Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-789-2008.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/789/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Dolný Kubín, Aleja slobody 1878, Dolný Kubín, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX, H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 229,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. 1Er/789/2008 z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorský úrad Považská Bystrica, pracovisko Tvrdošín so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín vo výške 85,02 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín dňa 21.11.2002 pod č. 5503 009976 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, Exekútorský úrad Považská Bystrica, pracovisko Tvrdošín so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín, na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce v Tvrdošíne č.k. 806/2002-EO zo dňa 27.05.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľným dňa 14.06.2002.
Dňa 18.09.2014 doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 07.05.2014 zomrel a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Námestovo č.k. 2D/111/2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2014. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 229,13 Eur.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom, s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2D/111/2014, Dnot 144/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2014 a ktorým bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučné konanie zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu trov exekúcie vo výške 229,13 Eur vrátane 20 % DPH, a taktiež predložil exekučný spis.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vypracovanie úkonov: návrh na zastavenie exekúcie krátil v trvaní o 30 min. na čas 30 min., ďalej sa jednalo o 16 úkonov v trvaní pol hodiny (celkovo 8 hodín), čo predstavuje účelný čas trvania úkonov exekučnej činnosti v trvaní 8,5 hodiny, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 59,76 Eur. Súd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 eur za ostatné úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože ich náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora (prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu; vrátenie poverenia). Taktiež súd nepriznal časovú odmenu za úkon žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko by sa jednalo o duplicitne priznanú odmenu, keďže za tento úkon mu bola priznaná paušálna odmena. Taktiež mu z tejto časovej odmeny nepriznal 20 % DPH.
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 Eur za 3 úkony, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 3,32 Eur a 1x prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu v sume 3,32 Eur. Súd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 16,64 Eur za poštovné, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise, a to doručovanie 18-tich písomnosti. Sú priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za kolok pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti od daňového úradu vo výške 1,66 EurSúd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 85,02 Eur.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko povinný dňa 07.05.2014 zomrel a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Námestovo č.k. 2D/111/2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).