Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1290-2008.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1290/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie 49,79 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 28,03 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 036821 zo dňa 05.12.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného ODI, Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. AA 1656978 zo dňa 28.02.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2005 a vykonateľnosť dňa 16.03.2005. Exekučné konanie sa začalo dňa 09.10.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV- PS-1120/2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31. 12. 2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Dňa 31.05.2013 bolo tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručené postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného ODI, Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. AA 1656978 zo dňa 28.02.2005, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 16.03.2005. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 16.03.2008. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa teda nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 16.03.2005, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008 ) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (1).
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (2). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €) (3).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť (1). Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu (2).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 39,26 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať odmenu za dve hodiny vynaložené na exekúciu v sume 13,28 €, a to za úkony: prijatie návrhu - kontrola, zápis do PC v trvaní 15 min., vydanie žiadosti o vydanie poverenia v trvaní 15 min., vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie v trvaní 20 min., lustrácia majetku: zisťovanie nehnuteľnosti - GKÚ - internet (majetok nezistený) v trvaní 10 min., vyčíslenie trov exekučného konania v trvaní 45 min., pri zastavení exekúcie písomné vrátenie poverenia v trvaní 15 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon prijatie návrhu - kontrola, zápis do PC v trvaní 15 min., nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, odmena ktorých je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony vydanie žiadosti o vydanie poverenia v trvaní 15 min., vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie v trvaní 20 min., lustrácia majetku: zisťovanie nehnuteľnosti - GKÚ - internet (majetok nezistený) v trvaní 10 min., keďže súdny exekútor si za označené úkony uplatňoval okrem časovej i paušálnu odmenu, ktorá mu bola za ich vykonanie priznaná. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon písomné vrátenie poverenia, nakoľko sa takýto úkon z časového hľadiska doposiaľ neuskutočnil, navyše ho súd nepovažuje za úkon súvisiaci s účelným vymáhaním nároku vyplývajúceho z exekučného titulu, a preto nie je možné takýto úkon ani odmeňovať. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon vyčíslenie trov exekučného konania v trvaní 45 min. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 €.
2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za tri úkony exekučnej činnosti v sume 9,96 €, a to za tieto úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upov. všeob. 1 úkon, zisťovanie majetku povinného (GKÚ) 1 úkon. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené 3 úkony exekučnej činnosti v sume 9,96 €, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdneho exekútora preukázané.
3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,16 € za žiadosť o udelenie poverenia 1,33 €, upov. všeob. - povinný 1,33 €, súčinnosť - povinný 1,30 €, podnet na zastavenie exekúcie - OS Senica 1,40 €, vyúčtovanie - OS Senica trov 1,40 €, vrátenie poverenia - OS Senica 1,40 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti
a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za žiadosť o udelenie poverenia 1,33 €, upov. všeob. - povinný 1,33 €, súčinnosť - povinný 1,30 €, podnet na zastavenie exekúcie - OS Senica 1,40 €, vyúčtovanie - OS Senica trov 1,40 €, nakoľko uvedené poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané a poštovné vo zvyšku nepriznal. Súd upozorňuje na to, že poštovné za vrátenie poverenia 1,40 € nie je možné priznať, nakoľko nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli. Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné spolu v sume 6,76 €.
4) v zmysle § 23 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu za stratu času pri osobnom doručovaní písomností: upov. všeob. - oprávnenému (cesta: HC - TT - TT- HC) v sume 1,32 €. Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhrada za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik straty času exekútorom preukázaný. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 1,32 €. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, ak v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu doručí písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom z nich. V súlade s vyššie uvedeným súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky.
5) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 4,67 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 28,03 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).