Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9P-278-2022.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Subarea
9P/278/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: P. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika a Spojené štáty americké a I. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, obe bytom u matky, deti rodičov: matka - Q. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, trvale bytom S. XX, W., zast. Senior Consultants - Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 47240431 a otec - W. P. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Spojené štáty americké, trvale bytom S. XX, W., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Otec W. P. P., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne a na výživu maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 8P/19/2021 v časti o rozvod manželstva.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd p o u č u j e účastníkov, že môžu podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom účastníkmi konania vo veci samej budú maloleté deti a ich rodičia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší v rozhodnutí vo veci samej.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2022 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého P. W. sumou 350 Eur mesačne a na maloletú I. J. sumou 350 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je s otcom maloletých detí v rozvodom konaní spojenom automaticky aj s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 8P/19/2021. Od novembra 2020 matka uhrádza všetky výdavky spojené s domácnosťou manželov a taktiež aj so starostlivosťou o dve maloleté deti. Vo februári 2022 opustil otec dobrovoľne spoločnú domácnosť na adrese S. XX, W. a od tejto doby sa otec jednak vôbec nezaujíma o svoje maloleté deti a nehradí ani žiadne výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti. Otec uhrádza hypotéku spojenú s vlastníctvom rodinného domu v W., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov, a to považuje za výživné pre deti. Matka uhrádza všetky výdavky maloletých detí a každý mesiac pošle e-mail otcovi s prehľadom vykonaných platieb a zároveň do e-mailu priloží potvrdenia o vykonaných platbách. Otca vždy žiada o preplatenie polovice nákladov spojených s ich dvomi deťmi, čo otec vytrvalo odmieta a ustavične rieši vyporiadanie BSM. Matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Z. W., spol. s r.o. na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2017.
Mesačný príjem matky prestavuje sumu vo výške 1 500,- eur/brutto, čo je asi 1 252,- eur netto. Otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti DXC Technology Slovakia, s.r.o., jeho mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 4 075,- eur, pravdepodobne ide o brutto príjem a navyše mu z USA pravidelne každý mesiac vyplácajú 160,- amerických dolárov. Mesačné výdavky na syna vyčíslila matka na cca. 665,- eur a na maloletú dcéru cca 638,- eur. Otec dva roky odmieta uhrádzať akékoľvek výdavky svojich detí. Výdavky za posledné dva roky výrazne stúpli, kým predtým boli výdavky okolo 600-700,- eur na obe deti, dnes už výdavky na obe deti činia okolo 1 000-1 300,- eur mesačne, čo matka pri svojom čistom príjme nemôže ustáť. Naproti tomu, otec si podľa vedomostí matky prenajal iný rodinný dom, kde býva so svojou priateľkou. Zobral osobné motorové vozidlo, ktoré patrí manželom a matka musí chodiť taxíkom, ak sú deti choré a je potrebné sa niekam rýchlo dostaviť. Taktiež pravidelne usporadúva nákladné párty, grilovačky, biliardové stretnutia, uverejňuje fotky s alkoholom či fotky darčekov, ktoré kupuje svojím priateľkám. Následne otec odbije svoje vlastné deti s tým, že on má svoje náklady na domácnosť, stravu a iné, čo je neakceptovateľné. Matka preukázateľne zarába cca 1250,- eur mesačne netto a otcov preukázateľný príjem je cca. 3 000,- eur netto, ak je príjem 4 076,- eur brutto. Spolu obaja rodičia zarábajú 4 250,- eur, teda pomer matky k výdavkom na deti vychádza na 29% a otcov pomer k výdavkom na deti je teda 71%. Výživné by teda malo byť vo výške 71% k výške výdavkov 1 300,- eur, čo je suma 923,- eur pre obe deti, čo je 461,50 eur na jedno dieťa. Nakoľko podľa § 366 CMP je uložená povinnosť platiť nevyhnutné výživné, sumu 350,- eur na dieťa považuje matka za primeranú a vhodnú. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni nielen matky, ale aj otca a ten je zo zákona povinný zabezpečovať ich výživu, ktorej sa nemôže zbaviť. Matka zabezpečuje jednak osobnú starostlivosť o maloleté deti, zabezpečuje starostlivosť o domácnosť, ktorú otec svojvoľne opustil, poskytuje deťom vecné plnenia a zabezpečuje ich aj finančne, v rámci svojich možností. Nie je však prípustné, aby sa otec žiadnym spôsobom nepodieľal na úhrade základných životných potrieb svojich detí a exaltované vzťahy medzi rodičmi v dôsledku odmietnutia detí stretávať sa s otcom nemôžu spôsobiť, že plnenie vyživovacej povinnosti otca bude ponechané na jeho svojvôli, resp. budú ponechané výlučne na pleciach matky, najmä ak otec disponuje dostatočnými finančnými pro-striedkami.
3. Súd sa pri posudzovaní návrhu v prvom rade vzhľadom na štátnu príslušnosť otca maloletých detí, zaoberal svojou právomocou vo veci konať. Keďže tu nie je žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva ktorá by upravovala právomoc a rozhodné právo v predmetnej veci, súd vychádzal z ust. Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (zák. č. 97/1963 Zb.).
4. Podľa § 24 ods. 1 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
5. Podľa prvej vety § 24a zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
6. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu konať vo veci ako aj pre určenie rozhodného práva je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Otázku obvyklého pobytu musí v každej konkrétnej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho prípadu a dieťaťa (návšteva školského zariadenia, rodinné väzby a iné). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že má právomoc vo veci konať, keďže maloleté deti majú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a mali ho aj v čase začatia konania a zároveň je potrebné aplikovať na vec právne predpisy slovenského právneho poriadku.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
10. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
22. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
23. Súd sa oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami a spisovou dokumentáciou tunajšieho súdu týkajúcou sa maloletých detí. Zo súdneho registra tunajšieho súdu, súd zistil, že matka dňa 12.02.2021 podala na súd návrh na rozvod manželstva, konanie je vedené pod sp.zn. 8P/19/2021 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.
24. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný vzhľadom na tvrdenia matky, osvedčené doloženou komunikáciou s otcom, že otec na výživu maloletých detí riadne neprispieva. Súd preto zaviazal otca k plneniu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, avšak s poukazom na cit. ust. § 366 C.m.p. len v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu, aby boli zabezpečené len tie najzákladnejšie potreby maloletých detí tak, aby výživa detí nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Inak nie je možné postupovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu schopností a možností povinného rodiča a ani rozsahu potrieb dieťaťa, čo sú základné východiská pri priznávaní výživného v konaní vo veci samej. Zároveň platí, že pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, nie je rozhodujúce, ak povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
25. Suma 150 Eur mesačne, ktorou súd zaviazal otca predbežne prispievať na výživu každého z maloletých detí, zodpovedá podľa názoru súdu v danom prípade výživnému určenému v nevyhnutnej miere. Súd prihliadol pri určení výživného v jeho nevyhnutnej miere ku skutočnosti, že obaja rodičia dosahujú príjem zo zamestnania. Súd je toho názoru, že súdom určenou výškou výživného bude zabezpečené, aby výživa maloletých detí nebola ohrozená, určeným výživným spolu s dávkou štátu
- prídavkom na dieťa (v súčasnosti 60 Eur na každé z detí) bude pokrytá výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere, a to s ohľadom na vek maloletých detí a tomu zodpovedajúce potreby. Vo zvyšnej časti požadovaného výživného, ktoré súd nepovažoval za výživné v nevyhnutnej miere, súd návrh matky zamietol.
26. Keďže aktuálne prebieha na súde konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, súd trvanie neodkladného opatrenia obmedzil na čas do rozvodu manželstva.
27. Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ rodičia maloletých detí spolu nežijú, má každý z nich možnosť podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom súd rozhodne o výške výživného nie len v nevyhnutnej miere ako aj o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Súd vo výroku poučil účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej, pričom súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší v rozhodnutí vo veci samej.
28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).