Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-98-2013.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci navrhovateľa V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni H.. U. V., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom v Košiciach, B. Němcovej 30, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom W. U. V., nar. XX.X.XXXX, a U. V., nar. XX.X.XXXX, obidvoch bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa V. V., nar. XX.X.XXXX, a odporkyne U. V., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Zveruje maloleté deti W. U. V., nar. XX.X.XXXX, a U. V., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne - matky.
Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
- 2 -
Navrhovateľ - otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. U. sumou 120.- eur a maloletého U. sumou 100.- eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode.
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s mal. deťmi v tomto znení:
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi:
- každý nepárny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok v mesiaci august,
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin,
- každý párny rok počas veľkonočných prázdnin,
- každý párny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 24.12. od 17.30 hod. do 30.12. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 30.12. do konca zimných prázdnin,
- každý nepárny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 17.30 hod.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 16.4.2013 návrh na rozvod manželstva s odporkyňou z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné na mal. W. vo výške 60 eur mesačne a mal. U. 50 eur mesačne. Uviedol, že pre nezhody odporkyne s jeho matkou sa v roku 2005 presťahovali do nájomného bytu v W. a v júli 2009 do bytu v O.. Problémy začali po ukončení materskej dovolenky odporkyne po nástupe do zamestnania, kedy prichádzala domov neskoro, on ako prepravca na kamióne bol stále na cestách a v kontakte boli iba telefonicky. Po príchode domov sa neustále hádali ohľadne chodu domácnosti ako aj hospodárenia s financiami a neustáleho tlaku na jeho osobu, aby viac prispieval na domácnosť. To pokračovalo do marca 2013, kedy sa po dvoch mesiacoch vrátil domov na Veľkú noc, odporkyňa s deťmi neboli doma a chýbali ich veci. Odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2013 s rozvodom aj so zverením mal. detí do svojej starostlivosti súhlasila, výživné na mal. Sarah žiadala vo výške 190 eur a na mal. Alexeja vo výške 160 eur mesačne. Uviedla, že po narodení druhého dieťaťa v dôsledku neustálych psychických nátlakov, že neprináša žiadne peniaze do domácnosti, nastúpila do
- 3 -
práce. Syn mal vtedy rok a osem mesiacov. Poprela, že by chodievala domov neskoro večer, o deti a domácnosť sa riadne starala. Navrhovateľ po jej nástupe do práce čoraz menej prispieval na domácnosť. Deťom sa venoval veľmi málo, pomáhali jej rodičia. V júli 2012 sa presťahovali do O.. Po roku bývania v O. potom, čo navrhovateľ zistil, že odporkyňa podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, sa navrhovateľ okamžite odsťahoval k svojim rodičom. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa odporkyňa s deťmi museli z bytu odsťahovať.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol v prípade rozvodu zveriť deti matke a zaviazať otca prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcou odôvodneným potrebám mal. detí ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam otca.
Vzhľadom na to, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd podľa § 31 Zákona o rodine ustanovil maloletým opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní, nakoľko ich v konaní nemôže zastúpiť žiaden z rodičov, keďže pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov rodičov k deťom by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov rodičov a detí.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa sobášneho listu uzavreli navrhovateľ a odporkyňa manželstvo dňa 16.7.2005 v R.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
Účastníci konania sú národnosti slovenskej, u oboch ide o prvé manželstvo a ich posledné spoločné bydlisko bolo v obci O. č. XXX.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že býva u svojich rodičov, dôchodcov, v R. v rodinnom dome, ktorý vlastnia jeho rodičia. Je zamestnaný ako disponent v spoločnosti I. D. S. s.r.o. s príjmom 305,- eur mesačne v čistom. Z toho mu exekútor sťahuje 147,21 eura mesačne. Takýto nízky príjem má už rok, odkedy sa firma dostala do problémov z dôvodu, že im dala výpoveď nemecká firma. Mal len dve možnosti, buď s ním rozviažu pracovný pomer alebo prijme prácu disponenta.
Otec ďalej uviedol, že prácu kamionistu vykonával trinásť rokov, ale odkedy dostal v zahraničí pokutu vo výške 1.040 eur a 680 eur, odvtedy nechce túto prácu vidieť. Uvedené pokuty za výšku kamióna a za použitie magnetu musel totiž zaplatiť zo svojich diét napriek tomu, že to bol problém zamestnávateľa. Vtedy pracoval v spoločnosti B.T. I.. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že od septembra 2013 je pre kamionistov povinné osvedčenie o základnej kvalifikácii alebo pravidelnom výcviku vodiča nákladnej dopravy. Za toto osvedčenie treba zaplatiť 800 eur a 300 hodín, v závislosti od veku kamionistu, chodiť do školy, pričom navrhovateľ nemá na to finančné prostriedky.
- 4 -
Dôvod, prečo navrhovateľ ukončil pracovný pomer so spoločnosťou B.T. I., uviedol spomínané pokuty, s tým, že potom prestúpil do spoločnosti I. D., v ktorej mal dostávať normálny príjem a k tomu stravné. Spočiatku normálny príjem dosahoval, aj stravné do októbra 2013, ale neskôr dochádzalo k znižovaniu počtu kamiónov a preto prijal prácu disponenta, pretože je to najbližšie jeho kvalifikácii. Po tom, čo došlo k zníženiu jeho príjmu, už neoslovoval firmy, v ktorých predtým pracoval, pretože vie, že prax je taká, že kto chce pracovať ako kamionista, musí na začiatku vložiť akontáciu vo výške 1.200 eur. Poukázal na to, že každá kamionistická firma krachuje a na dosiahnutie vyššieho príjmu by potreboval spomínanú kvalifikačnú kartu vodiča.
Navrhovateľ je nemajetný, jeho zdravotný stav je dobrý, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Účet má zablokovaný, pretože je voči nemu vedená exekúcia. Občas si privyrobí na brigáde, nejde však o pravidelný príjem. V septembri 2014 napr. zarobil 40 eur, v októbri 2014 nič. Z platu mu zostáva cca 150 eur, ktoré dáva otcovi na bývanie a stravu, za mobil platí 2 - 5 eur mesačne.
Právny zástupca odporkyne žiadal, aby súd skutočnosť, že navrhovateľ si nevybavil povolenie na prácu kamionistu, posúdil tak, že z vlastnej viny znížil svoj príjem. Bol toho názoru, že v októbri 2013, kedy bol navrhovateľ preradený na slabšie platenú prácu, mal ešte dostatočný príjem na to, aby si predmetné povolenie mohol zaplatiť. Podľa neho aj pokuty, ktoré navrhovateľ dostal, mohol riešiť s bývalým zamestnávateľom v rámci pracovnoprávneho sporu. Navrhovateľ nespravil žiadne kroky k tomu, aby si našiel adekvátne zamestnanie.
Odporkyňa vo svojej výpovedi zotrvala na písomnom vyjadrení. Uviedla, že je zamestnaná ako občiansky zamestnanec v Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra východ, s priemerným čistým mesačným príjmom 401 eur. Poukázala na to, že navrhovateľ tesne pred podaním návrhu na rozvod prepísal auto, ktoré bolo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, na svojho brata. Na aute naďalej jazdí navrhovateľ. Odporkyňa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou v rodinnom dome v K. Z.. Vlastníkom domu je jej matka, ktorá je zamestnaná s príjmom cca 300,- eur. Sestrin príjem uviesť nevedela, nedávno nastúpila do práce. Odporkyňa asi od februára 2014 spláca spoločnú pôžičku vo
výške 33 eur mesačne, vlastnú pôžičku od roku 2013, ktorú si vzala vo výške 300 eur, vo výške 15 eur mesačne, na inkaso prispieva 70 eur mesačne, tankuje za 80 eur mesačne. Za stravu pre seba a deti uhrádza cca 250 eur mesačne, jej matka so sestrou sa stravujú samostatne. Matka je nemajetná, auto, na ktorom jazdí, patrilo jej nebohému otcovi, teraz ho vlastní jej matka. Poukázala na to, že by súhlasila s tým, aby otec prispieval na deti aspoň 220 eur mesačne.
Mal. W. je žiačkou 3. ročníka G. školy na F. ul. v S.. V septembri XXXX jej matka za G. zaplatila XX eur, D. voľného času X eur polročne, výtvarný krúžok XX eur, knihy na anglický jazyk XX eur, príspevok na čistiace prostriedky pre školu X eur, družina XX eur, obedy v škole cca XX eur, pomôcky do školy XX eur, školskú tašku XX eur, knihu z matematiky X,XX eura, každý mesiac jej dobíja mliečny automat za X eur.
- X -
Q.. U. navštevuje Q. školu na W. ul. v S.. V septembri mu matka za výtvarný krúžok zaplatila XX eur, stravu XX,XX eura, G. XX eur, ktoré spláca po XX eur mesačne. Na G. má ešte dlh z minulého roka.
J. v W. poisťovni bolo zistené, že navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti A. I. W., a.s. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, v spoločnosti B.T.I. s.r.o. od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. G. spoločnosti I. D. S., s.r.o. je od X.X.XXXX.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bolo zistené, že otcov priemerný čistý mesačný príjem vrátane diét v spoločnosti A. I. W., a.s. bol za rok XXXX vo výške 1.425,29 eura a za rok 2012 vo výške 1.229,09 eura.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/381/2012-131 zo dňa 23.8.2013 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa u zamestnávateľa B. T. I. s.r.o. za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX bol vo výške X.XXX eur.
Z odpovede spoločnosti B. T. I. s.r.o. zo dňa X.X.XXXX bolo zistené, že pracovný pomer s navrhovateľom bol ukončený dohodou, na podnet zamestnanca.
Z exekučného príkazu sp. zn. EX XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, resp. z iných príjmov. A. titulom je rozsudok R. súdu S. - okolie č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, v spojení s rozsudkom S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XCoP/XXX/XXXX-XXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo otcovi určené platiť výživné na mal. W. vo výške XXX eur mesačne a mal. U. vo výške XXX eur mesačne.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) bolo zistené, že u zamestnávateľa I. D. S., s.r.o. dosahoval navrhovateľ za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX v priemere XXX,XX eura mesačne v čistom.
Zo mzdového listu navrhovateľa vyplýva, že za obdobie XX/XXXX do XX/XXXX mu boli vyplatené diéty spolu vo výške X.XXX eur, t.j. XXX,XX eura mesačne.
Z pracovnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou I. D. S., s.r.o. vyplýva, že navrhovateľovi patrí mzda vo výške XXX eur mesačne a diéty vo výške XX eur denne.
P. k pracovnej zmluve č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že navrhovateľovi patrí od XX.XX.XXXX mzda vo výške XXX eur mesačne.
Z platového výmeru je zrejmé, že od X.X.XXXX patrí navrhovateľovi mzda, v súlade so G. o minimálnej mzde, vo výške XXX eur mesačne.
G. navrhovateľa I. D. S., s.r.o. sa dňa XX.X.XXXX písomne vyjadril, že k zmene pracovného zaradenia navrhovateľa z vodiča na disponenta došlo z dôvodu ukončenia zmluvnej spolupráce s nemeckým zákazníkom. Na tejto pozícii sa obojstranne zhodli, nakoľko jedinou alternatívou bolo ukončenie pracovného pomeru.
- X -
V. zamestnávateľa odporkyne - Ministerstva vnútra SR, bolo preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie 01/2014 - 09/2014 vo výške 415,54 eura.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
- 7 -
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne neplní svoj spoločenský účel, teda nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. Vzhľadom na to, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2013, nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia, preto súd toto manželstvo rozviedol.
Z manželstva pochádzajúce maloleté deti súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o deti, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v ich starostlivosti.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku, a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá svoj podiel na výžive detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Súd poznamenáva, že výživné vo výške 120 eur mesačne pre mal. Sarah (3,87 eura denne) a vo výške 100 eur mesačne na mal. Alexeja (3,22 eura denne), zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská pre zisťovanie tzv. potenciality príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. deti, ktoré nie sú schopné samy sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu mal. detí. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne.
- 8 -
Súd poukazuje na to, že napriek tomu, že otec podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 04/2013 zo dňa 21.10.2013 zarába od 21.10.2013 len 340 eur mesačne, resp.
od 1.1.2014 352 eur mesačne, ako mladý a zdravý človek je nepochybne schopný dosahovať vyšší príjem, čo bolo preukázané aj tým, že v oblasti kamiónovej prepravy pracoval podľa svojho tvrdenia trinásť rokov, pričom u predchádzajúcich zamestnávateľov A.. dosahoval čistý príjem 1.213 eur mesačne, pričom s týmto zamestnávateľom ukončil pracovný pomer dohodou, na vlastný podnet. Skutočnosť, že otec pristúpil na uzavretie nevýhodného Dodatku k pracovnej zmluve č. 04/2013 zo dňa 21.10.2013, súd posúdil tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a nič mu nebráni v tom, aby sa snažil zamestnať u iného zamestnávateľa a zlepšiť svoju finančnú situáciu.
Pokiaľ otec poukazoval na to, že nie je schopný platiť výživné požadované matkou z dôvodu prebiehajúcej exekúcie, súd dáva do pozornosti, že výdavky otca na exekúcie nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, a preto v súlade s ust. § 75 ods. 1 dôsledne zohľadnil obidve základné kritériá pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane a dospel k záveru, že výživné vo výške, ako je určené vo výrokovej časti rozhodnutia, je primerané.
Na úprave styku otca s maloletými deťmi sa účastníci konania dohodli a táto dohoda je v súlade s ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
- 9 -
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
U p o z o r n e n i e :
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.