č.XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2005 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú keďže pôvodný veriteľ, a.s. ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania pôžičku odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania s tým, že táto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na túto zmluvu sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahujú aj ustanovenia špeciálnych právnych predpisov a to Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
V prvom rade, keďže v konaní ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z dôvodu zásady procesnej ekonómie súd skúmal, či nárok v tejto časti navrhovateľa voči odporcovi nie je premlčaný. Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. v znení z. č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ).
Keďže ide o právny predpis, ktorý má charakter špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej úprave premlčania uvedenej v občianskom zákonníku, súd nepostupoval podľa druhej vety ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., ale ex offo prihliadol na premlčanie.
Pre správne posúdenie toho, či právo je premlčané alebo nie, bolo potrebné stanoviť počiatok premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. od 20.08.2008 a uplynula dňa 20.08.2011.
S poukazom na ustanovenie § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčania doba je trojročná a plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (vo vzťahu k premlčaniu k plateniu dlžných splátok pôžičky sa vzťahuje 3 ročná premlčacia doba, nakoľko pre toto právo nie je v zákone upravená osobitná premlčacia doba) a s poukazom na to, že návrh na súd bol podaný až dňa 25.10.2013, súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa bol už v čase jeho podania na súd premlčaný, preto súd návrh v časti o zaplatenie istiny vrátane prináležiaceho príslušenstva
- uplatnených úrokov z omeškania zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku a už sa ďalej nezaoberal meritom veci.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ by súd ex offo neprihliadal na premlčanie urobil by tak na základe námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom v jeho podaní zo dňa 31.03.2014 a dospel by k totožnému právnemu záveru o premlčaní žalovaného nároku ako prezentoval v tomto rozhodnutí.
2/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - zmluvnú pokutu vrátane prináležiaceho príslušenstva (úrokov z omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam: Zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dojednaná v rámci zmluvy o pôžičke. Ustanovenia o zmluvnej pokute sú obsiahnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach (č.l. 5 spisu). Tieto podmienky sú vytlačené drobným a voľným okom takmer nečitateľným písmom, pričom vzhľadom na ich podobu je možné dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal možnosť odporca reálne oboznámiť a relevantne sa v nich zorientovať, pretože sú koncipované pre bežného spotrebiteľa dosť ťažko pochopiteľným spôsobom a preto tieto úverové zmluvné podmienky nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah dospel súd k záveru, že tieto všeobecné obchodné podmienky sú nejasné a nie dostatočne zrozumiteľné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich neplatnosť s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák.. Ďalej súd poukazuje nato, že úverové podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to čo v nich bude alebo nebude určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje. Odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom meniť nemôže, ak chce získať spotrebiteľský úver, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Preto potom súd z týchto všeobecných obchodných podmienok nemohol vychádzať ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku a to navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokute a návrh ohľadne tohto nároku zamietol, pretože ide o nárok uplatnený z neplatného právneho úkonu. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok a to zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Predložené všeobecné obchodné podmienky neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné priznať, ani z tohto dôvodu, keďže ide o nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť, že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporca podpisom zmluvy o úvere prejavil s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súhlas. Tu súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľských
zmlúv nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, t.j. listiny , na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Keďže súd posúdil žalovaný nárok ako premlčaný nepriznal navrhovateľovi ani uplatnené úroky z omeškania. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník , ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne žiadna škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť uvedená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 2 písm. a/ Zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b/ Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 8 ods. 4 Zák.č. 250/2007 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej praktike, ktoré by inak neprijal.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal súdu návrh na náhradu trov konania a zo spisu im ani žiadne trovy konania nevyplývajú.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi ako úspešnému účastníkovi, ktorý podal návrh na náhradu trov konania, priznal podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby ( prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 21.05. 2014 ), jeden úkon vo výške 18,26 € plus 2 x režijný paušál vo výške 8,04 € + 20 % DPH spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 €
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v spojitosti s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., je navrhovateľ povinný prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.