Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-70-2021.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Subarea
1CoE/70/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. W., A.. XX.XX.XXXX, A. W. P. XXX/XX, XXX XX Q., N.. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7323/11, o vymoženie sumy 696,63 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 1Er/2622/2011 - 19 zo dňa 23.04.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 1Er/2622/2011 - 19 zo dňa 23.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) a § 52 ods. 1 - ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 5 a § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že opätovne posúdil návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 243f ods. 6 EP. Zmluvu o úvere č. 102900068, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 30.11.2009, súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal preukázané, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Povinný v zmluve o úvere síce prehlásil (na predtlačenom formulári zmluvy označil "krížikom"), že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon "zamestnania", avšak oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na ňu nepoukázal. Súd prvej inštancie lustráciou v Živnostenskom registri SR (podľa mena a priezviska povinného) zistil, že povinný nie je a ani nebol registrovaný ako fyzická osoba podnikateľ. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní sa priznal nárok zo zmenky, pričom tento nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na neprijateľné podmienky a to na neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, ale aj neplatné zabezpečenie úveru zmenkou, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a teda sú neplatné. Súd prvej inštancie preto považoval
pohľadávku oprávneného z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. SR11839/10 zo dňa 06.04.2011, za priznanú v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom a preto predmetnú exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 1. a 3 EP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Oprávnený a povinný dňa 30.11.2009 uzavreli Zmluvu o úvere č. 102900068, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Oprávnený z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru že musí vedieť, či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 21CoE/378/2016
- 53, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení prijatom novelou zákona č. 438/2015 Z.z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzeniach alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi, alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania, nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr o úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR sp. zn. 5Cdo 415/2012). V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení, napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) a to z dôvodu chýbajúcich procesných podmienok. 5. Odvolací súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ešte pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a to dňa 02.09.2020 povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, v dôsledku čoho došlo na strane povinného, proti ktorému je navrhované vykonanie predmetnej exekúcie k strate procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom daného exekučného konania. 6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 10. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 12. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na osobitnú úpravu procesného nástupníctva v exekučnom konaní, obsiahnutú v Exekučnom poriadku, neprichádza v rámci exekučného konania do úvahy aplikácia ustanovení procesnoprávneho predpisu (CSP) upravujúca postup súdu v prípade procesného nástupníctva a to konkrétne aplikácia § 63 a § 64 CSP. 13. Podľa § 37 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 14. Podľa § 37 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.03.2017) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 15. V prejednávanej veci je nesporné, že v priebehu exekučného konania a to po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie povinný zomrel, pričom v nadväznosti na uvedenú skutočnosť existuje možnosť pokračovania v exekúcii, ale výlučne v prípade podania relevantného návrhu na zmenu účastníka exekučného konania a následného pozitívneho rozhodnutia exekučného súdu o pripustení navrhovanej zmeny. 16. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v osobitnom procesnoprávnom režime Exekučného poriadku, s poukazom na znenie § 37 ods. 3 EP (upravujúceho tak prípady prevodu, ako aj prípady prechodu práv a povinností) existencia hmotnoprávnej sukcesie neznamená automaticky existenciu procesnoprávnej sukcesie. Exekučné konanie je založené na dôslednej dispozičnej zásade, v dôsledku čoho k procesnému nástupníctvu môže dôjsť len na základe dispozičného procesného úkonu predpokladaného ustanovením § 37 ods. 3 EP. Absencia prejavu vôle smerujúcej k zmene účastníka exekučného konania, t.j. neuplatnenie procesného návrhu na zmenu účastníka konania neznamená, že exekučný súd nie je povinný prihliadať na stratu procesnej spôsobilosti účastníka exekučného konania a na právne dôsledky hmotnoprávnej sukcesie. Tieto skutočnosti exekučný súd zohľadní vo svojom meritórnom rozhodnutí. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade doposiaľ nebol procesný úkon predstavujúci návrh na zmenu účastníka exekučného konania zrealizovaný a súd prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia obsiahnutého v napadnutom uznesení konal s povinným, ktorý v tom čase už nedisponoval procesnou subjektivitou. 17. Nakoľko ide o podstatný nedostatok podmienky konania, odvolací súd naň prihliadal aj bez toho, aby túto skutočnosť oprávnený v odvolaní namietal. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to predovšetkým stratu procesnej subjektivity na strane povinného v dôsledku úmrtia ešte pred vydaním odvolaním dotknutého uznesenia o zastavení exekúcie a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolací súd z dôvodu nedostatku procesných podmienok predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležitým spôsobom sa vysporiadať s nedostatkom procesnej podmienky konania na strane povinného a postupovať vo veci v závislosti od prípadných procesných úkonov súdneho exekútora a oprávneného a ich vyhodnotenia súdom prvej inštancie v súlade s príslušnou právnou úpravou.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).