Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-137-2014.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloletého B. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky : C. O., narodená X.X.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, N. a otca : B. K., narodený XX.X.XXXX, bytom E. XXX, K., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Zvyšuje sa výživné otca na mal. dieťa zo sumy 60 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, od 6.6.2014.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 12P 129/2010-24 zo dňa 22.6.2010 v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa.
Zaostalé výživné za obdobie od 6.6.2014 do 20.10.2014 vo výške 290 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur, až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 6.6.2014 domáhala zvýšenia výživného otca na maloleté dieťa na 120 eur mesačne, pretože potreby maloletého dieťaťa od poslednej úpravy vzrástli, nástupom do materskej škôlky, v septembri 2013, pričom otec si naposledy určené výživné a ani zvýšené, ich mimosúdnou dohodou na 80 eur mesačne, riadne neplní a vyhýba sa zvyšovaniu svoj životnej úrovne príjmom zo zamestnania.
Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania na podanom návrhu trvala
Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania, s návrhom nesúhlasil, s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky a navrhol výživné ponechať, v naposledy určenej výške 60 eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné zo 60 eur mesačne na 120 eur mesačne, odo dňa začatia konania, pretože výdavky maloletého dieťaťa boli matkou dostatočne preukázané, pričom otec ukončil živnostenské podnikanie a nezaevidoval sa na úrade práce
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výsluchom účastníkov konania, s dokladmi o príjme matky, s dohodou o hmotnej zodpovednosti, s potvrdeniami o výdavkoch maloletého dieťaťa, s lekárskou
správou, s rozhodnutím zo škôlky, s rodným listom, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12 P 129/2010, s výpisom so živnostenského registra a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú a preto bolo maloleté dieťa rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12 P 129/2010 - 24 zo dňa 22.6.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 60 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2010. V tom čase mal maloletý B. 10 mesiacov a matka s ním bola na rodičovskej dovolenke a preto poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 21,99 eur mesačne, otec bol zamestnaný v spoločnosti RENAT -STAV s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 264, 67 eur. Matka žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a plnoletou sestrou, v trojizbovom byte rodičov, otec žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome a plnoletými súrodencami, v tom čase bez vyživovacích povinností.
Otec si v súčasnosti určené výživné neplní riadne, je v omeškaním. V čase, keď mal príjem, prispieval pravidelne a to občas aj mimo určeného výživného. Otec sa maloletým dieťaťom nestýka pravidelne, argumentujúc nedostatkom finančných prostriedkov. Kontakt s dieťaťom otcovi zabezpečuje stará matka z otcovej strany a jeho sestra, ktoré aj zvyknú prispieť na potreby maloletého dieťaťa.
Maloletý B. od 1. 9. 2014 navštevuje materskú škôlku, s čím má spojené výdavky na stravu cca 20 eur mesačne a za pobyt 12 eur mesačne. Maloleté dieťa býva často choré, za roky 2013 a 2014 bolo v ambulancii pediatra ošetrené celkom 23 krát a je sledované v imuno-alergologickej ambulancii, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Matka je zamestnaná ako krupierka a dosahuje príjem vo výške 600 eur mesačne. Matka v poslednom období vystriedala viaceré pracovné pomery, v ktorých dosahovala čistý príjem približne v rovnakej výške, všetky skončili výpoveďou zo strany zamestnávateľa z objektívnych dôvodov. Matka stále žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva sumou 200 eur mesačne na stravu a bývanie, pričom jej matka je zamestnaná, s približným príjmom vo výške 600 eur mesačne. Matka je nemajetná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec mal od 23.1.2013 živnostenské oprávnenie na podnikanie v predmete dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a dosahoval príjem vo výške 800 eur mesačne, ktoré ku dňu 23.8.2014 ukončil. Otec nie je evidovaný ako nezamestnaný a súd nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým v súčasnosti na domácnosť neprispieva. Otec je nemajetný a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 163 ods. l O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 až 3 cit. zákona, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane maloletého dieťaťa nastala od poslednej úpravy jeho výživného zmena v tom, že dieťa nastúpilo do materskej škôlky, kde má zvýšené výdavky v súvislosti s pobytom a stravou a tieto má zvýšené aj v súvislosti jeho zvýšenou chorobnosťou, na ktoré skutočnosti reagovali aj rodičia mimosúdnym zvýšením výživného od septembra 2013 zo 60 eur mesačne na 80 eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, z ktorých matka sa zamestnala a dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 600 eur mesačne a otec podnikal a dosahoval priemerný čistý príjem vo výške 800 eur mesačne, z ktorého si bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť riadne a občasne aj mimoriadne. Otec však podnikanie ukončil, zo subjektívnych dôvodov na jeho strane sa nezaevidoval na úrade práce, nevyužil teda možnosti nájsť si zamestnanie cestou sprostredkovania príslušnými úradmi a ani nepreukázal súdu svoju súkromnú aktivitu pri hľadaní si zamestnania a preto súd pri zvyšovaní výživného vychádzal z jeho pravdepodobného príjmu, ktorý dosahoval naposledy a ktorý je predpoklad, že by dosahoval naďalej, keby vyvinul adekvátnu aktivitu pri hľadaní si zamestnania a teda zvyšovaní životnej úrovne svojej a svojho maloletého dieťaťa príjmom z jeho strany. V tomto smere súd dáva otcovi do pozornosti aktivitu matky pri hľadaní si zamestnania, ktorá si po krátkom čase vždy našla zamestnanie, na rozdiel od otca, ktorý sa spolieha na pomoc príbuzných so svojou vlastnou výživou a výživou svojho maloletého dieťaťa, za stavu, že otec je zdravý a v produktívnom veku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a k tomu, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd zvýšil jeho výživné na maloletého Ladislava zo 60 eur mesačne na 120 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov ( výživnému na všetky vyživovacie povinnosti do výšky 25 % - 30 % z príjmu povinného rodiča), pretože na výžive maloletého dieťaťa sa spolupodieľa aj matka, ktorá má príjem zo zamestnania, pričom takto určené výživné zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia výživného - 6.6.2014 do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu - 20.10.2014 vo výške 290 eur ( 120 - 60 = 60 ) pozostávajúce zo sumy 50 dní za alikvotnú časť mesiaca jún 2014 ( 60 eur/30 dní = 2 eurá/deň x 25 dní = 50 eur ) a 240 eur za mesiace júl až október
2014 ( 60 eur x 4 mesiace = 240 eur) povolil súd otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 15 eur, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody zo splátok, vzhľadom k výške nedoplatku a skutočnosti, že otec je aktuálne bez príjmu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.