Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15C-61-2014.pdf
PDF · 74.48 KB
No categories available
15C/61/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: Z. C., O.. X.X.XXXX, V. E.Á. X/XX, K. D., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, právne zast.: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 2 473,04 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e.
II. Súd navrhovateľovi v r a c i a zo zaplateného súdneho poplatku sumu 141,30 eur (slovom: stoštyridsaťjeden eur a tridsať eurocentov) cestou Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 19.8.2013 na Okresný súd Komárno návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi o zaplatenie 2 473,04 eur s príslušenstvom.
Súd v priebehu konania uznesením č. k. 15C/61/2014-68 zo dňa 24.6.2014 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2014.
Dňa 15.4.2014 Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 (ďalej len „združenie“), predložilo súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to na podporu odporcu. Vedľajší účastník dňa 9.7.2014 vzniesol námietku premlčania, pretože navrhovateľom uplatnené právo bolo uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 218,58 eur.
Navrhovateľ na základe vyššie uvedenej skutočnosti dňa 16.9.2014 doručil súdu späťvzatie návrhu v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žiadal konanie zastaviť, vrátiť časť kráteného zaplateného súdneho poplatku a účastníkom nepriznať trovy konania. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a na späťvzatie návrhu vo veci samej v celom rozsahu súd konanie zastavil tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
Za návrh bol kolkovými známkami zaplatený súdny poplatok vo výške 148,- eur.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona. Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok poplatku do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle citovaných zákonných ustanovení vzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie poplatku v sume 141,30 eur (148 - 6,70), keďže súd konanie zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľovi, ktorý zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, neuložil povinnosť na náhradu trov konania odporcu, keďže odporca nežiadal priznať žiadne trovy konania a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Súd trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal, pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v tomto konaní. Vedľajší účastník na strane odporcu vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu. Vedľajší účastník najprv bez splnomocneného právneho zástupcu oznámil svoj vstup do konania. Toto oznámenie bolo štylizované všeobecne, vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom vstupe do konania nemal žiadnu
vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode jeho vzniku. Takéto oznámenie o vstupe do konania zaslalo združenie v desiatkach konaní vedených na tunajšom súde, pričom oznámenia o vstupe do konaní sú koncipované všeobecne a v časti vyjadrenia k návrhu na začatie konania sú totožné. Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do tohto konania. V danom prípade, keď dôvodom založenia združenia bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania (čl. II. Stanov). Združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považuje za nedôvodné a zbytočné navyšovanie trov konania. Hoci vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, takto vynaložené trovy však nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.
Uvedené súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a výnimočnú okolnosť, pre ktorú vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, pričom trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka ani nemožno vyhodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).