Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-169-2014.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/169/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45535108, zast. AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi E., o zaplatenie 585,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 87,20 eur s 9,0% úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,46 eur od 10. 3. 2011 do zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,74 eur od 10. 6. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o pripojení účastníkov dňa 16. 8. 2004, v dodatku zo dňa 16. 8. 2004 v čl. 7 dodatku "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 7.500 Sk" je ako neprijateľná neplatná.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o pripojení účastníkov dňa 22. 12. 2010, v dodatku zo dňa 22. 12. 2010 v tabuľke č. 1 "zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur" je ako neprijateľná neplatná.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Odporca uznal pohľadávku do výšky neuhradenej ceny služieb 87,20 eur, ktorú neuhradil pre nedostatok finančných prostriedkov. Vo zvyšku žiadal návrh zamietnuť, nakoľko nespôsobil navrhovateľovi žiadnu škodu a zmluvnú pokutu považuje za neplatnú.
Navrhovateľ je právnym nástupcom spoločnosti Eurotel Bratislava a.s. /ktorého pohľadávka mu bola postúpená/.
Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.)
Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci /resp. predchodca navrhovateľa a odporca/ uzavreli dňa 16. 8. 2004 v znení dodatku zo dňa 16. 8. 2004, Zmluvu o pripojení účastníkov dňa 22. 12. 2010, v znení dodatku zo dňa 22. 12. 2010, v zmysle ktorých poskytol navrhovateľ odporcovi službu - 55Viac, poskytol mu zariadenie Nokia 2220 a LG GS290. Účastníci si dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov a zmluvnú pokutu pre prípad porušenia tejto „povinnosti“ vo výške 7500 Sk/248,95 eur/ eur pre každú zmluvu. Odporca neuhradil služby za obdobie 22. 4. 2011- 21. 5. 2011, 22. 1. 2011 - 21. 2. 2011. Tieto mu navrhovateľ fakturoval faktúrami č. 7101887997 splatná 9. 3. 2011 v sume 43,46 eur /táto faktúra bola spolu vystavená na sumu 322,79 eur vrátane zmluvnej pokuty 248,95 eur/, fa č. 7104912550 splatná 9. 6. 2011 vo výške 43,74 eur a naviac fakturoval faktúrou č. 7203369612 splatná 9. 4. 2012 zmluvnú pokutu 497,9O eur. Faktúry, teda ani cenu poskytnutých služieb, odporca neuhradil.
Podľa § 43 zák. č. 610/2003 Zb. v zmysle zmluvy o pripojení poskytuje navrhovateľ služby, za ktoré je povinný ich kupujúci, teda odberateľ uhradiť.
Navrhovateľ preukázal nárok vo výške poskytnutých služieb, odporca jeho tvrdenia a predložené dôkazy nevyvrátil. V časti neuhradených služieb považoval preto súd návrh za dôvodný a bolo mu potrebné vyhovieť. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 O. s. p. priznal súd navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia, vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb.
Záver o dôvodnosti ostatnej časti pohľadávky - faktúry za pokutu nemožno vyvodiť, nakoľko sa jedná podľa názoru súdu v časti zmluvnej pokuty o neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 17 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, tak by dohodnutá zmluvná pokuta vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhajiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.
V tomto smere nič na neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti úpravy zmluvnej pokuty nemení ani skutočnosť, ak by odporca neuhradil žiadnu faktúru, neprijateľnú podmienku nie je možné žiadnym spôsobom moderovať ani do výšky hodnoty telefónu.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie,
pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).
Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.
Pokiaľ vo svojom vyjadrení navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu do výšky spôsobenej skutočnej škody, ani tu neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Vo veci nebolo zo strany žalobcu preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení bol účastníkmi dohodnutý.
Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal, a teda žalovaný záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.
Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Naviac je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že cena mobilných zariadení na trhu klesá, a teda i jeho cena /ktorej sa navrhovateľ ako škody domáha/ nemôže byť objektívne vo výške určenej navrhovateľom. Skutočná škoda, ktorá by mohla vzniknúť, je nákupná cena telefónu, t. j. cena, za ktorú navrhovateľ kúpil konkrétny telefón od výrobcu, pretože o túto sumu sa teoreticky mohol zmenšiť jeho majetok.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
Súd potom priznal navrhovateľovi sumu zodpovedajúcu poskytnutým službám s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh s poukazom na uvedené zamietol.
Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.