Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-216-2014.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/216/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: I. S., J. XX.X.XXXX, G. N. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 50,70 eur, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur a z iných trov konania vo výške 16,50 eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 24.4.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 50,70 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 12.10.2013 na linke MHD č. 61 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom na výzvu revízora, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 eur a úhradu 50,- eur. Odporca dlžnú sumu 50,70 eur navrhovateľovi neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ zaslanú odporcovi doporučene zo strany právneho zástupcu navrhovateľa dňa 19.11.2013, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky navrhovateľa.
Súd dňa 21.5.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro 122/2014 - 9, ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz odporcovi zákonom predpísaným spôsobom, súd s poukazom na ust. § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 14Ro 122/2014 - 12 zo dňa 9.7.2014.
Odporca sa v priebehu konania k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (pozn.: ide o spory, ktorých predmet konania nepresahuje zaplatenie sumy 1.000,- eur).
Podľa § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd pri aplikácii cit. zák. ust. § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 OSP pri splnení tam uvedených podmienok (v prejednávanej veci ide o drobný spor) rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
Z pripojeného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystaveného navrhovateľom dňa 12.10.2013 bolo zistené, že odporca dňa 12.10.2013 o 18:37 hod. na linke č. 61, č. voza 1834, cestoval bez cestovného lístka, pričom cestovné predstavovalo 0,70 eur.
Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Práva a povinnosti obidvoch účastníkov tohto zmluvného vzťahu v čase jeho uzatvorenia (t. j. v čase vykonania prepravy - 12.10.2013) bližšie upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods. 1, vety prvej zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení je základnou povinnosťou cestujúceho zaplatiť cestovné a dodržiavať podmienky, za ktorých sa preprava poskytuje. Pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom na výzvu revízora je cestujúci povinný zaplatiť okrem cestovného aj sankčnú úhradu podľa tarify.
V rámci vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca dňa 12.10.2013 na autobusovej linke MHD č. 61 v Bratislave cestoval bez cestovného lístka, čo bolo zistené pri jeho kontrole počas cestovania revízorom navrhovateľa, s poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia vznikla teda odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné v sume 0,70 eur a sankčnú úhradu vo výške 50,- eur v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v spojení s čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Keďže odporca navrhovateľovi túto pohľadávku dosiaľ neuhradil, a to ani napriek písomnej výzve na zaplatenie zo dňa 18.11.2013, súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. l OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránení práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí náhrada trov voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si uplatnil trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 88,70 eur (1 - prevzatie zastúpenia, 2 - zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd, tzn. 3 úkony právnej pomoci á 16,60 Eur + režijný paušál 3 x 8,04 eur + DPH).
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur („iné trovy konania“) a v trovách právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur. V rámci trov právneho zastúpenia pritom súd v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal náhradu len za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) tzn. 2 x 16,60 eur + 2 x 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH), neakceptoval vyčíslenie trov, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil odmenu aj za tretí úkon právnej pomoci.
V zmysle § 137 Občianskeho súdneho poriadku (Druhy trov konania) treba chápať trovy konania ako hotové a iné výdavky účastníkov v súvislosti s konaním. Konanie začína podaním návrhu (žaloby). Súd by trovy konania zo širšieho pohľadu (teda aj výdavky pred začatím konania) chápal vtedy, ak by uplatnenie nároku u povinnej osoby pred podaním návrhu bolo napr. hmotno-právnou podmienkou uplatnenia nároku na súde a pod..
Pokiaľ by navrhovateľ uplatňoval odmenu za tretí úkon len ako ďalšiu poradu s klientom, tak bez ohľadu na vyššie uvedený argument (výdavky spojené s konaním) by súd takisto túto odmenu neakceptoval. Navrhovateľ ani netvrdil, kedy a o čom mala byť ďalšia porada s advokátom. Napokon v prejednávanej veci by to bolo aj nereálne, pretože už prvý úkon právnej pomoci je viac administratívny úkon, než úkon právnej pomoci. Dopravný podnik v určitých časových obdobiach doručuje advokátovi hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré v prvom kroku advokátska kancelária predovšetkým administratívne spracuje, zaeviduje a následne vypracúva a expeduje paušálne žaloby (prakticky bez akýchkoľvek iných skutkových konkrétností, než sú uvedené v hlásení dopravného podniku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).