Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10C-81-2007.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Subarea
10C/81/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: O. F., L. L. X. V. Č.. XX, XXX XX V., zastúpeného: JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová, so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti odporcovi v prvom rade: K. L., L. E. X, XXX XX Bratislava, S. Y. G. K.: H. L., L. L. XX, XXX XX Bratislava, obaja zastúpení: Mgr. Pavlom Landsmannom, bytom Rezedová 27, Bratislava o zaplatenie regulovaného nájomného v sume 910,40 € s príslušenstvom alternatívne o zaplatenie deregulovaného nájomného vo výške 13.288,01 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2007 pôvodne žiadal, aby súd zaviazal odporcov v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie nájomného vo výške 11.745,73 € (353852 Sk) spolu s príslušenstvom z titulu nezaplateného nájomné za obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2007 na tom skutkovom základe, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v L. na E. N. Č.. X B. na Z. XXXX Správnou katastra pre Hlavné mesto Bratislava SR, Katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, postavenej na J. XXX- B. J. S. Y. S. XXX H.. Vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti sa navrhovateľ stal na základe dražby dňa 09.03.1993. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola právnická osoba Zdroj Mäso - Ryby š.p. v likvidácii. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo prevedené na navrhovateľa v zmysle kúpnej zmluvy vyhotovenej notárskou zápisnicou N 41/93, Nz 39/93. Súčasťou vydraženej nehnuteľnosti bol aj byt pozostávajúci zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorého nájomcami sú odporcovia v prvom a druhom rade. Odporcovi v prvom rade nájom vznikol na základe ust. § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka, na základe prechodu nájmu z dôvodu, že stará matka odporcu v prvom rade zomrela. Odporkyňa v druhom rade sa stala nájomcom predmetného bytu podľa ust. § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu uzavretia manželstva s odporcom v prvom rade. Navrhovateľ už 09.01.2001 doručil doporučenou listovou zásielkou právnej predchodkyni odporcu v prvom rade platobný výmer na úhradu za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním, datovaný dňom 01.01.2001 spolu so sprievodným listom zo dňa 06.01.2001 a to na obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2005. Dňa 31.01.2005 navrhovateľ doručil odporcom v prvom a druhom rade výpočtový list pre výpočet úhrady za užívanie bytu spolu so sprievodným listom datovaný dňom 28.01.2005, ktorým odporcom v prvom a druhom rade upravil výšku nájomného za byt od 01.01.2005 na sumu 13.099 Sk za mesiac v zmysle výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22.12.2003 č. V-1/2003. Odporcovia v prvom a druhom rade navrhovateľom zvýšené nájomné neplatia, odporcovia platia navrhovateľovi len platby vo výške regulovaného nájomného. Odporcami zaplatené nájomné spolu so službami spojenými s užívaním bytu navrhovateľ zohľadnil pri výpočte výšky nezaplateného nájomného. Odporcovia v prvom a druhom rade si povinnosť platiť nájomné upravené navrhovateľom v zmysle jeho výpočtových listov neplnili, čím navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu nedoplatku nájomného už od roku 2002, no navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje len za obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2007. Navrhovateľ pri určení
výšky nájomného postupoval podľa jeho názoru v súlade s ust. § 3, ods. 1, písm. b/ výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 22.12.2003 č. V-1/3 o regulácii cien nájmu bytov, ktorým sa upravuje spôsob výpočtu maximálnej ceny nájmu bytu z obsahu ktorého vypláva, že tento výmer sa okrem iného nevzťahuje na byty vo vlastníctve fyzických osôb, teda podľa názoru navrhovateľa neobstojí tvrdenie odporcov v prvom sa druhom rade, že sú povinní platiť navrhovateľovi iba regulované nájomné. Odporcovia v prvom a druhom rade doručili súdu dňa 09.10.2008 písomné vyjadrenie, ktorým žiadali návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali na ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Osobitným predpisom je zákon 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, žiaden právny predpis neobsahuje takú právnu úpravou, ktorá by navrhovateľa oprávňovala ako prenajímateľa k neúnosnému zvyšovaniu nájomného, ktoré požaduje, aby odporcovia platili v zmysle navrhovateľom vypracovaných a doručených výpočtových listov. Odporcovia mali zato, že v ich v prípade sa jedná o nájom, ktorý vznikol zo zákona, nakoľko právo užívať predmetný byt vzniklo právnej predchodkyni odporcu v prvom rade v čase, keď išlo ešte o byt pridelený štátom, a teda otázku výšky nájomného za užívanie predmetného bytu je potrebné posudzovať v rozsahu predpisov upravujúcich reguláciu nájomného. Ak by odporcovia pripustili argumentáciu navrhovateľa citovanú v jeho v písomnom návrhu, že môže jednostranne zvýšiť nájomné, nakoľko sa na jeho osobu nevzťahuje citovaný výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 22.12.2003 č. V-1/3, tak by prichádzalo do úvahy len uzavretie dohody o úprave výšky nájomného medzi účastníkmi konania, na základe ktorej by mohlo dôjsť k úprave výšky nájomného za užívanie bytu v domovej nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi, avšak takáto dohoda medzi účastníkmi konania nebola nikdy uzavretá. Odporcovia zároveň požiadali vo svojom písomnom návrhu, aby súd konanie 10C 81/2007 prerušil a to z dôvodu, že podali návrh na tunajší súd, ktorým sa domáhali určenia nájomného za byt v konaní vedenom pod č.k. 15C 101/2003. Súd konanie 10C 81/2007 prerušil uznesením č.k. 10C 81/2007-67 do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod č.k. 15C 101/2003. Súdu dňa 17.12.2012 bol doručený návrh na pokračovanie konania, nakoľko konanie 15C 101/2003 bolo právoplatne skončené. Navrhovateľ následne písomným podaním doručeným súdu dňa 05.02.2014 doručil návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorému súd vyhovel vydaním uznesenia 10C 81/2007-127 zo dňa 25.02.2014. Navrhovateľ zmeneným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaných odporcov prvom a druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 910,40 € titulom regulovaného nájomného za obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2007 spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy od 6. júna 2004 do zaplatenia alternatívne na zaplatenie sumy 13.288,01 € titulom deregulovaného nájomného za obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2007 spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy od 6. júna 2004 do zaplatenia. Navrhovateľ výšku uplatnených nárokov vyčíslil v zmysle znaleckého posudku číslo 5/2009 vypracovaného znalcom A.. E. Ď., ktorého Okresný súd Bratislava I poveril vypracovaním písomného znaleckého posudku v konaní 15C 101/2003. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 15.07.2014 navrhovateľ žiadal opätovné pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, ktorému súd vyhovel uznesení 10C 81/2007-139. Navrhovateľ predmetným písomným podaním upravil výšku poplatku z omeškania pri regulovanom nájomnom ako aj pri deregulovanom nájomnom, tak že poplatok z omeškania žiadal jednotlivo za každý mesiac omeškania. Výšku nájomného a obdobie nedoplatku na nájom ponechal navrhovateľ nezmenené. Predmetom konania teda je zaplatenie regulovaného nájomného za obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2007 vo výške 910,40 € spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania jednotlivo za každý mesiac omeškania od mája 2004 do apríla 2007, alternatívne predmetom konania je zaplatenie deregulovaného nájomného vo výške 13.288,01 € spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania jednotlivo za a každý mesiac omeškania od mája 2004 do apríla 2007. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 101/2003, obsahom rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava I č.k. 18C 189/2005-302, obsahom nálezu Ústavného Súdu Českej republiky Pl.ÚS 20/05, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Účastníci konania na pojednávaniach zotrvali na svojich ústnych ako aj písomných vyjadreniach. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I 15C 101/2003-263 vyplýva, že odporcovia v prvom a druhom rade, ktorí mali procesné postavenie navrhovateľov v predmetnom konaní sa domáhali voči navrhovateľovi, ktorý mal procesné postavenie odporcu určenia nájomného za byt ktorého sú nájomcami a ktorého je prenajímateľom navrhovateľ. Okresný súd síce návrh odporcov v prvom a druhom rade zamietol, no vo svojom rozsudku konštatoval, že v danom prípade sa na byt nevzťahuje regulovaný nájom, keďže ide o byt fyzickej osoby a cena nájmu v prípade neregulovaného nájomného má zodpovedať požiadavke primeranosti. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislava č.k. 2Co 49/2011-283 zo dňa 28.10.2012, ktorým bol potvrdený vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C 101/2003-263 vyplýva, že odvolací súd poukázal na to, že Opatrenie MF č. 01/R/2008 SR zo dňa 23.04.2008 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé resp., následné opatrenia ktorými sa regulovala resp., reguluje cena nájmu bytov a ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax s tým, že už z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.02.2009 č.k. 3Mcdo 6/2008, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal obsahom právnej úpravy o regulácii cien nájmu bytov, ktoré schválilo Občianskoprávne kolégium NS SR v máji 2009 a ktoré bolo publikované pod R 35/2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že zo samotnej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiadajúce cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny určení maximálnej výšky nájomného. Odvolací súd zároveň však skonštatoval, že z opatrenia vyplýva, že sa nevzťahuje na byty, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb tak, ako je to v posudzovanej veci. Súd v prejednávanej veci má zato, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je, nakoľko medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o úprave výšky nájomného za žalované obdobie. Tak ako konštatovali Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 15C 101/2003 v citovaných rozhodnutiach vyššie, že na byt ktorého nájomcami sú odporcovia sa nevzťahuje regulované nájomné, no súdy jednoznačne konštatovali, že nie je možné, aby fyzická osoba vo vlastníctve ktorej je prenajímaný byt mohla svojvoľne zvýšiť nájomné. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal aj z rozhodnutia NS SR uznesenia 3Mdco 6/2008 zo dňa 04.02.2009 na obsah ktorého poukázal Krajský súd v Bratislave vo vyššie citovanom rozsudku, ktorým potvrdzoval rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci 15C 101/2003. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Občiansky zákonník v ust. § 696 až § 699 neupravuje spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a spôsob ich platenia; nevymedzujú ani prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že tieto otázky úpravy osobitný právny predpis. Z ust. § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o nájomnom a úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu (alebo dohoda o spôsobe ich výpočtu) musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli. Prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§ 696 ods. 1 OZ). Ako vyplynulo z dokazovania účastníci konania neuzavreli žiadnu nájomnú zmluvu aj napriek tejto skutočnosti navrhovateľ jednostanne zvýšil nájomné za byt nájomcami ktorého sú odporcovia v prvom a druhom rade. Po vypracovaný písomného znaleckého posudku č. 5/2009 v konaní 15C 101/2003 navrhovateľ jednostranne upravil výšku nájomného určeného znalcom znaleckom posudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej na obsah citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorom je uvedené, že aj keď zákon č. 118/96 Z.z. o cenách upravuje okrem iného pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien (v rátane nájmu) a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien, nie je osobitným právnym predpisom v zmysle § 696 ods. 1 OZ, ktorý by ustanovoval prípady v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné
za prenajatý byt a úhradu cien plnení spojených s užívaním bytu. Ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu nemožno považovať za takýto osobitný právny predpis - predmetom v nich obsiahnutej právnej úpravy nie sú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné. Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne prijal záver, že prenajímateľ nemá zákonný podklad pre jednostranné zvýšenie nájomného bez uzavretia dohody s nájomcami. Súd v prejednávanej veci ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ doručil odporcom v prvom a druhom rade výpoveď z nájmu bytu, ktorého sú nájomcami tak, že túto výpoveď doručil odporcovi v prvom rade dňa 28.04.2005 a odporkyni v druhom rade dňa 29.04.2005. Výpoveď bola doručovaná odporcom navrhovateľom v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka - pre hrubé poškodzovanie bytu a ohrozovanie bezpečnosti v dome tým, že odporcovia vykonávali nepovolené stavebné úpravy bytu a v zmysle ustanovenia § 711 písm. d/ Občianskeho zákonníka - pre hrubé porušenie povinnosti odporcov vyplývajúcich im z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné od 01.01.2005 do 30.04.2005 /toto obdobie je súčasťou obdobia, za ktoré sa navrhovateľ v prejednávanej veci domáha zaplatenia nájomného/. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovia sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej výpovede z nájmu bytu a to návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.07.2005. Vec bola vedená pod č.k. 18C 189/2005. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom 18C 189/2005-302 dňa 14.06.2013, určil, že výpoveď navrhovateľa (ktorý mal v konaní procesné postavenie odporcu) bola určená za neplatnú. Súd pri svojom rozhodnutí taktiež vychádzal z konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod č.k. 15C 101/2003, v ktorom bola vyriešená otázka, že na byt, ktorého sú nájomcami odporcovia v prvom a druhom rade sa vzťahuje deregulované nájomné, avšak Okresný súd Bratislava I vo veci 18C 189/2005 zhodne s vyššie citovaním uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určil výpoveď z nájmu bytu za neplatnú v tom smere, že navrhovateľ nemal s odporcami uzavretú dohodu, na základe ktorej by mohol jednostranne zvýšiť nájomné, čo napokon aj navrhovateľ v prejednávanej veci potvrdil. Súd vyhodnotil za nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že výšku nájmu za byt určuje trh a tak môže jednostranne podľa názoru navrhovateľa jeho výšku zvýšiť podľa aktuálnych trhových cien. Súd zaujal názor, že navrhovateľ na jednostranné navýšenia od poslednej odporcami akceptovanej sumy nájomného nemal bez ich akceptácie oprávnenie a teda navrhovateľovi nevzniklo právo skončiť nájomný vzťah bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, nakoľko nedošlo k naplneniu výpovedného dôvodu. Právny zástupca navrhovateľa pri odôvodňovaní opodstatnenosti uplatneného nároku navrhovateľom v konaní poukázal na nález ÚS ČR Pl US 20/05 zo dňa 28.02.2006 z ktorého citoval: " že flagrantné dôsledky činnosti zákonodarcu vedú Ústavný súd, ktorý si je vedomý svojho postavenia ako orgán ochrany ústavnosti, k nutnosti nahradiť inštrumenty právnej ochrany prenajímateľov chýbajúce na úrovni obyčajného zákona využitím princípu Ústavnoprávnej regulácie. Preto trvá Ústavný súd na plnení základnej funkcie všeobecných súdov pri zabezpečovaní proporcionálnej ochrany subjektívnych práv a právom chránených záujmov a zastáva názor, že všeobecné súdy sú povinné prenajímateľom poskytnúť ochranu tak, že nebudú zamietať podané žaloby žiadajúce určenie zvýšeného nájomného s odkazom na nedostatok zákonnej úpravy". Súd sa s argumentáciu uvedenou v citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky nestotožnil, nakoľko do právomoci súdu nepatrí svojou rozhodovacou činnosťou nahrádzať legislatívnu činnosť štátu. Súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nakoľko osobitným právnym predpisom v zmysle § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje prenajímateľovi jednostranným právnym úkonom zvýšiť nájomné, nie je zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách ani cenové opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky regulujúce v určitých prípadoch výšku nájomného. Zo samej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2009, sp. zn. 3MCdo 6/2008). Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešní odporcovia si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili, nakoľko im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.