Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/164/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: U. U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na W. ul. č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Františkom Hadušovským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na ul. Cyrila a Metoda č. 2 a Mgr. U. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na V. ul. č. XX v konaní o zákaze styku a zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -470 z 10.2.2022 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. - 267 zo dňa 13.5.2019 vo výroku IV. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. U. N., nar. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom istom mieste maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. II. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovený čas. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa matke. III. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. IV. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. -377 zo dňa 17.8.2021 o neodkladnom opatrení. V. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči otcovi v rozsahu 100 %. IV. Otec je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 482,33 eur na účet Okresného súdu Rožňava do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Štátu nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči matke. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že po piatich rokoch súdneho procesu sa dopracovalo k tomu, že so synom sa môže stretávať 2x v mesiaci. Toto stretávanie zlyhalo, nakoľko matka si neplnila povinnosti vyplývajúce z rozsudku sp. zn. -267 a bol podaný návrh na výkon rozhodnutia. Návrh ostal neriešený a matka nebola predvolaná na súd ani poučená o svojich povinnostiach. Dňa 1.10. 2022 bolo nariadené pojednávanie. Matka požiadala o jeho odročenie, lebo bola v karanténe. Keď bola matka v karanténe odročilo sa pojednávanie a keď dieťa, tak to nevadilo. Dňa 10.2.2022 bolo pojednávanie, na ktoré priniesla choré dieťa (vypísané lekárom) a ešte aj v karanténe,

aby účelovo vypovedalo. Neúspešne sa ohradil, že dieťa je choré. Sudkyňa údajne, ako mu odpovedal v správe predseda súdu, vyhodnotila stav dieťaťa, aj keď nie je lekárka, ani zamestnankyňa NÚVZ, zrejme pohľadom mu zmerala teplotu a svojvoľne neoprávnene sa rozhodla nerešpektovať ani pandemické nariadenia a začala pojednávanie, dieťa nechala čakať a potom vypovedalo. Mal. U. si už tri dni pred pojednávaním vypol telefón, zablokoval messenger, kde si denne telefonovali a na bytovke vypli zvonček. Bol presvedčený o ovplyvňovaní dieťaťa matkou, čo a ako má povedať. Dieťa samotné uviedlo sudkyni na výsluchu, že najprv bolo v karanténe, zase je v karanténe a je choré. Už tu malo byť jednoznačne pojednávanie úplne zastavené a odročené, aby boli dodržané epidemiologické opatrenia. Naďalej trval na tom, že chce vychovávať svoje dieťa, učiť ho cudzie jazyky, podporovať v športe a umení, hudbe a hlavne pomôcť v škole, pretože je už trojkár - slovenský jazyk a anglický jazyk. To sa podľa neho dá dosiahnuť ak bude obnovený a rozšírený styk s dieťaťom na striedavú starostlivosť. V ďalšom uviedol, že matke neverí, nerozumne ovplyvňuje syna a z dôvodu nedostatočnej pomoci vo vzdelávaní dieťaťa v deviatom ročníku, aby sa nestalo, že bude neskôr plakať kvôli svojmu prospechu a nebude sa môcť dostať na vytúženú strednú školu. Matka hneď pri prvej príležitosti po pojednávaní z 10.2.2022 znovu nerešpektovala súdne rozhodnutie a dieťa jednoducho nepripravila a neodovzdala na stretnutie. Z časti jej napomohla k tomu samotná sudkyňa, ktorá povedala, že matka nemá povinnosť na silu dieťa odniesť. Podľa jeho názoru, matka má povinnosť pripraviť a odovzdať dieťa, ak jej to nariaďuje súd v rozhodnutí, a odovzdať dieťa, počkať a vidieť na vlastné oči, ako si ho prevzal ( napríklad než nastúpi do jeho auta a tak sa ubezpečí, že dieťa neostalo samé pred bytovkou a nešlo inam ). Bohužiaľ kolízna opatrovníčka absolútne dlhodobo nerešpektovala jeho slová a teraz už ani zdravotný stav dieťaťa. Na chodbe po pojednávaní sa mu vyhrážala, že bude ďalší zákaz styku a bude trvať na predchádzajúcich požiadavkách. Preto podal trestné oznámenie na kolíznu opatrovníčku, nakoľko zanedbala povinnosť upovedomiť súd u chorom dieťati a jemu sa vyhrážala, skákala do reči a potom, keď na to upozornil, dostal pokutu. V prílohe predložil výmenný lístok - poukaz, z ktorého o ošetrení maloletého dieťaťa pre febrilný respiračný infekt dňa 8.2.2022, žiadosť o vydanie potvrdenia - odpoveď základnej školy v Rožňave z 11.2.2022.

3. Otec v doplnení odvolania uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie pod sp. zn. . V ďalšom uviedol, že bodaj by nepísal odvolanie, keď po 5 rokoch súdenia má možnosť stretávať sa s dieťaťom 2 dni. Aj keď sa ozve, že je to málo na výchovu a vzťah s dieťaťom, tak začne na neho vyskakovať kolízna opatrovníčka, že ako vie dopredu, že to nebude fungovať a na chodbe sa vyhrážala ďalším zákazom styku pred dieťaťom. Skákala mu do reči. Výsledok je presne to, čo namietal, že pozná matku, jej nerešpektovanie rozhodnutia a skutočne od prvého termínu (od 12.2.2022) mu dieťa naďalej nepripravila a neodovzdala. Ďalej uviedol, že je potrebné sa zamyslieť, či má vôbec význam strácať čas pojednávaniami, keď aj tak rozhoduje jeho 12 ročný syn U. a nie sudkyňa. Ona má akurát tak moc vydať rozhodnutie, naťahovať vec ako sa len dá a zamedzovať mu v styku s dieťaťom, keďže je to ona, kto drží pečiatku v ruke. Richtárom je však jeho syn a robiť sa bude tak ako si on zmyslí vo svojich 12 rokoch ovplyvnený začínajúcou pubertou. Titul JUDr., či jeho Mgr. nie je zaujímavé ani pre syna, ani pre jeho matku. Z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne poznamenal, že keď budú ovplyvňovať a zakazovať vlastného psa 3 roky, bude mať k nemu vzťah? Bude vôbec niekoho poznať a chcieť počúvať? Podľa neho nie. Preto sa na syna nehnevá, ale na tých, čo to spôsobovali, vrátane sudkyne, má svoj názor. Nech sa pozrie súd, čo spôsobil dvomi nezmyselnými zákazmi styku. Dieťa sa od neho odcudzilo, navyše je doma ovplyvňované matkou a dokonca ho naučila, že najlepšie bude, ak si zablokuje mobil a kontakt s ním. Od r. 2018 vysvetľoval, čoho sa domáhal, styku s dieťaťom v rovnakej miere, ako má aj druhý rodič a v podstate ho nemá ani význam, pretože súd nedisponuje rozhodnutím, ktoré by matka ako cudzinka na Slovensku bola povinná rešpektovať. Podal 4 trestné oznámenia na prokuratúru za marenie rozhodnutia súdu. V minulosti ho obvinili, dokonca trestne, keď dieťa nebolo s matkou, keď ho mal mať. A pritom až sudca JUDr. U. si dal tú námahu a vyžiadal skutočný rozpis jej zmien. Jasne sa dokázalo, že matka aj s jej advokátom zavádzali súd. Aj teraz hodila „mini podvodník“, ba aj Centru právnej pomoci ako v r. 2019 o jej pracovnej zmluve. A čo na to súd, prokuratúra? Vôbec nič, aj matka aj jej advokátka majú novodobú imunitu na Okresnom súde v Rožňave. Na záver pripomenul, že od 4.5.2018 bol na základe návrhu na výkon rozhodnutia maloletý U., napriek jeho želaniu za prítomnosti sociálky a polície vložený do nemorálneho prostredia- bytu matky. A vtedy Okresný súd Rožňava nebral ohľad na práva a záujmy dieťaťa, jeho city a želania. V prílohe predložil úradný záznam zo 17.4.2018 spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava - vyjadrenie maloletého dieťaťa, výpoveď očitého svedka V. U.- mail, žiadosť zo 7.3.2022 pre ÚPSVaR ukážka nezáujmu odpovedať na žiadosti otca.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. V predmetnom konaní bolo dňa 10.2.2022 vydané rozhodnutie, podľa ktorého je otec oprávnený, stretávať sa s mal. U. každú párnu sobotu v čase od 11.00 do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom istom mieste maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že maloletý bol ovplyvňovaný kýmkoľvek. Na podporu tvrdení musela zdôrazniť, že v konaní bolo neodkladným opatrením č.k. -35 zo dňa 4.12.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. -121 zo 6.3.2020 dočasne zakázaný styk otca s maloletým, čo vyplýva aj z odôvodnenia posledného rozhodnutia a neskôr bol uznesením č.k. -377 zo dňa 17.8.2021 styk otca s maloletým umožnený, nakoľko sa maloletý sa vyjadril, že by sa rád s otcom stretával. V zmysle neodkladnej úpravy bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste maloletého matke včas a riadne odovzdá. Nakoľko už v tom čase maloletý sa vyjadril, že si praje styk s otcom, a nebol nikým ovplyvňovaný, tak aj teraz sa maloletý vyjadril, že si praje stýkať sa s otcom na základe dohody, tak ako si to želá. Maloletého neovplyvňovala, alebo kohokoľvek iného, kto by vnucoval maloletému neobmedzený styk, veď z logiky veci je to absurdné. Otec počas stykov, ktoré sa realizovali mal možnosť venovať sa svojmu synovi a podporovať ho v jeho záujmoch, napr. futbale, ktorý maloletý miluje a chce sa ďalej rozvíjať. Otec stále presadzuje len svoje záujmy a názory. Na poslednom pojednávaní bola prezentovaná túžba maloletého, ktorý sa vyjadril, že mu vyhovuje stretávať sa s otcom, ale podľa jeho priania, na základe dohody. Otec napriek tak širokej možnosti nesúhlasil s týmto návrhom a chcel styk upraviť v presne vymedzenom čase. Už aj toto samé potvrdzuje tvrdenia, že otec radšej neprijme širokú úpravu styku na základe dohody, ale zotrvával na vlastných predstavách, pretože nezohľadňuje názor dieťaťa. Aj s poukazom na doplnenie otca k odvolaniu, považovala jeho odvolanie za nedôvodné a zmätočné. S ohľadom na dosť rozsiahle dokazovanie považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, zohľadňujúce skutkový stav a záujmy maloletého dieťaťa.

5. Otec vo vyjadrení uviedol, že len naivný človek môže tvrdiť, že prostredie, v ktorom nejaké dieťa vyrastá, ho neovplyvňuje. Tým, že sudkyňa JUDr. F. prenecháva benevolentnosť v prospech matky, na neho vytvára nátlak a vyhrážky pokutou, na čo si už zvykol, prispievalo to však len k prieťahom v konaní. Matka od decembra nedodržuje rozhodnutia súdu a z neho vyplývajúce povinnosti. Sudkyňa nepoužila mierne donucovacie prostriedky a to myslel na upozornenie, že za nedodržiavanie rozhodnutia súdu môže byť uložená pokuta 100 Eur aj opakovane. Tým dala matku do polohy chránenej osoby a to si je už vedomý aj syn, že matke sa nemôže nič stať. Maloletý sa vyjadril, že si praje sa s ním stretávať. Takže on nech „drží ústa a počúva“ , pretože dieťa v puberte, ktoré sa už vyjadruje vulgárne : Ja ti seriem.... Ty kokso.. je už postavené nad titul JUDr. či Mgr.“ a vlastne rozhodnutia súdu sú úplne zbytočné, pretože matka mala zrejme udelenú nejakú tichú výnimku o nedodržiavaní rozhodnutia. Pojednávanie vo veci návrhu na výkon rozhodnutia z 19.5.2022 žiadal odročiť, pretože čaká na odpovede. Rozpis zmien matky nikto z požiadaných nechce doplniť do spisu, lebo zrazu by sa zistilo ako už v minulosti, že matka nerobí na 4 hodiny a vlastne podvádza súd , tak aj Centrum právnej pomoci a aj jej časový priestor na starostlivosť o dieťa. Je na zváženie, či má vôbec význam riešiť vec na Okresnom súde Rožňava, ktorý keď je matka v karanténe, tak odročil pojednávanie a keď bolo dieťa vypísané, dokonca v karanténe tak nemal problém s pojednávaním. Za hlupáka sa berie on, ktorý si dovolil doplniť dôkazy a sťažovať sa nedôstojnosť v procese. Určite je jedno, keby bolo dieťa trikrát v týždni s ním ako to žiadal, tak by nemilovalo len futbal, ale by sa s ním učilo a nemalo by katastrofálny prospech v 6. ročníku a vo voľnom čase partiu s elektronickými cigaretami.

6. Matka v odvolacej duplike uviedla, že vyjadrenie otca považuje za vyjadrenie nie k veci, iba akési úvahy o význame súdneho konania a preto nie je podľa nej možné na nich prihliadať. Za dôležité považovala vnímať záujem dieťaťa, ktorý bol samotným výsluchom maloletého dostatočne zistený. Poukázala na článok 5 Zákona o rodine, ktoré je vodiacou zásadou a jedným z nosných pilierov, na ktorom je slovenské rodinné právo vybudované. S ohľadom na celkový priebeh konania o zákaze styku, kedy styk otca s maloletým dieťaťom bol skutočne odôvodnene dočasne zakázaný, považovala za dôležité aplikovať článok 5 Zákona o rodine. Pri určovaní a posudzovaní záujmov maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. S poukazom na uvedené mala za to, že súd zistil záujem maloletého dieťaťa, dostatočne sa s ním vysporiadal a v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa aj rozhodol.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zastával názor, že skutočnosti, ktoré otec vo svojom vyjadrení uviedol sú neopodstatnené, nesledujúce podstatu veci v rámci doteraz vykonaného dokazovania. Otec bol zo strany súdu o uvedených skutočnostiach zákonne poučený na pojednávaní.

8. Otec písomným podaním z 9.1.2023 uviedol, že žiadal stretnutia so synom, aby mu dokázal byť nápomocný vo vyučovacom procese, vo výuke v cudzích jazykoch a hlavne, aby sa neodcudzovali. Bohužiaľ, matka nemá snahu dodržiavať rozhodnutie súdu, ktoré jej uložilo povinnosť pripraviť a odovzdať dieťa v každú párnu sobotu v čase od 10.h do 18h. Za rok 2022 bol syn s ním len dvakrát. Matka napriek tomu, že už mu odpísali a potvrdili, že nemá žiadnu výnimku k nedodržiavaniu rozhodnutia súdu sa spolieha naďalej na výhovorku, že syn nechcel ísť. Okresná prokuratúra v Rožňave ako aj Okresný súd v Rožňave netrvajú na výkone rozhodnutia. Matka sa na pojednávaní dňa 3. 11. 2022 dokonca vyjadrila, že jej dcéry z prvého vzťahu sú už zabezpečené, syna dá k babke a ona hocikedy pôjde do väzenia. Absolútne nemá snahu aktívne pôsobiť na syna, pripraviť ho na stretnutie s ním, práve naopak, aj na deň stretnutia organizuje synovi program, bez ohľadu na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu. Aj keď vyšetrovateľ na jeho podané trestné oznámenie napísal, že súd nepoužil donucovacie prostriedky: vyhrážka pokutou 1.000 Eur a to aj opakovane, matka nedodržiava rozhodnutia, a nič neplní. Ani prokuratúra nemá snahu napomenúť matku a samotná sudkyňa tiež nepovažuje za nutné, aby sa dodržiavalo ňou vydané rozhodnutie. Absolútne nevie nič o zdravotnom stave dieťaťa, dozvedel sa o tom len priamo na pojednávaní , že so synom sa chodilo k psychologičke, kde mu bolo dané ovplyvnením sa vyjadriť, že sa nevie sústrediť na školu, ak príde na futbalový tréning, pričom syna aspoň z tréningov vozí domov, čo rád príjme, nakoľko boli chladnejšie zimné teploty. Šetrenie kolíznej opatrovníčky mu nie je včas doručené, aspoň 10 dní pred pojednávaním, ale až po pojednávaní ho dostane na adresu a na súde mu je čítané ako fakt, s ktorým sa akože tam mám právo až na pojednávaní oboznámiť a reagovať. Nechcel už viac zaťažovať inými skutočnosťami. Podstata je však jasná, že matka ovplyvňuje doma syna tak, aby nechodil k nemu a snaží sa o odcudzenie, v čom sa jej úspešne darí.

9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa. V tomto prípade platí pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétne veci týkajúce sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V prípade rozhodovania o úprave styku rodičov s dieťaťom (aj zmene úpravy) je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol pomer rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.

15. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -267 z 13.5.2019 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu 50 Eur mesačne. Rodičia sa zároveň dohodli na úprave styku s maloletým dieťaťom tak, že otec sa bude stýkať s maloletým každú stredu v týždni od 15:30 hod. do 18:00 hod., a to v priestoroch na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pod odborným dohľadom zamestnancov Centra pre deti a rodiny Dobšiná a to tak, že matka dieťaťa bude povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záujmu maloletého dieťaťa, ktorým je realizácia styku s otcom, ale postupnou a nenútenou formou. Vzťah medzi otcom a dieťaťom sa upravil čiastočne v tom smere, že dieťa otca neodmieta, je ochotné sa s ním stretávať a na realizáciu styku s otcom sa teší, avšak doposiaľ sa neupravil natoľko, že by dieťa bolo ochotné a schopné u otca prespať, prípadne s ním stráviť dlhší časový úsek počas víkendu. Dieťa nemá k otcovi vybudovanú takú dôveru, aby takto nastavený styk zvládol. Otec napriek tomu autoritatívne presadzuje svoje predstavy a v dieťati vyvoláva neistotu. S prihliadnutím na výsledky dokazovania, závery znaleckého posudku a výsluch maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každú párnu sobotu v čase od 11:00 hod. do 19:00 hod. zohľadňujúci potreby maloletého dieťaťa.

16. K odvolacím námietkam otca vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. a ust. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, miestne príslušným priamo zo zákona na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka podľa ust. Zákona o rodine je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Tento úrad je priamo zo zákona miestne príslušný na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka v danom konaní. Na plnenie týchto úloh disponuje príslušný úrad pracovníkmi, ktorí sú osobitne odborne pripravení vykonávať takto určené úlohy, vždy pritom chránia záujmy maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na vplyv, názory, predstavy, či zásahy rodičov alebo iných subjektov. V tejto súvislosti musí kolízny opatrovník konať profesionálne a byť odolný voči takýmto vplyvom. Odvolací súd zdôrazňuje, že úrad má zákonnú povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov ( Zákona o rodine), preto jeho výhrady ohľadom kolízneho opatrovníka vzhľadom na vyššie uvedené nie sú dôvodné.

17. Podstata odvolacej argumentácie otca spočíva v tom, že stretávanie s maloletým dieťaťom v rozsahu dvakrát v mesiaci považuje za nedostatočné. Odvolací súd zdôrazňuje, že právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Štandardnou úpravou styku je preto potrebné rozumieť približne polovicu voľného času dieťaťa počas bežného roka, ako aj počas sviatkov a prázdnin.

Úprava stretávania sa pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napr. obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol v tomto styk akokoľvek obmedzovaný. V rámci autoritatívneho rozhodnutia o úprave styku rodiča s dieťaťom však musí súd prihliadať aj na to, aby určený styk bol úspešne realizovateľný, a to z aspektu zdravotného stavu dieťaťa, školskej dochádzky, mimoškolskej činnosti, vzdialenosti bydlísk rodičov, pracovného zaťaženia rodičov a pod.. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie porovnaním pomerov od predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov a upravil rozsah stretávania sa otca s dieťaťom. Úprava styku nie je v štandardnom rozsahu s prihliadnutím na špecifické okolnosti na strane dieťaťa, keďže maloleté dieťa je správaním otca stresované, odmieta ho, aj keď ho má v podstate rado. Na tomto mieste je potrebné upriamiť pozornosť otca, že prácou na sebe ( za pomoci poradenského psychológa ), korekciou svojich prejavov môže zmeniť nastavenie maloletého dieťaťa a tým postupne realizovať styk aj širšom rozsahu. Aktuálne však nie sú vytvorené podmienky na iný rozsah styku. V ďalšom otec namietal, že matka maloleté dieťa na styk riadne nepripraví a tým zmarí stretávanie sa s maloletým. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že úlohou matky, ktorá dieťa v súčasnosti vychováva, je zákonná povinnosť (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu aj k otcovi, a teda vytvárať priaznivé podmienky pre realizáciu styku otca s dieťaťom, avšak na druhej strane je povinnosťou otca realizovať styk s dieťaťom tak, aby nebolo dieťa vystavené konfliktu lojality ani s jedným z rodičov, to znamená, aby so psychikou dieťaťa nemanipuloval v záujme získania si dieťaťa. Zároveň je však potrebné uviesť aj to, že vzájomný vzťah rodičov je dlhodobo narušený, rozvrátený s chýbajúcou dôverou a rodičia nevedia dospieť k dohode. Uvedené sa následne prejavuje pri rozdielnom vnímaní potrieb maloletého dieťaťa, čo vyplýva z vyjadrení matky a otca.

18. Súd prvej inštancie zisťoval i názor maloletého, čím postupoval v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd je povinný zistiť názor dieťaťa na všetky veci, ktoré sa ho týkajú a tomuto názoru musí venovať náležitú pozornosť, pričom tento názor hodnotí z hľadiska schopností dieťaťa vyjadriť názor s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, čo v sebe zahŕňa i posúdenie, či dieťaťom prejavená vôľa, resp. názor môže byť ovplyvnený manipuláciou iných osôb alebo prostredím, v ktorom sa dieťa nachádza a čím môžu byť ovplyvnené názory dieťaťa. Následne zhodnotí v kontexte ďalšieho vykonaného dokazovania a takto zistených skutočností, či je dieťaťom prejavený názor, resp. vôľa v súlade s jeho najlepším záujmom. V tomto prejednávanom prípade sa maloletý U. vyjadril, že by chcel s otcom tráviť čas, čo je v jeho veku prirodzené avšak na základe dohody. Odvolacia argumentácia otca, že súd zobral do úvahy len názor maloletého dieťaťa nie je dôvodná, nakoľko záujmy maloletého dieťaťa sa vekom menia a nie vždy sú v zhode s rodičmi, čo je prirodzený stav spojený s rastom dieťaťa. Otec by mal byť empatický a snažiť sa porozumieť dieťaťu bez toho, aby násilným spôsobom presadzoval svoje predstavy, pretože takto dosiahne úplný opak. Odvolací súd sa týmto nasnaží povedať, že dieťa má mať absolútnu voľnosť a nič nerešpektovať ( tak ako sa domnieva otec ), avšak je vhodné, aby dieťa usmerňoval prijateľným spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a hravou formou. Pokiaľ otec využije možnosti naznačené znalkyňami zaiste sa mu podarí dospieť k pozitívnemu výsledku. Z obsahu preskúmavanej veci vyplynulo i to, že rodičia dlhodobo nedokážu primerane reagovať na situáciu, v ktorých sa od nich očakáva rodičovská vyspelosť a zodpovednosť, čo napokon vedie k vzájomným výčitkám a hádkam. S uvedeným korešpondujú aj závery znaleckých posudkov vo vzťahu k osobnosti matky a otca. Takéto správanie rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa a hlavne by nemalo byť toho účastné. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb. Odvolací súd preto dopĺňa, že záujem

dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavám o výkone rodičovských práv a povinností, keďže prioritným je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

19. Odvolací súd dodáva, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že porozumenie a ich vzájomná spolupráca je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich maloletého dieťaťa. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité, pričom nemožno zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20.1.2025). Odvolací súd si uvedomuje, že ani takáto zmenená úprava nemôže individuálne postihnúť každú situáciu, ktorá v živote maloletého dieťaťa nastane. Stanovená úprava uskutočnená súdnym rozhodnutím neznamená, že rodičia si nebudú môcť vyriešiť konkrétnu situáciu súvisiacu so stykom otca s maloletým dieťaťom nad súdom určený rozsah, čo znamená, že styk sa môže realizovať aj v širšom rozsahu, ako je garantovaný týmto súdnym rozhodnutím.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy styku s maloletým dieťaťom. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že za súčasných podmienok je možné realizovať styk otca s maloletým dieťaťom v stanovenom rozsahu.

21. K ďalšej odvolacej argumentácii otca taktiež uvádza, že súd prvej inštancie dal stručnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa zákonné požiadavky rozhodnutia a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že sa otec s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o prejavenej vôli maloletého dieťaťa tak, ako to namieta otec v odvolaní. Keďže v tomto prípade ide o zmenu úpravy styku otca s maloletým odvolací súd sa nezaoberal ostatnou odvolacou argumentáciou otca, pretože táto sa netýkala predmetu konania a nemala význam pre konečné rozhodnutie. Zo strany rodiča je však potrebné aktuálne citlivo reagovať na potreby maloletého dieťaťa, a preto je dôležité, aby matka maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripravila a otec pri styku s maloletým si musí uvedomiť, že je potrebné, aby čas s maloletým trávil takým spôsobom, aby sa maloletý na tento styk s ním tešil, mal z neho radosť a zároveň, aby otec mohol na maloleté dieťa počas tohto styku pôsobiť aj výchovne. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom stále zostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa mohli zúčastnené strany (rodičia dieťaťa) slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov dieťaťa. v praktickom živote individuálne záujmy maloletého dieťaťa zjavne vyvolávajú potrebu priebežne prispôsobovať styk otca s maloletým jeho režimu a vôli tak, aby zodpovedali jeho najlepšiemu záujmu. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov.

22. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokmi o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti ( III. ), zrušení uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k - 377 zo 17.8.2021 ( IV. ), priznaní štátu na náhradu trov konania voči otcovi ( V. ), uložení povinnosti otcovi zaplatiť trovy konania štátu ( VI. ), o nepriznaní nároku na náhradu trov konania štátu voči matke ( VII. ) a trovách konania ( VIII. ), ktoré sú vecne správne a zákonné, a nakoľko otec voči týmto výrokom žiadne odvolacie argumenty nevzniesol, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa nimi bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa, odvolací súd rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

24. Záverom odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na nesprávne číslovanie odsekov vo výroku rozhodnutia ( opakuje sa odsek IV., V. a VI. ), pričom je potrebné opraviť zrejmé nesprávnosti v písaní postupom podľa . Uvedená zrejmá nesprávnosť spočívajúca v nesprávnom číslovaní odsekov však nemá žiadny vplyv na správnosť samotného rozhodnutia.

25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).