Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-642-2002.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Subarea
0Er/642/2002
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému CAFS s.r.o., so sídlom Garbiarska 8, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 618 839, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom, Exekútorský úrad so sídlom v Liptovskom Mikuláši, č. EX 85/02, o vymoženie 626,40 eur, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi trovy exekúcie vo výške 31,39 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 21.05.2002 č. 5505 009559? poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 626,40 Eur (18.871,- Sk) a trov exekúcie na podklade exekučného titulu
- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. k.: 525-1-13-4101/2001 zo dňa 09.02.2001.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 08.08.2014 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, a preto podal súdu podnet na zastavenie exekučného konania na základe § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V konaní bolo preukázané, že povinný v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nakoľko bol dňa 16.06.2009 vymazaný z obchodného registra uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 26CbR/131/2007-29 zo dňa 20.02.2009, ktorým bola obchodná spoločnosť CAFS, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Súd potom s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku uznesením konanie zastavil, nakoľko povinný nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného a zároveň je exekúcia neprípustná s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov oprávneného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 32,09 Eur.
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v znení novely č. 405/2006 Z. z. vzťahujúca sa pre toto exekučné konanie (ďalej len „vyhláška“) Ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu.
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcii povinnému a oprávnenému (3,32 €), doručenie exekučného príkazu (3,32 €), doručenie príkazu na začatie exekúcie (3,32 €) a zisťovanie majetku povinného (3,32 €), a hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, za nasledovné úkony exekučnej činnosti: spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prijatie (1 začatá hodina). Teda odmena súdneho exekútora podľa tohto bodu je vo výške 23,24 €. (so započítaním odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky - úkony odmeňované paušálnou sumou).
V uznesení spis. zn.: 2 Cdo/48/2008 z 28.10.2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie nasledovné: „z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne
vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“
S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,50 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie (žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, exekučný príkaz a príkaz na začatie exekúcie. Išlo o náhradu preukázateľne vynaloženého poštovného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 23,24, a to v sume 4,65 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 31,39 Eur a na ich náhradu zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku).
Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).