Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markéta Marečková, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. C., zast. JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, AK Mlynská 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35570661, proti žalovanému: Silviestav s.r.o., so sídlom Tatranské námestie 4582/3, 058 01 Poprad, IČO: 46513361, o určenie miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, takto

rozhodol:

U r č u j e , že žalovaný zodpovedá žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu vznikla pracovným úrazom z 28.11.2020 v rozsahu 100%.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2022 žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 28.11.2022 v rozsahu 100% a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec žalovaného dňa 28.11.2020 pracoval v priestore na stavenisku západného portálu diaľnice D1 Prešov- Západ, Prešov – Juh, diaľničného úseku 205, pričom pri pokladaní oceľového nosníka v tvare I na podpornú konštrukciu rozostavaného mosta došlo k jeho zraneniu. K zraneniu žalobcu došlo v dôsledku uvoľnenia nosníka, na ktorom žalobca sedel a z ktorého spadol na kabínu autožeriava a následne na zem. K uvoľneniu nosníka došlo tak, že žalobca pri uvoľňovaní viazacích svoriek zo žeriava sedel na nosníku obkročmo v mieste jeho ťažiska. Po uvoľnení viazacích svoriek ich položil na vrchnú časť nosníka. Potom ako žeriavnik začal dvíhať viazacie prostriedky, jedna z upínacích svoriek sa zachytila o horizontálnu časť nosníka, čím došlo k jeho preklopeniu a následnému pádu na zem. Žalobca spolu s týmto nosníkom spadol na zem, kde sa zranil. Bezprostredne pred úrazom montáž posledného osemnásteho nosníka vykonávali zamestnanci žalovaného tak, že zamestnanec, ktorý bol na zemi uviazal viazacie prostriedky, konkrétne dvojreťaz, na ktorých boli upínacie svorky určené na upínanie takýchto profilov. Potom žeriavnik zdvihol toto bremeno, ktoré bolo usmerňované pomocou lana zo zeme ďalších kolegom. Potom, ako sa nosník dostal na miesto uloženia, žalobca usmerňoval bremeno ručne až po jeho definitívne uloženie, pričom bol istený o kotviaci bod na prvej veži od opory. Po finálnom uložení ostatní zamestnanci z konštrukcie zliezli a na podpornej konštrukcii ostal iba žalobca, ktorý sa odistil z kotviaceho bodu a pomocou rúk sa posúval k miestu uviazania do stredu nosníka, aby uvoľnil upínacie svorky. V tomto štádiu práce nemohol byť žalobca zaistený proti pádu. Po uvoľnení svoriek dal znamenie žeriavníkovi na ich zdvihnutie, pričom v dôsledku zachytenia svorky o nosník došlo k jeho pádu. Zamestnanci mali vykonávať montáž podpernej konštrukcie podľa technologického postupu označený č. D1/4901-205-00-TP-EUROVIA CS-02-20-123, „Podporná skruž a debnenie nosnej konštrukcie“ z októbra 2020. Tento pracovnú postup neurčoval pracovný prostriedok, ani spôsob, ako

sa budú viazacie prostriedky vo výške zo žeriava odopínať. Konateľ žalovaného v zápisnici o podaní informácie zo dňa 02.09.2021 uviedol, že odopínanie viazacích prostriedkov takým spôsobom, ako vykonával žalobca v deň úrazu, t.j. sedel na nosníku a posúval sa k miestu, kde bol nosník uviazaný sa vykonávala stále prežívali, už asi tri roky, čo znamená, že takýto postup bol zaužívaný a trpený. Inšpektorát práce Prešov v protokole o vyšetrení vzniku pracovného úrazu, č. protokolu: IPV-33-37-2.2/ P-J2-21, zo dňa 12.10.2021, konštatoval, že neboli zistené nedostatky so vznikom pracovného úrazu zo strany žalobcu. Naopak v kauzálnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu boli zistené nedostatky na strane žalovaného v časti: 1. Riadenie BOZP – riadenie bezpečných pracovný postupov. Žalovaný porušil povinnosť zabezpečovať, aby pracovný postup neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov na stavbe, nakoľko jeho zamestnanci nedodržovali pracovný postup takýto zaužívaný spôsob práce bol zo strany žalovaného dlhodobo tolerovaný a trpený. 2. Ochrany BOZP – zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Žalovaný neurčil žalobcovi, ako svojmu zamestnancovi bezpečný pracovný postup a pracovné prostriedky, pomocou ktorých by odopínal viazacie prostriedky – svorky vo výške, pričom zaužívaný spôsob práce zo strany svojich zamestnancov trpel a bol dlhodobo zaužívaný. Z uvedeného vyplýva, že príčinou pracovného úrazu žalobcu bola nesprávna organizácia práce, ktorá bola na stavbe trpená zo strany vedúcich pracovníkov a zaužívaná zo strany zamestnancov, pričom nebolo možné takýto výkon práce zmeniť. Nárok žalobca uplatňuje v zmysle . Žalobca utrpel úraz ako zamestnanec žalovaného, pre ktorého vykonával prácu majstra HSV, na základe pracovnej zmluvy. Úraz zároveň utrpel priamo pri plnení pracovných úloh. V zmysle vyššie uvedených ustanovení je úraz žalobcu pracovným úrazom. V prípade vzniku pracovného úrazu je v zmysle daná objektívna zodpovednosť za škodu zamestnávateľa. Podľa protokolu inšpektorátu práce Prešov zo strany žalobcu neboli zistené nedostatky pri výkone prác na stavbe. Inšpektorát práce žalobcovi nepripisuje podiel viny na vzniku škodovej udalosti. V prípade žalovaného nie je možné uvažovať ani len o čiastočnom zbavení sa zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi pri pracovnom úraze preto, že na to nie sú splnené zákonné podmienky. Zodpovednosť žalovaného za škodu je v rozsahu 100%. Žalobca má naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia a nie je ho potrebné v zmysle preukazovať. V zmysle ustanovenia ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa, alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Žalobca sa v replike nevyjadril.

Žalovaný sa v duplike nevyjadril.

Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Neúčasť neospravedlnil. V zmysle súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Nie je známe ako sa žalovaný vyjadril k skutkovým tvrdeniam žalobcu, tieto tvrdenia v uvedenej žalobe považuje za nesporné. Poukázal na predložený protokol Inšpektorátu práce, z ktorého vyplýva, že žalobca pri pracovnom úraze nekonal v rozpore s právnymi predpismi a Inšpektorát práce na jeho strane nezistil žiadne nedostatky. Naopak, nedostatky boli zistené len na strane zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa prerušila konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že Sociálna poisťovňa čaká na rozhodnutie súdu o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz.

Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že u žalovaného pracuje na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2015. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Bol majstrom stavebnej výroby na diaľnici Prešov-juh. Dňa 28.11.2020 ráno nastúpil do práce na miesto diaľnica D1 Prešov. Po rozdelení práce od hlavného majstra pokračoval v práci, ktorá bola započatá predchádzajúci deň. Práce prebiehali v poriadku až do mementu, keď osádzali posledné bremeno. Tam došlo tým, že bremeno osádzali do polohy, v ktorej sa malo nachádzať, následne ho museli odopnúť od zdvíhacieho zariadenia a žalobca sa musel odopnúť z bezpečnostných postrojov a prejsť k závesným hákom. Bol to bežný postup, tak sa to robilo pred, aj po úraze. Bolo tam veľa techniky, málo miesta na stavenisku, nebol prístup ďalšej techniky. Po odopnutí bremena sa závesné háky nešťastnou náhodou zachytili o bremeno, on sedel na bremene a spadol s ním z výšky približne 6-7 metrov. Spadol na kabínu žeriavu a s ním následne na zem. Predmetný postup vykonávali bežne, nikto z nariadených im nevyčítal, ani nebola možnosť inak postupovať na stavenisku. Žalobca uviedol, že bol cca 1 mesiac v nemocnici, podstúpil operáciu hrudnej chrbtice. Mal zlomených asi 11 rebier, kľúčnu kosť. Podstatný zdravotný problém bol poškodenie chrbtice. Po 4 mesiacoch nastúpil na rehabilitáciu do Kováčovej, bol tam 3 mesiace. Trošku mu rehabilitácia pomohla. Má zafixovaných 7 stavcov. Uviedol, že z jeho strany neboli žiadne pochybenia, alkohol vôbec nie. Školenia o bezpečnosti pri práci u zamestnávateľa prebiehali, ale takýto postup pri práci nikdy nebol vytýkaný. Nadriadení vedeli o tom, že ak chcú tento úkon vykonať, musia sa odopnúť z bezpečnostných pásov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, listinnými dôkazmi: vyjadrením Sociálnej poisťovne z 28.02.2022, vyjadrením Inšpektorátu práce, fotografiami, protokolom Inšpektorátu práce a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, keď prostriedky procesnej obrany predložené neboli, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav.

Žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 01.01.2015, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Žalobca pracoval v pozícií majster stavebnej výroby s miestom výkonu práce diaľnica D1 Prešov-juh. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok v súvislosti s úrazom, ktorý sa stal žalobcovi 28.11.2020. Žalobca tvrdil, že žalobca ako zamestnanec žalovaného dňa 28.11.2020 pracoval v priestore na stavenisku západného portálu diaľnice D1 Prešov- Západ, Prešov – Juh, diaľničného úseku 205, pričom pri pokladaní oceľového nosníka v tvare I na podpornú konštrukciu rozostavaného mosta došlo k jeho zraneniu. K zraneniu žalobcu došlo v dôsledku uvoľnenia nosníka, na ktorom žalobca sedel a z ktorého spadol na kabínu autožeriava a následne na zem. K uvoľneniu nosník došlo tak, že žalobca pri uvoľňovaní viazacích svoriek zo žeriava sedel na nosníku obkročmo v mieste jeho ťažiska. Po uvoľnení viazacích svoriek ich položil na vrchnú časť nosníka. Potom, ako žeriavnik začal dvíhať viazacie prostriedky, jedna z upínacích svoriek sa zachytila o horizontálnu časť nosníka, čím došlo k jeho preklopeniu a následnému pádu na zem. Žalobca spolu s týmto nosníkom spadol na zem, kde sa zranil. Bezprostredne pred úrazom montáž posledného osemnásteho nosníka vykonávali zamestnanci žalovaného tak, že zamestnanec, ktorý bol na zemi uviazal viazacie prostriedky, konkrétne dvojreťaz na ktorých boli upínacie svorky určené na upínanie takýchto profilov. Potom žeriavnik zdvihol toto bremeno, ktoré bolo usmerňované pomocou lana zo zeme ďalších kolegom. Potom, ako sa nosník dostal na miesto uloženia, žalobca usmerňoval bremeno ručne až po jeho definitívne uloženie, pričom bol istený o kotviaci bod na prvej veži od opory. Po finálnom uložení ostatní zamestnanci z konštrukcie zliezli a na podpornej konštrukcii ostal iba žalobca, ktorý sa odistil z kotviaceho bodu a pomocou rúk sa posúval k miestu uviazania do stredu nosníka, aby uvoľnil upínacie svorky. V tomto štádiu práce nemohol byť žalobca zaistený proti prácu. Po uvoľnení svoriek dal znamenie žeriavníkovi na ich zdvihnutie, pričom v dôsledku zachytenia svorky o nosník došlo k jeho pádu. Zamestnanci mali vykonávať montáž podpernej konštrukcie podľa technologického postupu označený č. D1/4901-205-00-TP-EUROVIA CS-02-20-123, „Podporná skruž a debnenie nosnej konštrukcie“ z októbra 2020. Tento pracovný postup neurčoval pracovný prostriedok, ani spôsob, ako sa budú viazacie prostriedky vo výške zo žeriava odopínať. Konateľ žalovaného v zápisnici o podaní informácie zo dňa 02.09.2021 uviedol, že odopínanie viazacích prostriedkov takým spôsobom, ako vykonával žalobca v deň úrazu, t.j. sedel na nosníku a posúval sa k miestu, kde bol nosník uviazaný sa vykonávala stále, už asi tri roky, čo znamená, že takýto postup bol zaužívaný a trpený. Inšpektorát práce Prešov v protokole o vyšetrení vzniku pracovného úrazu, č. protokolu: IPV-33-37-2.2/P-J2-21, zo dňa 12.10.2021, neboli zistené nedostatky so vznikom pracovného úrazu zo strany žalobcu. Naopak v kauzálnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu boli

zistené nedostatky na strane žalovaného v časti: 1. Riadenie BOZP – riadenie bezpečných pracovný postupov. Žalovaný porušil povinnosť zabezpečovať, aby pracovný postup neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov na stavbe, nakoľko jeho zamestnanci nedodržovali pracovný postup takýto zaužívaný spôsob práce bol zo strany žalovaného dlhodobo tolerovaný a trpený. 2. Ochrany BOZP – zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Žalovaný neurčil žalobcovi, ako svojmu zamestnancovi bezpečný pracovný postup a pracovné prostriedky, pomocou ktorých by odopínal viazacie prostriedky – svorky vo výške, pričom zaužívaný spôsob práce zo strany svojich zamestnancov trpel a bol dlhodobo zaužívaný. Z uvedeného vyplýva, že príčinou pracovného úrazu žalobcu bola nesprávna organizácia práce, ktorá bola na stavbe trpená zo strany vedúcich pracovníkov a zaužívaná zo strany zamestnancov, pričom nebolo možné takýto výkon práce zmeniť.

Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne z 28.02.2022, nie je oprávnená riešiť otázky pracovnoprávneho charakteru, rozhodovať o rozsahu miery zodpovednosti a odkázala žalobcu na podanie žaloby o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz.

Žalobca v konaní predložil fotografie, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom žalobca postupoval v práci v čase, keď sa stal úraz.

V protokole Inšpektorát práce Prešov zo dňa 12.10.2021 konštatoval, že zamestnávateľ Škulavík-SK s.r.o. Hlavice 1062, 023 22 Klokočov porušil povinnosť zabezpečovať, aby pracovný postup neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov na stavbe „Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh“, stavenisko SO 205, nad ulicou Za kalváriou Prešov, pretože ku dňu 28.11.2020 jeho zamestnanci nedodržali pracovný postup uvedený v bode č. 3.2.4 technologického postupu D1/4901-205-00-TP-EUROVIA CS-02-20-123 s názvom Podporná skruž a debnenie nosnej konštrukcie z októbra 2020, s ktorým boli oboznámení o tom, že nepripevňovali každý komponent podpernej konštrukcie určený na montáž hneď po uložení a súčasne s postupom montáže hlavných nosných prvkov nezaisťovali priestorovú tuhosť a stabilitu. Pri pokladaní posledného horizontálneho I nosníka HEB 600 dĺžky 14 m po odopnutí svoriek viazacích prostriedkov A. B. a po jeho pokyne žeriavnikovi na ich zdvih došlo k zaseknutiu jednej svorky viazacieho prostriedku o I nosník a následne k jeho prevráteniu a pádu z výšky 5,0 m spolu s A. B., na ktorom v tom čase sedel – rozpor s o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na príloha č. 5 bod 7.4 vyhl. Č. ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosť a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a bodom 3.2.4 technologického postupu D1/4901-205-00-TP-EUROVIA CS-02-20-123 s Názvom Podporná skruž a debnenie nosnej konštrukcie z októbra 2020. Zamestnávateľ Škulavík-SK s.r.o. E. XXXX, XXX XX C. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 28.11.2020 porušil povinnosť v tom, že na stavbe „Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh“, stavenisko SO 205, nad ulicou Za kalváriou Prešov neurčil svojmu zamestnancovi A. B. bezpečný pracovný postup a pracovné prostriedky, pomocou ktorých by odopínal viazacie prostriedky vo výške. Poškodený odopínal viazacie prostriedky takým spôsobom, že sa obkročmo posediačky na I nosníku posúval k miestu uviazaných viazacích prostriedkov, aby ich odopol bez zabezpečenia a zamestnávateľ takýto stav trpel – rozpor s v nadväznosti na príloha č. 5 bod 7.16 vyhl. Č. ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k opakovanému porušovaniu zistených povinností.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 25.07.2022 č.36326-2/2022-BA bolo prerušené odvolacie konanie podľa o sociálnom poistení vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť s tým, že žalobca podá určovaciu žalobu proti zamestnávateľovi na príslušný Okresný súd.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa o sociálnom poistení, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

19. Podľa , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe vyplýva z ustanovenia o sociálnom poistení. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.02.2022 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.07.2022 č. XXXXX-X/XXXX-BA vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť a vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu neuznal, že úraz spôsobený žalobcovi 28.11.2020 je pracovný úraz, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ. Bez kladného rozhodnutia súdu vo veci o určenie, že za pracovný úraz z 28.11.2020 v rozsahu 100 % zodpovedá zamestnávateľ, sa nedomôže žalobca plnenia titulom pracovného úrazu od žalovaného resp. od štátu.

Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.

V priebehu konania bol žalovaný nečinný, nevyjadril sa k žalobnému návrhu, nezúčastnil sa pojednávania napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré považoval za nesporné. V konaní nebolo sporné, že dňa 28.11.2020 žalobcovi, ako zamestnancovi žalovaného vykonávajúceho prácu majster, na diaľničnom úseku D1 Prešov-Juh bol spôsobený pracovný úraz, v dôsledku uvoľnenia nosníka, na ktorom žalobca sedel, z ktorého spadol na kabínu autožeriava a následne na zem.

V zmysle u žalobcu došlo dňa 28.11.2020 k poškodeniu zdravia, ktoré bolo žalobcovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, teda možno jednoznačne uzavrieť, že úraz žalobcu spôsobený dňa 28.11.2020 je úrazom pracovným.

Z ustanovenia vyplýva objektívna zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu za úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh žalobcu. Prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktoré ani žalovaný nepredložil, nebolo preukázané, žeby škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa u žalovaného ako zamestnávateľa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

V konaní naopak bolo preukázané, že samotný žalobca potvrdil, že síce u žalovaného boli vykonávané školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a však postup, ku ktorému došlo aj dňa 28.11.2020 v súvislosti so zranením žalobu, bol postupom bežným. Takýto postup práce zo strany žalovaného bol dlhodobo tolerovaný a trpený. Nadriadení žalovaného žalobcovi nikdy nevytýkali takýto postup a prácu v súvislosti s premiestňovaním nosníkov. Žalovaný neurčil žalobcovi, ako svojmu zamestnávateľovi bezpečný pracovný postup a pracovné prostriedky, pomocou ktorých by odopínal viazacie prostriedky vo výške, pričom zaužívaný spôsob práce zo strany svojich zamestnancov bol, že pri tomto úkone sa odopnú zo svojich bezpečnostných pásov. Svojim zamestnancom žalovaný postup trpel a takýto bol dlhodobo zaužívaný. Príčinou pracovného úrazu žalobcu bola nesprávna organizácia práce, ktorá bola na stavbe trpená zo strany vedúcich pracovníkov a zaužívaná zo strany zamestnancov, pričom nebolo možné takýto výkon práce zmeniť.

Žalovaný nepreukázal, žeby jedinou alebo čiastočnou príčinou vzniku škody bola skutočnosť, žeby žalobca svojim zavinením porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný nepreukázal, žeby žalobca bol vôbec preukázateľne oboznámený s tým, že takýto postup pri práci, pri umiestňovaní nosníkoví bol zakázaný. Naopak, z vyjadrenia žalobcu a listinného dôkazu vyjadrenia Inšpektorátu práce Prešov je zrejmé, že ide o obvyklý postup zamestnancov pri uvedenom pracovnom výkone, ktorý nebol žiadnemu zamestnancovi nadriadeným vytýkaný. Žalobca škodu nespôsobil vplyvom omamných látok. Za daných okolností možno jednoznačne konštatovať, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz je 100 %. Žalovaný sa nezbavil zodpovednosť ani sčasti, keď nepreukázal žiadne dôvody na strane žalobcu v zmysle . V zmysle žalobca pri výkone práce si nepočínal ľahkomyseľne, išlo o obvyklý postup. Navyše žalobca tak konal v úmysle plnenia pokynov zamestnávateľa, konal v prospech zamestnávateľa.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.