Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1700-2022.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1700/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 2526/8, 813 61 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31364501, proti povinnému: J. E., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXXX/XX, XXX XX J.-L.É. C., o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.06.2022 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu
- rozhodnutie, ktoré vydal Krajský súd v Bratislave č.k.. 8Co/303/2015-68 zo dňa 29.05.2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2018, v spojení s rozhodnutím, ktoré vydal Okresný súd Bratislava III č.k. 17C/26/2014-81 dňa 25.02.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.03.2020. Exekučný súd následne dňa 12.07.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom vedením exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov, 90101 Malacky, ktorý ju vedie pod sp.zn. 5122EX 322/22.
2. Dňa 28.07.2022 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný podal dňa 08.08.2022, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie Návrh na zastavenie exekúcie (ďalej aj „Návrh“) súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefan Hrebík. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že nemá vedomosť, že by nájomná zmluvana prenajatý pozemok od oprávneného bola ukončená. Pokiaľ ide o trovy konania, povinný namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, avšak súdnemu exekútorovi po začatí uhradil sumu 199,-Eur a následne 16,50 Eur.
3. V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému Návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil Návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 11.08.2022 súdu na rozhodnutie.
4. Oprávnený sa vyjadril k Návrhu na zastavenie exekúcie podaného povinným dňa 11.08.2022. Uviedol, že tvrdenie povinného o nevedomosti zrušenia nájomnej zmluvy neobstoja vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/303/2015-68 zo dňa 29.05.2018. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a povinný mal možnosť sa s ním oboznámiť. Oprávnený ďalej uviedol, že námietky povinného o nedoručení druhého exekučného titulu si odporujú, keďže ten uhradil sumu 199,-Eur za trovy predmetného konania, pričom tvrdí, že o rozhodnutí súdu ani nemal vedomosť. Na základe vyššie uvedeného považuje oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
5. Podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 89 ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z.z. - Zákona o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
11. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.07.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 08.08.2022 na exekútorský úrad. Povinný tak splnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Exekučný súd po preštudovaní spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti. Predmetné exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutie, ktoré vydal Krajský súd v Bratislave č.k.. 8Co/303/2015-68 zo dňa 29.05.2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2018, v spojení s rozhodnutím, ktoré vydal Okresný súd Bratislava III č.k. 17C/26/2014-81 dňa 25.02.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.03.2020. Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 29.05.2018 tak, že vo výroku I. „odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný vypratať pozemkovú plochu o výmere 40 m2, pozemku parc.č. 3486/7, druh pozemku
- ostatné plochy, ako parcelu pod garážou, ktorá je vo vlastníctve žalovaného so súp. č. 979/3, nachádzajúcu sa v k.ú. Rača, ktorá je zapísaná na LV č. 1919, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, do troch dní“ a vo výroku II. priznal oprávnenému náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava III následne priznal oprávnenému trovy konania vo výške 199,-Eur na úhradu ktorých zaviazal povinného. Exekučný súd následne dňa 12.07.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom vedením exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov, 90101 Malacky, ktorý ju vedie pod sp.zn. 5122EX 322/22. Povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil svoju povinnosť priznanú exekučným titulom ani sčasti. Súd preto uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Súd má ďalej za preukázané, že povinný uhradil súdnemu exekútorovi po začatí exekúcie úhradu v celkovej výške 199,- Eur, čo vyplýva z predloženej poštovej poukážky povinného (ten uviedol aj úhradu sumy 16,50 Eur, ktorú však súdny exekútor poprel). Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný uhradil platbu na účet súdneho exekútora až po začatí exekúcie, povinnému tak vznikla povinnosť uhradiť aj trovy exekúcie.
16. Súd v tejto súvislosti uvádza, že zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie /čiastočné zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie / čiastočné zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Súd však nemôže vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie, keďže úplná úhrada povinného nastala až po začatí samotného exekučného konania, resp. exekúcie.
17. Súd taktiež poukazuje na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t. j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
18. Na základe vyššie uvedeného mal súd zato, že k splneniu dlhu vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III došlo až po začatí exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v danej časti (splnenie záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu č. 2) podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
19. Exekučný súd tiež uvádza, že odo dňa vydania poverenia na vykonanie exekúcie (jej začatia) sa k povinnosti povinného uhradiť pohľadávku oprávneného pridáva aj povinnosť uhradiť trovy povereného súdneho exekútora, keďže v čase začatia exekúcie povinný nesplnil povinnosť priznanú exekučným titulom. Zastavenie exekúcie preto pripadá do úvahy až v momente, keď dôjde aj k vymoženiu trov súdneho exekútora a ten následne vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Súd však v danej veci uvádza, že exekúcia je vedená aj na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a povinnosť z neho vyplývajúcu povinný nesplnil.
20. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj skutočnosť, že nemal vedomosť o zrušení nájomnej zmluvy s oprávneným. Tu exekučný súd uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2018 a po uvedenom dátume mal oprávnený právo domôcť sa svojho nároku podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo ten aj urobil. Povinný nijakým spôsobom nespochybnil doručovanie vyššie uvedeného exekučného titulu (Krajský súd v Bratislave č.k.. 8Co/303/2015-68 zo dňa 29.05.2018). Z uvedeného dôvodu tak predmetná námietka povinného nemá právnu relevanciu a nie je možné v tejto časti návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť.
21. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie však spochybnil doručenie (a teda aj následnú právoplatnosť) druhého exekučného titulu (sumu priznanú predmetným titulom uhradil po začatí exekúcie). Exekučný súd si preto dňa 27.01.2023 vyžiadal od Okresného súdu Bratislava III doručenku, aby zistil, či vyššie uvedený exekučný titul bol doručovaný povinnému. Z predloženej doručenky jednoznačne vyplýva, že povinnému bol exekučný titul doručený tzv. fikciou doručenia dňa 21.03.2020. Napriek skutočnosti, že povinný namietal nedoručenie rozhodnutia súdu, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, toto sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu (21.03.2020). Súd nad rámec uvádza, že CSP neukladá súdu povinnosť doručovať písomnosť určenú do vlastných rúk opakovane, a teda nie je nevyhnutné aby súd túto dispozičnú službu využíval. CSP taktiež nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Fikcia doručenia teda nastane po tom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú v registri obyvateľov, a to aj v prípade, že sa o nej adresát nedozvie. Tu súd v zmysle judikatúry a s prihliadnutím na ustanovenia zákona uvádza, že doklad o doručení písomnosti, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 111 ods. 1 C.S.P. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú obsiahnuté vo vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke, v dôsledku čoho v minulosti často dochádzalo k vráteniu spisu okresnému súdu (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. II. 3CoE/140/2015 zo dňa 02.08.2016). Pokiaľ teda povinný nepredložil ku svojim námietkam ohľadom doručovania rozhodnutia aj relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávne doručovanie rozhodnutia, súd považuje danú námietku za bezpredmetnú.
22. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.