Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/340/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o deti B., t.č. plnoletého L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, na čas do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, a maloletej M., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, deti rodičov: matky L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L. X a otca U. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, na návrh otca o zníženie výživného a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca z a m i e t a .

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca od 11.2.2014 k deťom B., k plnoletému L., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 5.000,- Sk na sumu 200,- Eur mesačne, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci pred k rukám plnoletého L. a k maloletej M., nar. X.X.XXXX z doterajšej sumy 4.000,- Sk na sumu 170,- Eur mesačne, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci pred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Zročné výživné na plnoletého L. za obdobie od 11.2.2014 do 31.10.2014 v celkovej sume 294,20 Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom november 2014, pod stratou výhody splátok.

Zročné výživné na maloletú M. za obdobie od 11.2.2014 do 31.10.2014 v celkovej sume 321,77 Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom november 2014, pod stratou výhody splátok.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.2008 č.k. -236 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -358 zo dňa 28.4.2010 v časti o výživnom na v tom čase mal. L. a M..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 8.4.2013, doručeným tunajšiemu súdu 9.4.2013, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III, ktorý uznesením zo dňa 12.8.2013 č.k. -56 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a spis mu doručil dňa 15.10.2013 žiadal otec súd, aby znížil jeho vyživovaciu povinnosť k v čase podania návrhu obom maloletým deťom na sumu 30 eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 1.3.2013. Toto konanie je vedené pod spisovou značkou .

Dňa 11.2.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky zo dňa 7.2.2014, ktorým žiadala súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. L. na sumu 250 eur mesačne a k mal. M. na sumu 200 eur mesačne u oboch počnúc dňom podania tohto návrhu. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Uznesením zo dňa 25.2.2014, č.k. -9 tunajší súd spojil obe veci na spoločné konanie, ktoré ďalej vedie pod sp. zn. .

Otec trval na návrhu na zníženie výživného, poberá len predčasný starobný dôchodok, iný príjem nemá, má vysoké náklady. Vo svojej výpovedi uviedol, že deťom daroval notebook, telefón, varhany, ktoré kedysi dostal, na šibačku im prispel sumou 100,- eur každému z nich. Okrem výživného sa na ich výžive iným spôsobom nepodieľa. Do svojej starostlivosti má zvereného syna G., na ktorého jeho matka prispieva výživným vo výške 33,- eur mesačne. Mesačné náklady na lieky má okolo 50,- eur. Podľa jeho slov svoje životné náklady hradí z úspor a tiež z úveru. Otec tiež uviedol, že nikdy nebol spoločníkom v spoločnosti G., iba konateľom, pričom spoločníkom v tejto spoločnosti je jeho 19-ročný syn G. a v minulosti ním bola sestra otca. Táto spoločnosť v jeho rodinnom dome využíva 3 miestnosti a tiež sociálne zariadenie, s tým, že nájomné otcovi neplatí a podieľa sa na dvoch tretinách celkových nákladov. Otec tiež uviedol, že v Čechách môže vlastniť starú Škodu Feliciu, ktorú je potrebné dať do šrotu a tiež Ford Mondeo, ktoré daroval na súčiastky, no pravdepodobne nie je odhlásené. V k. ú. Bratislava III daroval rodinný dom svojmu synovi U., pričom ostatným deťom z dôvodu neplnoletosti nehnuteľnosť nedaroval. Najstaršej dcére B. rodinný dom daroval jeho syn, s tým, že otec v ňom má právo doživotného užívania. Tento rodinný dom od sestry nadobudol formou kúpnej zmluvy syn G. za sumu cca 1000,- €. K príjmu syna G., ktorý mal nadobudnúť nehnuteľnosť RD v Bratislave ako i obchodný podiel spoločnosti uviedol, že syn G. má príjem z brigád cca 500,- € brutto, ktorý už nemá a spoločnosť na neho bola napísaná z dôvodu, že skončil strednú školu stavebnú a pre prípad, že by chcel podnikať. P. G., s ktorým žije a ktorý je študentom VŠ si zobral úver 50 000 eur a vlastne z týchto peňazí platí výživné na L. a na M.. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Matka s návrhom otca absolútne nesúhlasila, pretože by boli deti ukrátené. Potvrdila, že otec na ich výživu platí 160 eur na L. a 140 eur mesačne na mal. M., na Vianoce im dá po 100 eur, a obdarí ich aj na Veľkú noc. Trvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k synovi L. na sumu 250 eur mesačne a na 200 eur mesačne na mal. M., čo je podľa nej tá najnižšia hranica. Sama má zvýšené náklady súvisiace s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Počítač, ktorý dostal L. od otca sa pokazil, preto mu brat T. mu dal starý notebook, tiež má aj starý ale funkčný počítač, ktorý bol vyradený zariadením, ktoré navštevuje kvôli disortografii.

V priebehu konania syn L. dovŕšil plnoletosť, k návrhu matky sa pripojil a žiadal súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k nemu na sumu 200 eur mesačne. S návrhom otca nesúhlasil, nakoľko 30 eur, ktoré otec navrhuje, je pre jeho potreby málo. Uviedol, že žije s matkou a sestrou M. v spoločnej domácnosti, otec ho pred 3 rokmi zobral na dovolenku do Grécka, minulý rok boli na rybačke a tento rok neboli spolu na dovolenke. Potvrdil, že otec mu na Veľkú noc zvykne dať 100 eur a rovnakú čiastku mu dáva i na Vianoce, čo je vlastne aj darček na narodeniny. Zvýšené náklady má predovšetkým súvisiace so štúdiom na strednej škole, kde si musí kupovať predovšetkým učebnice cudzích jazykov ako aj pracovné zošity, tiež nosí dioptrické okuliare, 3x do týždňa chodí do posilňovne, pre kazivosť zubov navštevuje stomatológa.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, nakoľko návrh nie je v záujme detí. Navrhol čiastočne vyhovieť návrhu matky a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu na sumu 210 eur mesačne na L. a na sumu 170 eur mesačne na mal. M..

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.2008, č.k. -236 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2010, č.k. -358 bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. L. a mal. M. boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na mal. L. v sume 5 000 Sk mesačne a na mal. M. v sume 4 000 Sk mesačne. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G., nar. 11.4.1994, ktorý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka bola zaviazaná povinnosťou platiť výživné na mal. G. v sume 1 000 Sk mesačne. V tom čase matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, otec mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom G., T., nar. XX.XX.XXXX a R. 20.4.2000, ktorých matkou je sestra matky L. a M.. Súd zistil z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby firmy D., s.r.o., že otec ako úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti za rok 2006 uviedol čiastku 179 273 Sk a za rok 2007 čiastku 87 214 Sk. Z fotokópie potvrdenia o podaní daňového priznania z dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, ktoré otec súdu predložil, základ dane otca predstavoval 536 868 Sk, ale z potvrdenia daňového úradu bolo zistené, že otec si uviedol v daňovom priznaní základ dane v sume 276 202 Sk. Z daňového priznania otca za rok 2006 súd zistil, že jeho príjem predstavoval čiastku 12 259 858 Sk, pričom ako výdavky uviedol čiastku 12 044 053 Sk, základ dane predstavoval 371 028 Sk. Za rok 2007 otec dosiahol príjem 19 634 110 Sk, výdavky predstavovali 19472966 Sk, základ dane činil 161 144 Sk. Z výkazu o príjmoch a výdavkoch, ktoré súdu zaslal daňový úrad súd zistil, že majetok firmy U. za rok 2007 predstavoval sumu 5 450 284 Sk, pričom dlhodobý hmotný majetok predstavoval čiastku 1 629 490 Sk, oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu sa majetok firmy zväčšil. Z potvrdenia o príjme otca z firmy D., s.r.o. súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie roka 2005 predstavoval čiastku 20 908 Sk, za január až október 2006 čiastku 11 894 Sk. Otec bol poberateľom predčasného dôchodku a od júla 2007 mu bol vyplácaný dôchodok vo výške 7 002 Sk mesačne, neuviedol súdu relevantné dôvody odchodu do predčasného dôchodku, zdravotné problémy, ktoré uvádzal, pretrvávali niekoľko rokov. Z výpisu obchodného registra súd zistil, že firma Retastav bola zapísaná v obchodnom registri od 7.5.2002 a jej spoločníkmi boli rodičia, ktorí boli zároveň aj konatelia spoločnosti a za spoločnosť podpisovali samostatne. Matka bola od 19.5.2006 do 31.12.2006 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z jej daňového priznania za rok 2007 súd zistil, že jej príjmy zo živnosti predstavovali čiastku 86 000 Sk, základ dane činil 35 961 Sk. V tom čase mal mal. L. XX rokov a mal. M. X rokov. V bezpodielovom vlastníctve manželov boli 3 nehnuteľnosti.

Súd sa oboznámil aj s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. , sp. zn. -337 a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ako aj ostatných listín tvoriacich obsah spisu.

V súčasnom období sa osobný stav oboch rodičov a ani okruh ich vyživovacích povinností nezmenil. Matka ako vyučená krajčírka túto prácu pre poranenie šľachy v roku 2008 nemôže vykonávať. Pracuje ako balič čaju v G. P., s.r.o., kde jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od marca 2012 do decembra 2012 dosiahol 203,27 eur, za rok 2013 215,75 eur a za prvých osem mesiacov roka 2014 294,29 eur. Z potvrdenia vystaveného dňa 9.10.2014 MUDr. U., všeobecnou lekárkou, súd zistil, že matka pre svoj zdravotný stav - ochorenie pohybového aparátu, nemôže vykonávať ťažšiu fyzickú prácu, nemôže dlho sedieť, pre reumatické ochorenie rúk nemôže preťažovať zápästia a prsty rúk.Z lekárskej správy vystavenej dňa 13.11.2013 súd zistil, že matka je sledovaná pre osteoartrózu drobných kĺbov rúk, temporomandibulárnych kĺbov a kolien. Doterajšia liečba má len parciálny efekt. Ruky má opakovane stuhnuté, vypadávajú jej z nich predmety. Rodičia sú stále bezpodielovými vlastníkmi bytu na MJ.ve, rodinného domu č. 635 a rodinného domu č. 909 v k.ú. Nesluša. Matka býva s L. a mal. M. v byte na L. ul. č. 3, kde mesačné zálohy platí vo výške XXX,XX eur, poistenie bytu 37,80 eur ročne, za energie 32,64 eur mesačne, SPP 5 eur mesačne, UPC - TV a internet 19,90 mesačne.

Z registra obyvateľov a výsluchu otca maloletých detí súd zistil, že otec maloletých detí je otcom 7 detí, z toho plnoletých - Pavla B., B. F., rod. B. a G. B. a L. B. a neplnoletých detí - R. G., T. G. a M. B.. Otec pracoval v spoločnosti G., s.r.o. od 1.3.2011 s dohodnutou mesačnou mzdou 500,- mesačne. Tento pracovný pomer skončil ku dňu 11.6.2013 dohodou. V období do 10/2012 dosiahol jeho čistý mesačný príjem 429 eur , Otec bol od 27.09.2012 práceneschopný, poberal nemocenské dávky do 7/2013 v priemernej sume 274,- eur mesačne , prídavky na dieťa vo výške 22,- €. Od 16.03.2011 mu bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku, ktorá bola opäť uvoľnená od 12.6.2013 a

jeho aktuálna výška je 313,50 EUR mesačne. Zo stavu na účte otca bolo zistené, že ku dňu 28.11.2012 na ňom mal sumu 3.386,13 €. Súd ďalej zistil, že otec previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti D., s.r.o. na svoju sestru F. B. ešte v septembri 2009, takže spoločníkmi tejto firmy je matka a F. B.. Firma podala nulové daňové priznanie za rok 2012 a za rok 2013 nepodala daňové priznanie ani na výzvu daňového úradu vôbec.

Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky, ktoré na syna G. predstavujú sumu 394,- €, náklady na dom a elektriku má v sume 44,- €, na elektriku na chate 24,- €, na plyn 100,- €, na telefón 60,- € mesačne, 16,- € tvorí poplatok za životnú poistku, čo na otca a synov G. a L. ročne je 200,- €, za lieky dopláca 25,- € mesačne, za oblečenie 25,- €, obuv 20,- € a strava v sume 250,- € mesačne. Ďalšie výdavky otca tvorí výživné pre mal. L. v sume 5.000,- Sk (166,- €) a mal. M. 4.000,- Sk (133,- €) a tiež výživné pre maloleté deti G. spolu vo výške 3.000,- Sk (100,- €). Otec tiež priložil pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že za lieky zaplatil dňa 03.01.2013 sumu 23,01 €, dňa 31.01.2013 sumu 52,26 € a dňa 06.02.2013 sumu 9,95 €. Za elektriku zaplatil 44,- € a 24,- €, SIPO vo výške 329,- €. Z potvrdenia o aktuálnom zostatku úveru bolo zistené, že otcovi bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver, pričom výška pohľadávky ku dňu 08.12.2012 bola 4.169,32 €.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka G. B., najstaršieho syna rodičov pln. L. a mal. M., ktorý uviedol, že žiaden príjem nemá, nehnuteľnosti v Bratislave (RD v hodnote podľa vyjadrenia otca detí 220 000 EUR), v obci M. ako i obchodný podiel v spoločnosti OBSTAPOL s.r.o. nadobudol bezodplatne, spoločnosť vlastní tri motorové vozidlá, z ktorých svedok využíva jedno osobné motorové vozidlo zn. Volvo, ďalšie motorové vozidlá sa nevyužívajú, spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Ako konateľ spoločnosti uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru so svojím otcom, z dôvodu jeho dlhodobej PN pre nepriaznivý zdravotný stav. Je študentom denného štúdia na VŠ v Ostrave, všetky jeho výdavky hradí otec (ubytovanie 2 000 Kč/mesiac, iné výdavky 1000 Kč/týždeň, mobil. telefón 50 EUR + DPH/mesačne ). Svedok tvrdil, že mu bol poskytnutý úver 50 000 EUR, splátky úveru hradí z čerpaného úveru, zároveň rekonštrukciu RD v Bratislave financuje z poskytnutého úveru, na prácach sa podieľa i otec mal. detí.

Z výpisu z Obchodního rejstříku ČR bolo zistené, že otec maloletých podniká v ČR ako fyzická osoba podnikateľ pod názvom PAVOL B. - E., so sídlom C. XXX, P. hala, U. XXX XX, I.: XXXXXXXX s predmetom podnikania realizácia stavieb, ich zmeny a odstraňovanie.

Zo zoznamu vozidiel Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bolo zistené, že spoločnosť G., s.r.o. má zapísané dve nákladné vozidlá značiek F. XC90 D5 a Ford Transit 260S a tiež osobné motorové vozidlo typu kabriolet, značky VOLVO c70 D5. Z Odboru dopravy a majetku Magistrátu města Ústí nad Labem bolo zistené, že na spoločnosť U. B. - E. sú v N. republike evidované 2 prípojné vozidlá.

Zároveň bolo lustráciou v Katastri nehnuteľností a z výkazu pre daňové úrady z Geodetického a katastrálneho ústavu zistené, že otec vlastní nehnuteľnosti, najmä v časti 1/1 rodinný dom so súpis. č. XXX, na parc. č. XXXX a rodinný dom so súpis. č. 909, na parc. č. 2828, oba zapísané na LV č. XXX, v k. ú. M.; v časti X/X byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpis. číslom XXXX na L. 3, v Q., zapísaný na LV č. XXXX, v k. ú. U., ako aj viacero pozemkov druhu záhrady, trvalé trávnaté porasty, orná pôda, zastavané plochy a nádvoria v k. ú. M..

Toho času plnoletý L. je študentom 3. ročníka denného štúdia na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej na ul. B. J. X v Bratislave a od začiatku školského roka 2014/2015 uhradil položky spojené so štúdiom: 100 eur príspevok do Združenia Adlerka, 10 eur za ISIC (študentský preukaz), 27,60 eur za učebnicu a pracovný zošit anglického jazyka, 16 eur za návštevu veľtrhu ELO SYS v Trenčíne. Obedy v škole stoja cca 29 eur mesačne. V minulom školskom roku celkové náklady súvisiace so štúdiom vrátane lyžiarskeho výcviku činili 396,66 eur. L. nosí dioptrické okuliare, s čím má zvýšené náklady, keď u optika matka zaplatila 86 eur dňa 13.11.2013. Za ošetrenie u stomatológa zaplatil 20 eur dňa 18.11.2013, 65 eur dňa 3.12.2013 a 45 eur dňa 17.10.214, má ešte 4 kazy na zuboch, čo si vyžiada

ďalšie ošetrenie spojené s výdavkami. L. však trvale zvýšené náklady so svojím zdravotným stavom nemá, i keď trpí recidivujúcimi infektmi horných dýchacích ciest, opakovane bol preliečený antibiotikami, najmä v roku 2013 .

Maloletá M. je žiačka 6. triedy základnej školy, ktorá potvrdila, že v šk. roku 2014/2015 zaplatila: spolu 29,20 eur za učebnice anglického, nemeckého a slovenského jazyka a literatúry, matematiky, geografie, dejepisu, chémie a fyziky, 30 eur na ZRPŠ, 10 eur + 5 eur za návštevu Jaskyne

Driny + vreckové, 2 eurá na triedny fond a poistné 1,36 eur. V minulom školskom roku jej náklady súvisiace so školskou činnosťou dosiahli 204,83 eur.Za ošetrenie u stomatológa zaplatila vo februári 2013 celkovo 95 eur a dňa 21.1.2014 20 eur. Mal. M. trpí recidivujúcimi infektmi horných a dolných dýchacích ciest, pre ktoré opakovane užíva antibiotika a iné doplnkové lieky.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto vykonal dňa 26.3.2014 šetrenie v rodine otca a zistil, že od roku 2008 býva v rodinnom dome v M., ktorý je po rekonštrukcii, je tam suterén, dve podlažia, obytné podkrovie. Tri podlažia sú v dome nedokončené. Dom má celkovo 10 izieb, otec so synom G. užívajú jedno podlažie. Dom je zariadený novým nábytkom, vybavený základnými elektrospotrebičmi. Tento rodinný dom je v spoluvlastníctve rodičov. Otec si zobral úver na dom v sume 63 000 eur, syn G. navštevuje VŠ v Ostrave. Náklady na bývanie sú 308 eur za plyn, 120 eur za elektrinu, 200 eur náklady na stravu pre G., 45 eur za telefón. Otec na lieky dáva 45 eur mesačne.

Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane matky, ktorá býva v X - izbovom byte na L. 3 v Bratislave a zistil, že tento byt je v pôvodnom stave, teda nie je zrekonštruovaný, je zariadený postarším zariadením, časť zariadenia matka dostala od známych. Po tom, čo ich otec vysťahoval z domu na H. ul., im s odstupom času dovolil zobrať si zariadenie detskej izby bez postelí. Byt je udržiavaný v čistote a poriadku, sú tam dobré podmienky pre starostlivosť o deti.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného (dieťaťa) rozumieme nielen potreby základné, ako sú strava, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady spojené so zdravotným stavom alebo s príležitostnou liečbou, okuliare a pod., ale aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, akými sú najmä kultúra, šport, školské a mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby atď., to všetko v závislosti od jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi a všetkými ďalšími príjmami, ale tiež najvyšším dosiahnutým vzdelaním, povolaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod..

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za obdobie 6 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane detí ako i na strane ich rodičov a zistil, že deti úmerne veku vyrástli, pln. L. a mal. M. si plní povinnú školskú dochádzku, ich potreby sa zvýšili v každom smere, je potrebné vynakladať finančné prostriedky súvisiace so školskou dochádzkou , s mimoškolskými aktivitami. Obe deti sú vo veku, keď potrebujú pre svoj rast i vývoj vyšší príjem plnohodnotnej stravy. L. má 18 rokov, posledná podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala jeho nástupom do prvého ročníka strednej školy, t.j. 1.9.2012. Mal. M. má 11 a 3/4 rokov, na jej strane posledná podstatná zmena pomerov nastala 1.9.2013, kedy prestúpila na II. stupeň základnej školy. Zmenou pomerov o oboch detí sa bežné výdaje na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb primerane zvýšili. Vzrástli náklady na ich stravu, ošatenie, hygienické potreby, ako aj na ich záujmy a tiež náklady spojené so školskou dochádzkou a mimoškolskými aktivitami. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že náročnosť financovania osobných potrieb dieťaťa, vrátane potrieb spojených s dochádzkou do základnej školy a so štúdiom na strednej škole, stúpa úmerne s jeho pribúdajúcim vekom a postupom do vyššieho ročníka, pričom sa to v neposlednom rade týka aj jeho oprávnených nárokov na vyplnenie voľného času individuálnymi záujmami, napr. z oblasti športu, kultúry a pod. Preto v dôsledku opakovanej zmeny pomerov na strane oprávnených, na ktorú musela ich matka reagovať zvýšeným úsilím pri financovaní ich potrieb, vznikol už v minulosti u oboch nárok na to, aby sa prostredníctvom matky domáhali zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti ich otca.

Počas týždňa sa obe deti stravujú v školských zariadeniach, Obe deti bývajú často choré, pln. Martin potrebuje zdravotnú pomôcku - dioptrické okuliare. Rovnako od poslednej úpravy výživného v roku 2008 sa vývoj životných nákladov zvýšil, na ktorú bolo v konaní potrebné prihliadnuť.

Čo sa týka rodičov, ich osobný stav sa nezmenil, ani okruh vyživovacích povinností. Matka bola v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 19.5.2006 do 31.12.2006, v daňovom priznaní za rok 2007 jej príjmy zo živnosti vyčíslila sumou 86 000 Sk a základ dane 35 961 Sk. V súčasnom období je v riadnom pracovnom pomere a jej príjem dosahuje cca 215 eur netto mesačne. Obaja rodičia boli spoločníci i konatelia v obchodnej spoločnosti Retastav, s.r.o., kde spoločníčkou je naďalej matka ako aj otcova sestra F. B., s ktorou uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu. Otec mal v čase poslednej úpravy výživného príjem z podnikania. Trpí hypertenziou, je liečený na cukrovku,

astmu, má tachykardiu, je liečený u neurológa. Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že zdravotný stav otca pretrváva niekoľko rokov (Rozsudok OS BA III sp.zn. - 236 ) čl. 109 (viac ako 20 rokov je liečený na vysoký tlak, nepravidelnú činnosť srdca..) , pričom z výpovede svedka G. súd zistil, že otec sa podieľa na stavebných prácach spojených s rekonštrukciou rodinného domu v Bratislave, ktorý v súčasnosti vlastní syn G., ku ktorému si otec vyživovaciu povinnosť naďalej plní. V bezpodielovom spoluvlastníctve vlastní dva rodinné domy, byt a vlastní tiež viacero pozemkov. Od 09.12.1992 bol držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti v oblasti stavebníctva a činnosť ukončil k 28.02.2011. Od 07.05.2002 do 24.09.2009 bol spoločníkom v spoločnosti D., spol. s r.o.. V období od 11.07.2009 do 20.02.2013 bol konateľom spoločnosti G. s.r.o.. V období od 11/2011 do 10/2012 dosiahol priemerný mesačný príjem 396,45 € a v období od 01/2012 do 10/2012 vo výške 390,22 €. Otec jbol od 27.09.2012 práceneschopný a jeho príjem do 7/2013 tvoríl 274,- eur a prídavky na dieťa vo výške 22,- eur. Nepoberá dôchodok a nemocenské mu bolo v 10/2012 vyplatené v sume 224,70 €. Naposledy bol hospitalizovaný od 12.9.2014 do 17.9.2014 s infilt. pľúcnym procesom pre hemoptýzu.

Pracovný pomer so spoločnosťou G. s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je od 21.02.2013 jeho syn G., ukončil dohodou ku dňu 11.06.2013, súd túto skutočnosť vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu zamestnania a zárobku. Zároveň je potrebné poukázať i na tvrdenie svedka, ku ktorému si otec maloletých detí plní vyživovaciu povinnosť, pričom mu bol poskytnutý úver v sume 50 000 EUR na základe zdokladovaného príjmu zo spoločnosti OBSTAPOL s.r.o. vo výške 700 EUR mesačne brutto.

V súčasnosti v SR otec maloletých detí nepodniká - už nie je živnostníkom ani spoločníkom v obchodnej spoločnosti, avšak podniká v ČR ako fyzická osoba podnikateľ pod názvom U. B. - E., so sídlom C. XXX, P. hala, PSČ 403 35, I.: XXXXXXXX. Otec v konaní nepreukázal výraznejšie zdravotné obmedzenia vo vzťahu k pracovnej spôsobilosti, prípadne zvýšené nároky na svoju výživu pre dlhodobé zdravotné problémy.

Súd v zmysle ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, mal za to, že priemerný mesačný príjem otca maloletých detí predstavuje výšku dvadsaťnásobku sumy životného minima - t.j. 198,09 EUR x 20 = 3 961,80 EUR, keď bolo v konaní preukázané, že otec maloletých detí má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, súdu na opakované výzvy nepredložil všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie /k zisteniu príjmu z podnikateľskej činnosti v ČR v konaní nedoložil žiadne listinné dôkazy/.

Prvoradou povinnosťou rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. Otec nemá zdravotné obmedzenia vo vzťahu k pracovnej spôsobilosti, čo dokazuje i jeho výpomoc pri prácach spojených s rekonštrukciou rodinného domu v Bratislave, ktorý je vo vlastníctve jeho syna G.. Má odborné vzdelanie - elektrikár a dlhoročnú prax v oblasti stavebníctva nielen v SR, ale i v ČR. Napriek tomu žije podľa svojich slov z pôžičiek. O spôsobilosti otca na získanie zárobku svedčí aj to, že dlhé roky podnikal formou živnosti, pričom činnosť v SR roku 2011 ukončil, avšak v ČR naďalej podniká. Na výživu svojich detí má prispievať v súlade s ich odôvodnenými nárokmi a potrebami bez ohľadu na to, že v zamestnaní dosahuje nižšiu mzdu, keď v jeho možnostiach a schopnostiach je nájsť si také zamestnanie, z ktorého by dokázal zabezpečiť nielen svoje osobné potreby, ale tiež riadne plniť výživné. Otec je povinný zúčastňovať sa na zabezpečovaní odôvodnených potrieb detí v takom rozsahu, aký zodpovedá ich veku a z neho plynúcim nárokom, a tiež aj jeho dosiahnutému vzdelaniu, odbornosti, praxi, zdravotnému stavu a nie deklarovanému príjmu.

Súd nemohol zohľadniť ani to, že otec svoje plnoleté deti obdaroval nehnuteľnosťami, nakoľko mu nič nebránilo tieto buď predať alebo ich prenajať, z čoho by mu plynul pravidelný príjem. Súd bral do úvahy aj to, že otec je bezpodielovým vlastníkom dvoch rodinných domov v M. a bytu v Q., ako aj viacerých pozemkov.

Pri výške výživného súd vychádzal najmä z príjmu otca v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak by aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine neprichádzala do úvahy zo zisteného skutkového stavu veci boli preukázané možnosti, schopnosti otca maloletých detí odôvodňujúce zvýšenie výživného na obe maloleté deti s prihliadnutím na zmenu pomerov a ich potreby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň je potrebné zdôrazniť nepomer v plnení si vyživovacej povinnosti otca detí ku svojim deťom, a to najmä k synovi G., ku ktorému plní vyživovaciu povinnosť napriek jeho veku, vlastníctvu nehnuteľností /hodnota rodinného domu v Bratislave 220 000 EUR, pozemkov/ a podnikateľskej činnosti v neúmernej výške, pričom úhrady výživného v primeranej výške na pln. L. a mal. M. sa bráni, dokonca trvá na znížení svojej vyživovacej povinnosti k týmto dvom deťom.

Súd tiež poukazuje na to, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, akými sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým (plnoletý syn G. - úhrady dane z nehnuteľností....) a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., a preto nie je možné prihliadať pri rozhodovaní o výživnom na úvery, pôžičky, leasingy a obdobné opakujúce sa plnenia či podlžnosti, pokiaľ je nimi rodič zaťažený.

Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že zdokladované príjmy otca, ním tvrdené majetkové pomery, skončenie pracovného pomeru, dočasné poberanie predčasného starobného dôchodku ako i tvrdenia otca maloletých detí počas konania súd považoval za účelové s cieľom neplniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcemu jeho možnostiam, schopnostiam, príjmu a potrebám maloletých detí.

Doterajšia výška výživného absolútne nekorešponduje s odôvodnenými potrebami maloletých detí a s príjmom otca maloletých detí, preto je nutné konštatovať, že návrh matky bol podaný dôvodne, v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane oboch detí ako i skutočnosť, že matka za uplynulé obdobie podstatným spôsobom suplovala aj otcovu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Je potrebné zdôrazniť, že matka napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu sa riadne osobne stará o obe deti, čo musí otec detí aspoň čiastočne kompenzovať riadnym plnením vyživovacej povinnosti, preto súd s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda návrh otca ako nedôvodný zamietol a zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, tak ako to žiadala matka,(i keď podstatná zmena pomerov u oboch detí nastala už skôr) na sumu 200 eur mesačne na pln. L. a na sumu 170 eur mesačne na mal. M.. Vo zvyšku návrh matky bol zamietnutý. Argument otca, že matka si po večeroch privyrába šitím a takto si zvyšuje svoj príjem, nebol v konaní preukázaný. Pri rozhodovaní súd prihliadol nato, že časť potrieb detí hradí matka z prídavkov naň vyplácaných, prihliadol na to, že otec okrem výživného podstatným spôsobom potreby detí nezabezpečuje.

Podľa (ďalej len „“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd určil zvýšenie výživného na obe deti od 11.02. 2014, čím vznikol nedoplatok na zročnom výživnom ku dňu 31.10.2104 na pln. L. v sume 294,20 eur ( 200-165,96 eur x 8 mesiacov a 18 dní ) i na mal. M. v sume 321,77 eur (170 - 132,77 eur x 8 mesiacov a 18 dní ),nakoľko otec platil výživné na pln. L. v sume 165,96 eur a na mal. M. v sume 132,77 eur mesačne.

Nedoplatok na výživnom súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody plátok, čo je primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku ako i príjem otca maloletých detí.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.2008 č. k. -236 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2010 č.k. -358, ktorými bolo naposledy upravené výživné otca voči v tom čase obom maloletým deťom.

O trovách konania rozhodol súd podľa , tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, čo sa vzťahuje na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v piatich vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.