Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/196/2014

Potvrdené rozhodnutím 7So/7/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5014200931 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5014200931.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubici Filovej v právnej veci navrhovateľa: J. V., bytom L., zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Dolný Kubín Ul. Radlinského č. 1735/29, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 10. apríla 2014 č. XXX XXX XXXX X o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. októbra 2014 č. k. 24Sd/196/2014-55, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20. októbra 2014 č. k. 24Sd/196/2014-55 p o t v r d z u j e. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Antona Slamku 87,50 eur náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: J. V., nar. X.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX L. - K., B. č. XXX/XXX, zast. advokátom JUDr. Antonom Slamkom, so sídlom Ul. L. XXXX/XX, X. N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 podľa ust. s použitím ust. a ust. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 350,80 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Antona Slamku, advokáta so sídlom Ul. L. XXXX/XX, XXX XX X. N., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 3.12.2010, pretože nespĺňa podmienky uvedené v o sociálnom poistení v znení . V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa poukázala na ust. , , , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a uviedla, že dôchodkový vek navrhovateľ podľa o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 3.12.2010. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 11.9.2013 bol navrhovateľovi od 1.12.2004 priznaný podľa , , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, odporkyňa navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok dobu služby od 2.10.1967 do 12.10.1969 a od 15.2.1978 do 30.11.2004 nehodnotila pre nárok na starobný dôchodok. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, ústredie doba pracovnej činnosti železničného policajta od 2.10.1967 do 13.10.1969 a od 15.2.1978 do 30.11.2004 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko doba pracovnej činnosti železničného policajta nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je podľa názoru odporkyne možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v I. kategórii funkcií, a teda ani aplikovať .

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Namietal, že do odpracovaných rokov mu neboli zohľadnené a započítané roky odpracované (odslúžené) v Zbore ozbrojenej ochrany a ŽP, práca v CVČ Ružomberok na dohodu, a pracovný pomer v Stanper security s. r. o.. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 15.5.2014 poukázal na skutočnosť, že vekovú podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok splnil 3.12.2010, pričom dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 10 rokov a 323 dní, ktorá je evidovaná v Sociálnej poisťovni, ktorej bolo za túto odpracovanú civilnú dobu odvedené poistné, mu nebola pre priznanie výsluhového dôchodku podľa zhodnotená. Pre výpočet jeho výsluhového dôchodku sa podľa započítala len doba služby tak, ako je uvedené v rozhodnutí o priznaní jeho výsluhového dôchodku č. GRŽP-349-1/2004-OSZZ-SZ zo dňa 8.12.2004. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na to, či splnil alebo nesplnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. V súčasnej dobe je zrejmé, že aplikačná prax Sociálnej poisťovne vychádzajúca z nesprávneho výkladu príslušných ustanovení o sociálnom poistení, a doteraz bola a je v rozpore so zákonom, ako aj v priamom rozpore s aplikačnou praxou konajúcich súdov vo veciach posudzovania nárokov poistencov na starobný dôchodok. Postupom Sociálnej poisťovne bol diskriminovaný, nakoľko v rozpore so zákonom mu Sociálna poisťovňa odmietla starobný dôchodok priznať za doteraz nikým nezhodnotenú odpracovanú dobu vyše 10 rokov, hoci celý život odpracoval ako slušný človek. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o jeho nároku na starobný dôchodok za doteraz nezhodnotenú civilnú dobu. Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014 podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že si uplatňuje nárok na priznanie starobného dôchodku tri roky spätne odo dňa podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, t. j. tri roky spätne od 25.2.2014. Odporkyňa jeho nárok na priznanie starobného dôchodku nesprávne právne posúdila. Dôchodkový vek - 62 rokov veku dovŕšil dňa 3.12.2010, a tak isto splnil aj podmienku týkajúcu sa doby dôchodkového poistenia (dôchodkovo bol poistený najmenej 15 rokov). S napadnutým rozhodnutím odporkyne, v zmysle ktorého nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a ku dňu 3.12.2010 získal len 10 rokov a 323 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesúhlasí, nakoľko okrem období dôchodkového poistenia uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia vystavenom odporkyňou bol od 15.2.1978 do 28.5.1992 v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc a od 29.5.1992 až do 30.11.2004 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície. Teda okrem 10 rokov a 323 dní evidovaných odporkyňou bol dôchodkovo poistený ďalších 26 rokov a 290 dní, čo spolu predstavuje 37 rokov a 248 dní dôchodkového poistenia. Poukázal na ako aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke . Poukázal tiež na to, že hrubé zárobky dosiahnuté počas doby služby, ktorá je obdobím dôchodkového poistenia, sú osobnými vymeriavacími základmi podľa ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. z 28.9.2011, podľa ktorého „je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky“, tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. z 31.10.2012. Má za to, že odporkyňa mala pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok postupovať tak, že zhodnotí aj dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme, pričom prihliadne na dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a následne dôchodok prizná po zohľadnení - aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, nakoľko priznanie výsluhového dôchodku v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre určenie výšky dôchodku. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej navrhovateľom v zákonnej lehote, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.9.2014 z dôvodov, uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.4.2014 ako vecne správne potvrdiť. K námietke týkajúcej sa nehodnotenia doby služby v Zbore ozbrojenej ochrany a Železničnej polície uviedla, že podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, doba pracovnej činnosti železničného policajta od 2.10.1967 do 13.10.1969 a od 15.2.1978 do

30.11.2004 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, preto nie je možné hodnotiť ju v kategórii funkcií, a teda aplikovať § 274 zákona. K námietke navrhovateľa ohľadom nehodnotenia obdobia dôchodkového poistenia u zamestnávateľa Centrum voľného času Ružomberok a u zamestnávateľa Stanper security s. r. o. uviedla, že podľa záznamov nachádzajúcich sa v informačnom systéme jednotného výberu poistného bol navrhovateľ u uvedených zamestnávateľov v období od 10.11.2008 do 31.12.2012 a v období od 14.9.2013 do 15.6.2013 zamestnaný na dohody o pracovnej činnosti. Podľa ustanovení zákona účinných do 31.12.2012 povinne dôchodkovo poistený zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený. Povinne nemocensky poistená osoba je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. S poukazom na vyššie uvedené nie je možné hodnotiť pre dôchodkové účely obdobie do 31.12.2012, kedy navrhovateľ pracoval na dohodu o pracovnej činnosti. Nakoľko o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté k 3.12.2010, t. j. k dovŕšeniu 62 rokov veku podľa § 65 zákona tak, ako to navrhovateľ vo svojej žiadosti žiadal, obdobie dôchodkového poistenia získané po uvedenom dni a zamestnanie na základe dohody o vykonaní práce získané od 1.1.2013 nie je možné hodnotiť k 3.12.2010. Na základe uvedeného má odporkyňa za to, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení).

Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a pripojil sa k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Nad rámec skutočností uvedených vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014 nemal viac čo k veci uviesť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na súdnom pojednávaní uviedla, že navrhovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci odporkyňa postupovala v rozpore s a zákonom, keď nevzala v úvahu skutočnosť, že Slovenská republika je viazaná medzinárodným Dohovorom č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke , podľa ktorého vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na starobné dôchodky. Čo sa týka judikatúry, odvoláva sa na písomné vyjadrenie zo dňa 13.10.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.4.2014 o nepriznaní starobného dôchodku navrhovateľovi zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne navrhovateľ si v konaní uplatňuje náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní v súlade s vyjadrením odporkyne zo dňa 5.9.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. - preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.2.2014, doručenou odporkyni dňa 28.2.2014, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 3.12.2010.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa citovaného zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne

sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU-OSZ-349-25/2013-VZ zo dňa 11.9.2013 bol navrhovateľovi od 1.12.2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa , , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola menovanému zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2.10.1967 do 13.10.1969 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru železničného policajta od 15.2.1978 do 30.11.2004 v III. pracovnej kategórii.

Argumentácia odporkyne, že navrhovateľ k 3.12.2010, kedy dovŕšil dôchodkový vek v zmysle o sociálnom poistení, nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, čo je jednou z podmienok nároku na priznanie starobného dôchodku, a k uvedenému dňu získal len 3973 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa rozpisu uvedeného v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, je diskriminačné, pretože sa vzťahuje na navrhovateľa len ako na príslušníka ozbrojených síl a zborov. Navrhovateľom poberaný výsluhový dôchodok bol a aj v súčasnosti je len za výkon služby za dobu jeho služobného pomeru ako príslušníka Železničnej polície. Právna úprava, podľa ktorej táto doba nemá byť zhodnotená v dôchodkovej dávke dvakrát, však nemôže znamenať stanovenie iných podmienok pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, než ktorý vyplynul z platnej právnej úpravy v dobe rozhodnej pre vznik nároku so zreteľom na dosiahnutý vek (62 rokov ku dňu 3.12.2010).

Odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal zo všeobecnom systéme, následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočíta ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky navrhovateľa a nebude poškodzovať odporkyňu. Odporkyňa teda po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia, všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky navrhovateľa zníži o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie výsluhového dôchodku za celé roky. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení odporkyňa dôchodkovú dávku navrhovateľa určí v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke .

Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa .

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nebolo vydané v súlade so zákonom, preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 podľa ust. s použitím ust. a ust. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok ku dňu 3.12.2010 a jeho výšku znovu, pričom príjem navrhovateľa, dosiahnutý počas výkonu služby policajta Železničnej

polície zahrnie do hrubého zárobku na účely výpočtu starobného dôchodku a nové rozhodnutie riadne odôvodní. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu ( ).

Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 20.10.2014, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 350,87 € spolu s DPH.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 €. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za 1) prevzatie a príprava veci dňa 30.7.2014 v súlade s ust. vyhlášky vo výške 61, €, ) písomné podanie na súd v súlade s vyhlášky vo výške 61, €, ) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 20.10.2014 v súlade s ust. vyhlášky vo výške 61, €, ) režijný paušál za tri úkony právnej služby v súlade s ust. , vyhlášky vo výške 24, € (3 x 8, €), ) náhrada za stratu času spolu vo výške 53, € v súlade s vyhlášky (4 polhodiny x 13, €), ) náhrada za použitie vlastného motorového vozidla z Dolného Kubína do Žiliny a späť na pojednávanie dňa 20.10.2014 spolu vo výške 29,06 € v súlade s vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 292, € + 20 % DPH 58, €, čo predstavuje spolu 350, €.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 350,80 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Antona Slamku, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 20. októbra 2014 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková