Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-54-2014.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletej T. P. C., X.. XX. XX. XXXX, t. č. G. G., Š. XXXX/XX, K. R.; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - H. P. - nebohá a otca - R. C., X.. XX. XX. XXXX, S. V., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou U. F., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu; za účasti Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, Jesenského 1, o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd nad maloletou T. P. C., X.. XX. XX. XXXX, t. č. G. G., Š. XXXX/XX, K. R. n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorú bude vykonávať G. G., Š. XXXX/XX, K. R..
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima (v súčasnosti 27,13 €) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet G. G. K. R., Š. XXXX/XX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou T. P. C., pričom maloletá bola predbežným opatrením Okresného súdu v Lučenci č. k. 10PPOm/3/2013 zo dňa 12. 06. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 28. 06. 2013 umiestnená v G. G. K. R..
Uznesením Okresného súdu v Lučenci č. k. 7P/54/2013-6 zo dňa 19. 07. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 08. 2013 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri schvaľovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a nad maloletou nariadil ústavnú starostlivosť, ktorú bude vykonávať v G. G. K. R..
Nakoľko sa pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, pričom títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. a písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval v zmysle tohto ustanovenia.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.