Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: U.K. Z., K.. XX.X.XXXX, O. S., V. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: U. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. S., V. XX, zast. JUDr. Ivanou Semanovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bačíkova 8 a otec: Q. Z., K.. XX.X.XXXX, O. S., V. XX, zast. JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletého U. Z., K.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého U. Z., K.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 17.10.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Dlžné výživné za obdobie od 17.10.2013 do 31.10.2014 vo výške 352,69 € povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 15 € pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným, s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.

Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať matke v mieste jeho bydliska a matka je povinná maloleté dieťa vrátiť v stanovenú hodinu v bydlisku otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 27.1.2014 pod sp. zn. začal konanie bez návrhu o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

Na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. . Konanie doposiaľ nie je skončené.

Matka žiadala, aby mal. dieťa U. Z., K.. XX.X.XXXX bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu.

Otec žiadal, aby mal. U. Z. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka zaviazaná prispievať na jeho výživu.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby súd rozhodol po nariadení znaleckého dokazovania.

V konaní pod sp. zn. bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadne zverenia mal. dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov.

Dňa 21.10.2014 matka prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla s prihliadnutím na vypracovaný znalecký posudok, aby bol mal. U. Z. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške minimálneho výživného t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 17.10.2013 do budúcna. Dlžné výživné navrhla, aby matka splácala v splátkach po 15 € mesačne s prihliadnutím na jej príjem. Ohľadne úpravy styku vzhľadom k vypracovanému znaleckému posudku na čas do rozvodu navrhli, aby bola matka oprávnená stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.

Otec s návrhom matky súhlasil

Kolízny opatrovník súhlasil.

Z výpovede matky súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 14.9.2002. Manželstvo doposiaľ trvá. Na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. , ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Matka je zamestnaná v spoločnosti J. W..Y..R.. s príjmom vo výške 350 € mesačne. Býva u rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 50 € mesačne prípadne podľa finančných prostriedkov. K ďalším výdavkom patrí pôžička 40 € mesačne, poistky 40 € mesačne, sporenie 15 € mesačne, telefón 15 € mesačne, sporenie pre mal. syna 10 € mesačne, cestovné 70 € mesačne. So synom sa nestretáva. Na jeho výživu posielala rodinné prídavky, ktoré jej boli poskytované. Inak výživným neprispievala.

Z výpovede otca súd zistil, že je živnostník s príjmom vo výške 700-800 € mesačne. Výdavky má na bývanie, inkaso 300 € mesačne, telefón 30-40 € mesačne. Inak výdavky bežného charakteru v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

Mal. U. má 11 rokov. Je žiakom 5. triedy ZŠ. Začiatkom školského roka mal výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok vo výške 100 €. Okrem toho ďalšie výdavky sa týkajú ošatenia, stravy vo výške 60-80 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá. Po zdravotnej stránke je mal. U. v poriadku.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok vo veci pod č. XX/XXXX dňa 22.7.2014.

Znalec uviedol, že znaleckým vyšetrením nebola zistená zjavná psychopatológia osobnosti u rodičov mal. dieťaťa. U otca konštatuje, že pre výchovu maloletého má primerané rodičovské kompetencie. K dieťaťu sa prejavuje s citovou zaangažovanosťou, pochopením a toleranciou. Vie ho správne a vhodne motivovať, aby dosahoval dobré výsledky v škole, prejavoval sa zodpovedne a s ochotou pomôcť druhým. Pre dieťa otec predstavuje pozitívny vzor, dieťa má snahu otca napodobňovať, ale aj zapáčiť sa mu svojím správaním. Otec predstavuje pre dieťa významnú citovú podporu. Matka je typ prísnejšieho a menej tolerantného rodiča, ktorá sa však voči dieťaťu prejavuje s menšou citovou zaangažovanosťou a pochopením. Nedisponuje tiež dostatočnou sebareflexiou, čo sa týka jej správania voči mal. dieťaťu, avšak po usmernení od nezúčastnených osôb je schopná do istej miery korigovať svoje výchovné postoje v záujme zachovania kontaktu so synom. U matky toho času nezistila problémové pitie, resp. alkoholickú závislosť, ktorá by bola kontraindikáciou pri výchove mal. dieťaťa. Štruktúra osobnosti je u nej orientovaná egocentricky, na uspokojovanie vlastných potrieb.

Dieťa sa v minulosti viac opieralo o otcovu náklonnosť. K osobe otca vždy prechovávalo veľmi dobrý kontakt. Povahovo mu otec viac vyhovoval než matka. Povahovo tiež dobre vychádzalo s otcovou matkou. Citová väzba k otcovi je veľmi pozitívna, rovnako k otcovej matke, s ktorou je dieťa v dobrom kontakte od svojho útleho veku. Aktuálna citová väzba k matke je poznačená odmietaním zo strany

maloletého. Dlhodobo ku nej prechováva negatívny vzťah, ktorý sa rozvodovým procesom iba posilnil. Dieťa matku obviňuje za rozpad rodiny, v jej osobe vidí iba nedostatky a negatívne vlastnosti. Bytostne odmieta návrat k nej. Náprava tohto vzťahu si bude žiadať dlhodobejšiu spoluprácu s terapeutom, resp. na strane matky trpezlivý postoj, odosobnenie a náhľad na celú situáciu. Negatívny a odmietavý postoj prechováva dieťa aj ku matkinej rodine, s výnimkou jej brata. Príčinou negatívneho vzťahu k matke sú predovšetkým vyššie uvedené osobnostné nedostatky na strane matky, v rozvodovej situácii však aj isté ovplyvňovanie dieťaťa zo strany otca resp. jeho matky, ktorí interpretujú situáciu v rodine na základe vlastných presvedčení. Fyzické a psychické zdravie mal. nie je ohrozené výchovným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žije. Naopak, psychický stav dieťaťa sa stabilizoval, dieťa zmenilo svoj prístup k učeniu. Je oveľa viac snaživé a motivované pre dobré výkony v škole. Emočný stav dieťaťa nevykazuje v súčasnej dobe znaky afektívnej resp. behaviorálnej dysregulácie. Vzhľadom na zistený komplikovaný vzťah maloletého k matke v súčasnej dobe, navrhol znalec dieťa zveriť do výchovy a starostlivosti otca. Dieťa prechováva od začiatku ku otcovi veľmi dobrý vzťah. Je pre neho oporou a vzorom v správaní, s ktorým sa dieťa momentálne zjavne identifikuje. Znalkyňa predpokladá, že citová väzba dieťaťa na otca sa vekom bude iba posilňovať, keďže otca vníma ako prirodzenú mužskú autoritu a ideál rodiča pre seba. Pre ďalší psychický vývin dieťaťa je žiadúce, aby sa negatívny vzťah dieťaťa k matke minimalizoval. Dieťa potrebuje mať zachovaný kontakt s matkou do budúcnosti, napriek tomu, že ju vo svojom aktuálnom prežívaní odmieta. Dieťa je však v svojich postojoch miestami neobjektívne, nechce vidieť žiadne pozitíva na jej strane. Táto situácia je momentálne vyhrotená, trpezlivým a chápajúcim prístupom matky k dieťaťu sa časom môže meniť. Návrat maloletého k matke, jeho vyňatie z doterajšieho výchovného prostredia, ktoré považuje za svoj domov, by bolo pre dieťa krajným riešením. Dieťa absolútne túto možnosť zavrhovalo. V tomto prípade by to mohlo ohroziť jeho zdravý vývoj a výchovu. Maloletý odmietal kontakt s matkou potom, ako matka opustila spoločnú domácnosť a to už zo spomínaných dôvodov. V situácii znaleckého vyšetrenia na začiatku odmietalo akýkoľvek kontakt s matkou. Po objasnení situácie pre neho však pripustilo obmedzený kontakt s ňou. Znalec iné skutočnosti súvisiace s predmetom konania nezistil.

Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok matka a otec navrhli, aby bol upravený styk matky s dieťaťom na čas do rozvodu tak, že by bola oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.

Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby daňového subjektu Q. Z. za rok 2013 bolo zistené, že jeho príjmy z podnikateľskej činnosti boli vo výške 8.479 €, výdavky vo výške 4.510,88 €, základ dane činil 3.968 €.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 09/13 do 08/14 bol vo výške 385,66 € netto.

Podľa ust. , Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť otca o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 17.10.2013 do budúcna je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima od 17.10.2013 do budúcna. Dlžné výživné súd vyčíslil za obdobie od 17.10.2013 do 31.10.2014 vo výške 352,69 €. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: Výška minimálneho výživného vypočítaná v zmysle z.č. o životnom minime v platnom znení je od 1.7.2013 vo výške 27,13 €. Obdobie od 17.10.2013 do 31.10.2014 t.j. 13 mesiacov x 27,13 € spolu 352,69 €.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery matky.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V danom prípade ide o úpravu styku matky s mal. dieťaťom, ktoré nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok a situáciu v rodine, nakoľko mal. U. odmieta akýkoľvek kontakt s matkou, považuje za vhodné, aby bola matka oprávnená stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za to, že by tomu bolo inak i v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o mal. dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s mal. deťmi nie len etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Súd pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bezpochybnosti nezastupiteľné postavenie. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Za daného stavu, najmä s prihliadnutím na dôvody odmietania styku súd venujúc zvýšenú pozornosť poznamenáva, že je potrebné korigovať názory mal. dieťaťa, keďže súd je povinný sledovať jeho najlepší záujem (článok III Dohovoru o právach dieťaťa). Záujem mal. U. na stretávaní sa s matkou súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - matky na mal. dieťa. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože to práve množstvo času počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti, či príkladom, ktorá je ako vo všeobecnosti známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Súd ďalej poznamenáva, že je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť otca, aby v záujme mal. U. na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k matke. Dôležitá úloha matky v živote mal. U. je nepopierateľná, preto je úlohou otca v danom prípade vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať jeho dôležitosť stretávať sa s druhým rodičom. Prípravou na styk matky s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava otca, ktorý má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto súd toho názoru, že úprava styku matky s mal. dieťaťom by mohla opäť viesť k obnoveniu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.