Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, V. XXXX/X, XXX XX N. L., právne zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom kancelárie M. Hattalu 2159/38, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 48 411 736 a otec G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, okres A., v konaní o návrhu matky maloletého na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -169 zo dňa 16. júna 2022 v znení opravného uznesenia č. k. -220 zo dňa 06. decembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia č. k. -220 zo dňa 06. decembra 2022 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č. k. -169 zo dňa 16. júna 2022 Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 03.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2009 vo výroku o výživnom na mal. D. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že otcovi G. L., nar. XX.XX.XXXX, uložil povinnosť prispievať na výživu mal. D. mesačne sumou 170,- eur vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I. rozsudku), otcovi maloletého uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 07.03.2022 do 16.06.2022 v sume 340,- eur k rukám matky maloletého dieťaťa jednorazovo do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku), vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok III. rozsudku) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV. rozsudku). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že o výživnom na maloletého D. L. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 03.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2009, keď v danom čase mal maloletý štyri roky a príjem matky pozostával z rodičovského príspevku a prídavku na dve deti a príjem otca maloletého predstavoval sumu 637,45 eur, pričom otec maloletého mal v tom čase ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť k mal. U. D., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bola určená jeho vyživovacia povinnosť v sume 66,39 eur mesačne. Pre rozhodovanie súdu prvej inštancie bolo rozhodné obdobie od 18.09.2009 do dňa rozhodnutia súdu vo veci, t. j. do 16.06.2022, pričom súd prvej inštancie zisťoval zmenu pomerov ako na strane mal. dieťaťa, tak aj na strane jeho rodičov a sústredil dokazovanie na zisťovanie, či prípadná zmena pomerov je spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia o výživnom. Ustálil, že na strane mal. D. došlo k zmene pomerov v tom, že už absolvoval základnú školu a toho času je študentom prvého ročníka Strednej odbornej školy stavebnej v Žiline, a teda je vekovo starší, o zvýšení výživného na neho sa nerozhodovalo 12 rokov, hoci maloletý absolvoval prvý aj druhý stupeň základnej školy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že toho času u neho došlo k zmene pomerov v tom, že navštevuje strednú školu a matka preukázala zvýšené výdavky spojené s jeho štúdiom v celkovej výške 221,50 eur (obedy v školskej jedálni 30,- eur, ubytovanie v internáte 30,- eur, raňajky a večere na internáte 45,- eur, MHD 14,- eur, vreckové 60,- eur, mobilný paušál 12,50 eur a poistenie 30,- eur mesačne). Ďalej vychádzal z ďalších výdavkov na maloletého, a to ročných, ktoré pozostávajú z poplatku za odvoz komunálneho odpadu v sume 29,20 eur, dentálnej hygieny 80,- eur, matka maloletého na začiatku školského roka zaplatila príspevok združeniu rodičov 35,- eur, ISIC kartu 20,- eur, učebnice 24,- eur, kalkulačku 22,- eur, tubus na výkresy 10,- eur, príložník 15,- eur a jednorazovo zakúpila notebook za 647,- eur. Súčasne súd prvej inštancie ustálil, že u matky došlo k zmene pomerov v tom, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 653,64 eur, je matkou ďalšieho dieťaťa a to G. L., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Žije v byte, ktorého je s manželom podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom príjem jej manžela predstavuje cca 1.800,- eur mesačne. Pokiaľ ide o otca maloletého, taktiež ustálil, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjem zo zamestnania je v priemere 1.063,50 eur, má ďalší príjem z prenájmu bytu v sume 354,- eur (z tohto príjmu uhrádza hypotéku na byt 201,82 eur, internet 10,- eur, fond opráv 35,70 eur, Digi TV 9,60 eur, elektrinu 49,- eur, RTVS 4,84 eur a dodávku vody 10,- eur mesačne). Súčasne poukázal na to, že je otcom ďalšieho dieťaťa, a to M. L., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX a ku ktorému má vyživovaciu povinnosť v sume 50,- eur mesačne. Tomuto dieťaťu uhrádza aj náklady spojené s futbalovým tréningom a členstvom v MFK Ružomberok v sume 40,- eur mesačne. Konštatoval, že ďalšie výdavky otca predstavujú sumu 90,- eur ako výživné na mal. U. D. a 85,- eur výživné na mal. D. L.. Otec maloletého pracuje vo Vyšnom Kubíne a dochádza za prácou motorovým vozidlom, pričom za spotrebované pohonné hmoty cestou do práce uhrádza 90,- eur mesačne. Žije v dome u rodičov, kde podľa jeho vyjadrenia rodičom prispieva na bývanie v sume 130,- eur, avšak súd prvej inštancie konštatoval, že otec tieto položky nepreukázal. Rovnako podľa názoru súdu prvej inštancie otec maloletého nepreukázal platenie polovice dane z nehnuteľností za rodičovský dom. Ustálil, že otec maloletého uhrádza ročne PZP za motorové vozidlo v sume 99,77 eur a poistenie bytu 99,77 eur, daň z nehnuteľností na byt 17,- eur. Vo vzťahu k otcom deklarovanému výdavku v sume 60,- eur ročne na revíziu kotla konštatoval, že táto revízia sa týka plynového kotla v rodičovskom dome. Ustálil, že otec maloletého uhrádza poplatok za mobilný telefón v sume 43,- eur a životné poistenie v sume 38,- eur. Súčasne konštatoval, že osobný výkon starostlivosti o maloletého vykonávala matka, ktorá za 12 rokov nežiadala zvýšenie výživného, hoci na strane mal. dieťaťa dochádzalo k podstatným zmenám, pričom matka uhrádzala všetky potrebné výdavky maloletého a otec nad rámec výživného 85,- eur mesačne neprispel ničím, čo odôvodňoval skutočnosťou, že sa s dieťaťom nestretáva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné na maloletého D. L. z pôvodne stanovenej výšky 85,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje všetky odôvodnené potreby maloletého a reflektuje na zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho finančnú situáciu a odôvodnené výdavky. O zvýšení výživného súd prvej inštancie rozhodol počnúc od podania návrhu na začatie konania. Pokiaľ sa matka maloletého domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. D. L. počnúc od 01.09.2021, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, súd prvej inštancie poukázal na to, že matka maloletého nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by matka maloletého nemohla podať návrh na zvýšenie výživného od 01.09.2021. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného odo dňa podania návrhu, vypočítal zameškané výživné od 07.03.2022 do 16.06.2022 v sume 340,- eur (t. j. 4x85,- eur) a otcovi maloletého určil povinnosť zaplatiť zameškané výživné jednorazovo do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti predmetnému rozsudku podala matka maloletého odvolanie, keď navrhla, aby Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že otcovi maloletého uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zameškané výživné za obdobie od 01.09.2021 do rozhodnutia je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého jednorazovo do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní poukázala na to, že odvolanie podáva voči výrokom I. až IV. rozsudku z dôvodov prezumovaných a (ďalej len „“). V odvolaní poukázala na to, že nesúhlasí s úpravou výšky výživného len na 170,- eur, keď kolízny opatrovník počas konania uviedol, že od posledného rozhodovania súdu už prešlo dlhé obdobie a došlo ku zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa tým, že navštevuje strednú školu mimo bydliska a vzhľadom na to navrhol zvýšiť výživné na sumu 180,- eur mesačne. Na základe uvedeného je matka toho názoru, že súd mal zvýšiť výživne minimálne na sumu 180,- eur mesačne tak, ako to navrhol kolízny opatrovník, keď je presvedčená o tom, že je v schopnostiach, možnostiach otca maloletého prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne. Súčasne sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uložil otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého počnúc od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 07.03.2022 a nie už od 01.09.2021, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, keď má za to, že o priznanie spätného výživného len za obdobie šesť mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného nie je veľkým časovým odstupom pred podaním návrhu a je toho názoru, že súd nemôže v danom prípade striktne žiadať, že musí ísť o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné, resp. bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o určenie výživného. Má za to, že samotná podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, akou je nástup na strednú školu, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

3. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že vo vzťahu k odvolaniu matky voči výrokom rozsudku súdu prvej inštancie v bode I. až IV., nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Má za to, že na základe výsledkov dokazovania v priebehu pojednávania došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, avšak podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine je na maloleté dieťa výška výživného limitovaná existujúcimi možnosťami a schopnosťami obidvoch rodičov. Pokiaľ matka žiada o určenie výživného spätne od 01.09.2021, tak podľa názoru kolízneho opatrovníka nepreukázala dôvody prezumované § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa.

4. Otec maloletého vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolanie matky bolo zamietnuté v celom rozsahu ako nedôvodné a aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Otec maloletého nesúhlasil s argumentáciou matky, že výživné má byť určené vo výške 200,- eur mesačne od 01.09.2021, keď matka maloletého vyčíslila výdavky na maloletého v celkovej výške 161,50 eur mesačne (a to obedy v sume 30,- eur mesačne, ubytovanie v internáte 30,- eur, raňajky a večere 45,- eur mesačne, MHD 14,- eur mesačne, vreckové 60,- eur, mobil 12,50 eur a poistenie v sume 30,- eur). Uviedol, že voči rozsudku súdu prvej inštancie sa neodvolával a rešpektuje rozhodnutie súdu i napriek tomu, že má ešte ďalšie dve deti a od posledného rozhodovania (v roku 2009) mu pribudla ešte ďalšia vyživovacia povinnosť. Má tri nezaopatrené deti D. L., U. D. a M. L., ktorí sú vo veku 17, 17 a 12 rokov. Na uvedené vekovo rovnaké deti má rozdielnu výšku výživného. Opätovne poukázal na to, že sa so synom stretával v zmysle rozsudku z roku 2009, avšak matka mu začala brániť v stretávaní cca v roku 2017, tak že mu styk so synom začala obmedzovať a vyústilo to do toho, že syn prestal k nemu chodiť. Nakoľko je maloletý na internáte, tak matka nezabezpečuje osobnú starostlivosť o syna a všetky výdavky, ako ich deklarovala na súde, budú platené z výživného určeného súdom. Zastáva názor, že matka nemá nárok na výživné vo výške 180,- eur, keď žiadne výdavky počas bežného týždňa so synom nebude mať a tieto budú vykryté práve určeným výživným. Uviedol, že matka pôvodne požadovala neprimerane vysoké výživné vo výške 300,- eur mesačne, ktoré následne zmenila na sumu 200,- eur mesačne, keď on na ňou navrhnutú výšku výživného nepristúpil. Má za to, že matka zahrnula medzi nevyhnutné výdavky syna aj neprimerane vysoké vreckové vo výške 60,- eur mesačne, pričom on tieto položky ako ich posúdil súd akceptoval a voči výživnému sa neodvolával. Odmietol podieľať sa na platení zameškaného výživného, keď mu aj súd nesprávne vyčíslil zameškané výživné za 4 mesiace z rozdielu medzi pôvodným a určeným výživným zo sumy 85,- eur na 170,- eur, t. j. navýšenie 100 %. Nakoľko matka podala návrh 07.03.2022 a súd rozhodol 16.06.2022, teda od marca do júna sú tri mesiace a nie štyri, súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o zameškanom výživnom za tri mesiace, t. j. o výške 255,- eur a nie v sume 340,- eur. Má za to, že súd prvej inštancie mu neprávom navýšil zameškané výživné o 1 mesiac vo výške 85,- eur, ale aj napriek tomu nepodal odvolanie voči tejto časti vypočítaného zameškaného výživného. Nesúhlasil so zameškaným výživným od 01.09.2021, keď aj samotný súd prvej inštancie posúdil, že nárok matky v tejto časti nemá oporu v zákone. Podľa jeho názoru skutočnosť, že maloletý nastúpil na strednú školu nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by postačoval pre priznanie zameškaného výživného spätne pred podaním návrhu matkou. V tejto súvislosti poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým, a preto jej nič nebránilo v podaní návrhu na súd, pričom zákonodarca sa jasne vyjadril, že priznanie výživného je výlučné a striktné od podania návrhu, aby rodičia nepodávali špekulatívne návrhy a zneužívanie možnosti priznávania výživného spätne.

5. Matka maloletého vo svojej odvolacej replike zotrvala na svojom odvolacom návrhu v celom rozsahu.

6. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa v celom rozsahu stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka. Matka nemá právny nárok na výživné, ako požaduje so spätnou platnosťou od 01.09.2021 do podania návrhu zo dňa 25.07.2022. Taktiež má za to, že tým, že sociálna kuratela nepodala odvolanie voči výške výživného, sa stotožnila zo závermi súdu prvej inštancie, že suma 170,- eur je primeraná, a teda námietky voči kuratele nemá.

7. Opravným uznesením č. k. -220 zo dňa 06. decembra 2022 súd prvej inštancie opravil výrok I. napadnutého rozsudku tak, že namiesto nesprávne uvedeného dátumu „dňom právoplatnosti rozsudku“, uviedol dátum „od 07.03.2022“.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením a (ďalej aj „“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok v zmysle ust. , v spojení s ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

10. Matka maloletého v odvolaní nesúhlasila s úpravou výšky výživného len na 170,- eur mesačne, keď poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého mal súd prvej inštancie zvýšiť výživné minimálne na sumu 180,- eur mesačne, keď matka je presvedčená, že je v schopnostiach a možnostiach majetkových pomerov otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180,- eur mesačne. V nadväznosti na argumentáciu matky maloletého odvolací súd poukazuje na to, že na strane maloletého D. L., ako aj na strane obidvoch jeho rodičov, došlo od ostatného rozhodnutia súdu o výške výživného k podstatnej zmene, ktorá zakladala dôvodnosť zvýšenia výživného. V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že napriek viacerým zmenám, ktoré nastali od ostatného rozhodnutia o výživnom, sa výživné na maloletého zo strany otca maloletého cca 12 rokov nezvyšovalo a predstavovalo výšku 85,- eur mesačne, keď otec maloletého nad rámec výživného na maloletého neprispieval žiadnou sumou. V konaní bolo nesporné, že maloletý od 01.09.2021 navštevuje strednú priemyselnú školu v Žiline, kde býva na internáte, pričom súd ustálil mesačné výdavky maloletého v súvislosti so štúdiom na sumu 221,50 eur (obedy v školskej jedálni 30,- eur, ubytovanie v internáte 30,- eur, raňajky a večere na internáte 45,- eur, MHD 14,- eur, vreckové 60,- eur, mobilný paušál 12,50 eur a poistenie 30,- eur mesačne). V súvislosti s nástupom na strednú školu došlo k podstatnému zníženiu rozsahu osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky maloletého. Maloletý trávi veľkú časť svojho času v Žiline, čím došlo k podstatnému zníženiu potreby výkonu osobnej staroslivosti, pričom výživné určené súdom prvej inštancie v prevažnej časti umožňuje uhradiť výdavky maloletého spojené so štúdiom. Vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie, ktorý podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil svoje myšlienkové postupy, odvolací súd dospel k zhodnému záveru, že určené výživné vo výške 170,- eur zohľadňuje v prevažnej časti všetky odôvodnené potreby maloletého a reflektuje aj na zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho finančnú situáciu, ako aj výdavky, ktoré má spojené s vyživovacou povinnosťou k ďalším dvom maloletým deťom, a to ku U. D. a M. L.. Pokiaľ matka maloletého argumentovala vyjadrením kolízneho opatrovníka o výživnom vo výške 180,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že samotný kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vzdal práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku a stotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne výšky výživného na maloletého D. L..

11. Pokiaľ matka maloletého v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine navrhovala, aby maloletému priznal výživné aj za čas pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, t. j. v období pred 07.03.2022 (domáhala sa zvýšenia výživného odo dňa 01.09.2021, kedy maloletý nastúpil na strednú školu), odvolací súd poukazuje na to, že výživné za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania možno na maloleté dieťa priznať iba v prípade, ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Rovnako ako už konštatoval súd prvej inštancie, takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je nástup maloletého na strednú školu. Nástup na strednú školu je/môže byť skutočnosťou odôvodňujúcou zvýšenie výživného, avšak nie je však takou skutočnosťou, ktorá by nejakým spôsobom bránila matke maloletého podať návrh na zvýšenie výživného skôr, ako tak reálne učinila. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou matky maloletého, že uvedená skutočnosť je dôvodom hodným osobitného zreteľa, resp. že by súd na splnenie tejto zákonnej požiadavky nemal prihliadať a mal by priznať zvýšenie výživného na maloletého od 01.09.2021.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )