Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/9/2014

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. C. Z. XXX zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. C. Z. XXX, a otec - L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, N. zastúpený advokátkou: Mgr. Adriana Novomestská, so sídlom Trnavská cesta 64, Bratislava o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd vo veci nariaďuje predbežného a vedenie v nasledovnom znení:

Ukladá sa matke maloletého dieťaťa O. Z. oznámiť otcovi maloletého dieťaťa L.. M.D. Z. miesto bydliska maloletého dieťaťa ako aj názov a adresu školy maloletého dieťaťa, ktorú navštevuje v lehote, do 7 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu D. O. D. S. R. XX. X. XXXX domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil matke v lehote do siedmych dní oznámiť adresu bydliska a adresu a názov školy, ktoré navštevuje dieťa s odôvodnením že matka sa z adresy svojho posledného bydliska v W., Č.Í. W. XXX sa odsťahovala a miesto svoju súčasného pobytu neuviedla. Na základe právoplatného vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. 5. 2014 bol upravený styk otca s maloletou dcérou v rozsahu každú sobotu od 9,00 hod do 17, 00 hod v mieste bydliska maloletej. Matka znemožnila otcovi takto upravený styk, keď mala nastúpiť 2. septembra do 1. ročníka na R. Š. D. C. X. S. N., kde podľa informácií od riaditeľky školy dieťa školu nenavštevuje, bez ďalšieho ospravedlnenia.

Podľa a veta prvá Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Príslušné nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.

Podľa , veta prvá, , a , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez n návrhu.

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom, až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý, alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa, uznesenie odvolacieho súdu im doručí len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa , Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal., alebo niečo znášal.

Podľa , ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení, a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 77 ods. 1 písm. d/ predbežné opatrenie zanikne, ak uplynú určený čas po ktorý malo trvať.

V prípadoch , kde je konanie možné začať aj bez návrhu, zákon umožňuje súdu začať konanie aj bez návrhu aj v prípade vydania predbežného opatrenia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je , aby aspoň bola osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné , aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný, a taktiež , aby navrhovateľom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený, tieto skutočnosti rovnako ako potrebu dočasnej úpravy musí preukázať navrhovateľ. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dôkazy, ani vypočuť účastníkov, vychádzajúc zo skutočností preukázaných, či osvedčených navrhovateľov. Aj keď z pravidla nie je prípustné , aby už predbežným opatrením sa dosiahol oprávnený toho, čoho sa môže domáhať až právoplatným rozsudkom vo veci, nie je možné vylúčiť vydanie predbežného opatrenia smerujúceho zákazu určitého konania, v prípade žaloby o zdržania sa takéhoto jednania, ktoré naplňuje znaky jednania, nekalej súťaže. Rozhodné je tu hľadisko k zabránenia vzniku, po prípade rozširovania ujmy dotknutého účastníka (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 46/l996).

Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine, majú obaja rodičia rodičovské práva a povinností, a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou týchto rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu, všestrannú vývoj malol. dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku (§ 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine). Jednoznačne rozhodujúcim činiteľom vo výchove detí je naďalej rodič. Tomuto právu zodpovedá aj rozhodujúca úloha rodičov pri výchove detí. Právo i povinnosť rodičov vychovávať deti vyplýva zo vzťahu založeného na biologických a spoločenských predpokladoch. Právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Pokiaľ by rodič svoje úlohy pri výchove detí zanedbával, prípadne svojim osobným životom a správať im nebolo príkladom svojmu dieťaťu, mohlo by to mať za následok, že súd zasiahne do ich rodičovských práv v takom prípade, maloleté dieťa zverí buď do osobnej starostlivosti druhého rodiča, ktorý spĺňa potrebné predpoklady alebo dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby.

Na tunajšom súde prebieha konanie o zmene úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletej dcére začaté ex offo Okresným súdom Galanta, ktorý preniesol príslušnosť na tunajší súd. Maloletá je t.č. na základe predbežného opatrenia dočasne zverená do osobnej starostlivosti matke. Po vypočutí rodičov a kolízneho opatrovníka na pojednávaní bola sporná otázka zverenia maloletej, keďže jej rodičia sa v tomto smere nedokážu dohodnúť, komunikácia medzi nimi sa javí byť problematická.

Matka navrhuje maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s čím otec nesúhlasí. Matka má za to, že striedavá starostlivosť realizovaná v minulosti nebola na prospech maloletej. Otec taktiež deklaroval záujem podieľať sa osobne na výchove maloletej, keď na pojednávaní predniesol, že sa chce rovnocenne podieľať na jej výchove a na starostlivosti o ňu, resp. je pripravený maloletú mať aj v osobnej starostlivosti. Preto žiada maloletú zveriť opäť do striedavej starostlivosti, eventuálne aj do jeho osobnej starostlivosti. V prípade, že by však maloletá bola zverená matke, žiadal, aby sa znalecky preverila, resp. posúdila potreba realizácie jeho styku s maloletou za prítomnosti matky a tiež aby sa znalecky preverila, resp. posúdila možnosť realizovať styk tak, aby u neho dcérka mohla prespávať.

Medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadne zverenia maloletej, preto súd rozhodol nariadiť vo veci znalecké dokazovanie a pribrať do konania znalca z odboru psychológie, odvetvie poradenská a detská psychológia, za účelom posúdenia vhodnosti striedavej starostlivosti, resp. osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Nariadiť znalecké dokazovanie vo veci navrhol aj kolízny opatrovník.

Podľa § 24 Zákona o rodine , Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje "boj o dieťa", prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované zákonom o rodine (napomenutie rodiča či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý či už zámerne, alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa.

Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovejú (citované z nálezu Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. ).

Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Tohto práva sa môže domáhať aj návrhom na súde, keďže zo strany rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, z tohto práva vyplýva povinnosť pravidelne informovať druhého rodiča o maloletom dieťati. Súd by preto mohol rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, uložiť povinnosť, aby v určených pravidelných lehotách podával druhému rodičovi informácie o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskej dochádzke, prospechu, mimoškolských aktivitách a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Forma, ktorou je povinný tak urobiť, však nie je zákonom ustanovená; môže to byť telefonicky alebo elektronickou poštou (e-mail), pokiaľ je druhý rodič napríklad dlhodobo v zahraničí. Súd však môže určiť povinnosť podávať druhému rodičovi informácie pravidelne písomne poštou na uvedenú adresu. Informácie o maloletom dieťati môže rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, získavať aj priamo od maloletého dieťaťa, pokiaľ sa s maloletým dieťaťom pravidelne stýka, od ošetrujúceho lekára, učiteľa a pod. Ak by ten z rodičov, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňoval druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa § 25 ods. 1 a 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

To, že realizácia práva otca stýkať sa s dieťaťom je ohrozená svedčí obdobie, odkedy otec nemôže sa stýkať s dieťaťom pre prekážky kladené matkou, ktorá bráni otcovi v styku s dieťaťom, pričom jej zákon neprisudzuje viac práv, než ako druhému rodičovi. Zásadne zákon preferuje dohodu rodičov ohľadom úpravy styku pred súdnym rozhodnutím (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine) a až v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť a spolu nežijú, upraví styk súd. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže už druhý mesiac otec nemá možnosť sa stýkať s dieťaťom a tak dlho trvajúce odlúčenie dieťaťa od otca narušuje citovú väzbu medzi rodičom a dieťaťom, a môže pôsobiť negatívne , tým, že dieťa je pod stálym vplyvom matky. Takéto správanie sa matky nesvedčí o riadnej výchove dieťaťa mať rovnaký vzťah k obom rodičom. Matka zatajuje svoj pobyt, ako aj pobyt dieťaťa. Otcovi znemožnený s týka s dieťaťom aj v prípade jeho návštevy v škole, informovať sa ohľadom dieťaťa, keď matka dieťa nezapísalo do označenej školy, ktorú predpokladalo otec. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dočasne upravil pomery rodičov k malol. dieťaťu v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na takéto správanie sa matky vydal predbežné opatrenie, ktorým pre čas do rozhodnutia o zmene úprave práv rodičov k maloletému dieťaťu uložil matke oznámiť otcovi adresu bydliska dieťaťa a základnou školu, ktorú dieťa navštevuje .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného

konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci // /.